Mesačné archívy: apríl 2014

Calo – Čo príde.

Stop – Musí prísť zmena, najlepšie, ak by prišla z hora, to tuná, ale nefunguje. Tí hore, nechcú lepší svet, divne je riadený, chod tohto sveta. Sme, ale jeden veľký organizmus, všetko žije a vníma, riadiť hodnotne, tento svet, je veľká úloha. Politici sa na nás prihovárajú s masmédií, tvária sa múdro, len sú neustále nútený klamať, lebo, na niečo sa hráme a inak veci fungujú. S úsmevom klamú do kamier, takýto nám vládnu. Jediná šanca, je ozaj zmena jedinca, každého z nás, že každý si stanoví svoje priority, zásady a ciele, lebo tým hore šibe. Bohvie, kto určuje na našej zemi trendy, má najvyššiu moc, lebo deštrukcia je to pekná, neviem, čo je to za bytosť. Ja tajne verím v existenciu silných božstiev a zároveň, sa spolieham, že zmysel celej existencie, je čestný. Dúfam, že nie sme riadený, niečím čierno kňažným. Pokiaľ existujú, silné hodnotné božstvá, tak ničenie zemi nemusí byť, také zlé a hlavne nezvratné. To znečistenie je v našej dimenzii a v našom životnom čase, dúfam, že je to, len náš problém. Zaujímavé je, aký sme mladý, vieme veľmi malo. Ozaj nevieme, skoro nič, preto nás, asi čaká zaujímavá epocha, keď budeme pomaličky zisťovať veci o našom Svete, Vesmíre, sebe samých. Bolo by zaujímavé, dozvedať sa nové veci slobodne, dúfam, že všetko, nebude utajené, lebo tento svet je šok. Troška verím, spolieham sa, že ty, čo riadia tento svet sú obyčajný ľudia, tým pádom, majú rešpekt k vyšším mocnostiam. Dúfam, že čo sa tuná odohráva, nie je riadené vyššou mocou, lebo potom s pánom bohom. Vedci skúmajú, život plynie, svet sa mení, postupne sa začneme dúfam dozvedať, kde to žijeme, kto vlastne sme. Čo je vesmír, čo je naša Zem. Ja nič neviem, verím, ale, že za svoj život, sa veľa vecí o existencii dozviem. Budúcnosť bude zaujímavá, začnú sa trebárs medzi nás zaraďovať robotické bytosti. Budeme priamejšie prepojený svojimi mysľami, na čo ja mám troška natrénované, musel som si zvykať, že moju myseľ niekto vníma. Momentálne, by mi nevadilo, mať svoje myšlienky verejne prístupné a verejne. Budeme mať neustáli prísun všetkých informácii cez osobný internet a siete, no neviem, čo príde, dúfam, že to bude, vývoj a cesta k lepšiemu. Veľmi by ma potešilo, keby sa podarilo, vyrobiť náhrady za mäso, čo by snáď mohlo byť reálne a malo, by sa na tom riadne zapracovať. Zvieratká, by prežili svoj normálny život, na farmách a rezerváciách, no a pochopiteľne aj medzi nami. Dávajú nám všetko, celú svoju existenciu venujú nám, oni to budú robiť aj slobodné, dávajú, tú ozaj čistú lásku, nič za ňu nežiadajú. Dúfam, že raz im to vrátime a budú sa aj zvieratká rodiť do krásneho sveta. Lebo teraz, ako žijú, musia byť choré, veď nemajú, pre seba kľudné miesto, všade sú ľudia, no a my sme úžasný, taký zázrak ako my, sa len tak nerodí : Faloš, Pretvárka, Neúprimnosť, Klamstvo, Závisť, Nezodpovednosť, Neúcta, Sebeckosť, Egoizmus. Niekto, tu na nás ušil chyták, myslíme si, že sme, to najinteligentnejšie vo vesmíre, že všetko, je tuná pre nás, žiaľ, teda našťastie, je to chyták. Niekto by tuná mal, poupratovať, najlepšie rovno nás, povedať, že čo je správne. Tento svet je zrejme a dúfam, veľmi silný, my sme komixové postavy, niekto je komik, niekto tragéd, každý všelijaký. Je to, ale vážne, je to veľká vec, žijeme kde žijeme, dodnes nič nevieme, myslíme si, že sme páni tvorstva. Tomu, by som sa moc nevenoval a druhým neubližoval, verím aj v to, že čo robíš, robíš vlastne sebe. Verím, že tento svet, je silno podchytený vyššími bytosťami, je viacej realít, nie len, tento jeden, sud zo strelným prachom. I keď sa bojím, ale verím, že to vyššie, má ušľachtilé ciele, veď to, čo nás tuná obklopuje, je neskutočne nádherné. Nezničme to, viac si vážme, všetko živé, sme to isté, nikto nie je menej, nikto viac, každý je jeden z nás, –všetko je jedno–.

Verím, že nás čakajú, zaujímavé časy, isto ťažké, ale nič hodnotné, nie je ľahké. Život je ťažký, ale krásny, je aj krátky a či nie? Kto to vie? Ja sa skúsim opýtať, ale to, asi zostane v rovine Viery. Je dobré nevedieť, to by nás uspokojilo, neistota je plodnejšia, neistota je tvorivá, nie je arogantná a egoistická.

Môžeme, byť radi, že sme radi.

Calo – Ťažká cesta.

Mesiac, na mňa pozerá cez okno, pozerá sa na mňa, číta môj príbeh, vníma, čo práve robím a prečo ešte nespím. On veľmi dobre, pozná nočných ľudí, svieti na naše ľudské osudy a príbehy, dáva vyraz, dopĺňa význam noci. Vyzerá dnes ako privreté oko, akoby sa kľudne, len tak mohlo otvoriť. Pár nocí som sa bál, že sa to stane, lebo boli noci, keď som cítil, ako na mňa tlačí, ja som mu, za to nadával. Ten kamarát je nebezpečný, je veľmi silný, dáva výraz našim cestám, dopĺňa výraz noci, ta je temná, v teréne sú divný ľudia, veľa ľudí spí a sníva, on to všetko vníma, má veľký prehľad, isto nie je vidieť, len tak zo žartu. Je to pán noci, pán temnoty a šera, pán sveta, k nemu môžeš nasmerovať, svoje túžby, nik nie je, viac kompetentný. Nie je, ale studnička prianí, veci si musíme zabezpečiť sami, jediné za čo sa môžeme modliť, aby sme boli zdravý, my a naši blízky, ostatné je na nás. Prežil som šialené noci, výhoda, že tie ťažké veci, sú významné a silné, keď ich prežiješ, máš za sebou veľké, až veľkolepé skúsenosti a zážitky. Síce žiadne žarty, ale silné ozaj maximálne, také, že som počul prehovoriť vesmír  v hlave mi hrala hudba, otvárala sa moja, doterajšia životná púť, celí život, sa mi pekne vyjadroval. Mám 13 rokov schizofréniu, chodil som pomaly po štyroch, ale šiel som a nezastavil som, nezišiel som celkom z cesty. Potil som krv, ale najlepšie vyjadriť to je, asi tak, prežil som a teraz píšem toto. Hlasy v mojej hlave ma drvili, neustále zmeny mojej životnej reality, maximálne silná hra, mne išlo o život, my ľudia sme, ale silný, ľudská túžba a odhodlanie prežiť, je neskutočne silná vec, zvykneme si na všetko. Bola to sila a bolo to hrozne, keď to začalo, vpálilo do mňa veľa hlasov, myslel som, že to sú normálny ľudia, ale nie sú. Klamali ma, že sa stretneme a ja som ich hľadal, hovorili „zostaň tam, my prídeme pre teba“, alebo „zajtra sa stretneme“. Za ten dlhý čas, tých viet a zážitkov bolo veľa, ťažké o tom, aj niečo povedať, fičí to u mňa nonstop, tak je, toho dosť. Drvili ma a pri tom sa smiali, smiali sa, ale inteligentne, čo mi dáva nádej. Vec, ktorá mi to naštartovala bola, že za mnou vyrazilo dievča, videl som ju, bola celá v bielom a ja som odišiel. Žiaľ, už som ju nikdy nevidel, dlho som ju hľadal, lebo tak, ako som sa do nej zamiloval, tak isto, som si nedokázal odpustiť, že som vtedy zdrhol, inak sa vtedy, ale nedalo, no a nebola to náhoda, ako teraz viem, malo to, tak skončiť. Bola celá v bielom, vyzerala taká, že úplne nijaká, skoro ma zabila. V podstate boli dve, raz jedna potom druha, pred časom som našiel, na ne vhodné meno „ Hirošima – Nagasaki“. Neľutujem, ale nič, malo to tak byť, tam mi z rúk, vypadlo to klbko, začala sa odvíjať, moja silná púť, totálne šialenstvo, no maximum muziky. Možno, nie je úplne zlé, keď ti ide, úplne o všetko, bol som často na dne, ale nevadí, život nie je rozprávka, pohľad na dno ma aj svoje čaro, ak to nie je natrvalo, neľutujem nič. Teraz, som niekedy, až drzí, možno som sa stal ich partnerom, dúfam, že už teraz, so mnou musia rátať, tie roky šialenstva, beriem, ako silný argument. Ide mi o život, motivácia jasná, ideme na doraz, treba dať do toho všetko, musím byť odvážny, prekonávať prekážky „Život je jazda“. Chcem ich poraziť, ale vraj sa to nedá, ale ja mám svoj názor, chcem, aby ma rešpektovali. Ich taktike často chýba hodnota, čestnosť, kvalita a pravda, na tom mne záleží. Pravda a česť je pre mňa, maximálna hodnota, majú veľkú silu a  schopnosti, ale nepripisujem im žiadnu kvalitnú hodnotu, považujem to za úbohé a podradné. Preto sa nechcem dať. Chcem si budovať svoj názor, svojimi postojmi, trebárs aj takto písaním na blog, svojim správaním. Aspoň sa nenudím a na druhej strane, troška som si ich aj obľúbil, dá sa povedať, že ich milujem. Som to ja, som jeden, ale v sebe mám viacej bytostí. Neľutujem nič, nesťažujem sa, nikomu nič nezávidím, mám sám seba rád, život je ťažký, lepšie, ako si celé roky prázdno užívať, to nikoho neobohatí, taký človek je prázdny. Nič, ale nekončí, život ide ďalej, uvidím čo príde, či to zvládnem. Je to veľký súboj, som obyčajný blázon, musím ustáť na vlastných. Mám svoje skúsenosti a názor, chcem dosiahnuť mier, to je môj ciel. Musím, využiť skúsenosti, nenechať sa napáliť, ale bohvie, čo to je. Nevadí, nie som v tom sám, chcem aj Vám, niečo tým dať, nájsť nejakú dôležitú odpoveď. Cesta v pred, sledovať cieľ, po páde vstať, nesmiem sa vzdať. Ani ty, sa nevzdávaj, život je boj, vždy pri sebe stoj, neubližuj ostatným, dosiahni svoj ciel, neustále, za ním mier, nedaj sa z cesty zviesť.

 

Pravda, česť, láska, snaha, úsilie, odvaha, kvalita a hodnota.

To vyššie :

Čo? Idem zle? Nevyznám sa? To je pravda, tak to má, ale byť, hľadám svoju niť a evidentne skúšam, hľadám pravdy zdroj, som človek, nie stroj, nikto nevie, kde žijeme, ja som nedočkavý, kedy na to prídeme. Píšem svoj názor, vyjadrujem postoj, nie som spokojný s málom, som obyčajný blázon, necítim sa, ale chorý. Pokiaľ mi bije srdce, idú nohy v mozgu sú stále nové vnemy, nie som menej ako iný, nech je to, kto chce, ja chcem ísť cestou vpred, objavovať nové výzvy, chcem odhaliť zdroj, všetkého a všetkých, ktorý zostane navždy, on nám povie dôvody, spôsoby a pravdy, chcem nech sme tu navždy. Chcem to vedieť zakiaľ žijem, ja a moji blízky, potrebujem to zistiť, chcem to vedieť, byť si istý v podstate ma, nič iné ani netrápi, len existenčný princíp. Prečo sme tu, čo znamená smrť, kto to tuná riadi, chcem pre seba, aj ostatných zistiť, či budeme vnímať a existovať navždy, čo je zmysel, prečo som práve, sem prišiel, mne sa tuná nepáči, chcel by som, vyskúšať niečo nové, iný existenčný princíp, inú realitu, skúsiť niečo nové, ako túto debilitu. Mlátime tu prázdnu slamu slovami, chcem sa baviť mysľami, byť slobodnejší, informovaný o tom vyššom, môcť sa s vyšším poradiť, no spolupráca, nie klamstvo a hlúposti, to vyššie zrejme pozná slovo hlúposť, alebo je choré, lebo toto nie je v poriadku, nie je to tuná, produktívne a zdravé, je to troška sprosté, to vyššie je iste choré, alebo mu stojíme na kábli. Tak si to so mnou vybav, debilita ti je blízka, ochutnal som jednu tvoju chorobu, ukázala mi tvár úbohú, vedieš primitívne reči, naše choroby sú prejavom božej slabosti, sú to jeho choroby, to vyššie nie je zdravé, ale poriadne choré. Lieči si svoje komplexy a mocenské túžby, je isto aj hlúpi. Píšem toto preto, že mi, nie je jedno, čo sa deje, tu a teraz. Toto, nie je produktívne, kvalitne, hodnotné a čestne. My ľudia máme na viac, ako byť iba, obyčajný radový živočích, ktorý sa riadi základnými inštinktmi a pudmi, ako je to doposiaľ, ideme stále tým, zlým smerom. Ideme dozadu, tu nenastali vývojové evolučné pokroky, ľudstvo hlúpne a hlúpne, ideme naspäť. Veď aký ľudia, žili v minulosti, my sa nevyvíjame, ale ideme späť, konzumný hlupáci, je toho viac, to vyššie, nás chce iba zmiasť. Nie je, isto schopný, niesť zodpovednosť, za svoje činy, za toto zotročenie, globálne osprostenie, za to, že ideme smerom vzad. Podľa mňa, my ľudia sme vyššie bytosti, ten smer máme intenzívne sledovať, produktívne sa vyvíjať. Máme silné, hodnotné túžby, veľký estetický, existenčný, hodnotový, produktívny rozmer a potenciál. Sme, ako najhoršia zver, ale tá je v poriadku, lebo tá zver, ma česť a hodnotu, my nie. Ide len o debilné prachy, nevyužívajú sa rozumné, ekologické zdroje, ničíme si svoj svet, svoju zem. Ak si, tak sa prejav, zmeň naše smerovanie. Ak je, niečo vyššie, zrejme toto je to, čo potrebuje, globálne osprostenie, hodnotové ľudské strádanie, likvidácia zeme i seba samých, nevedomosť navždy. Verím, ale v hodnotný rozmer, chcel by som, aby toto, bola skúška, možnosť ukázať, či máme na viac, možnosť dokázať sa presadiť, proti tomuto marazmu. Že trebárs pre zvieratká, to nie je všetko, že to ich utrpenie sa im vráti, že tiež, sú tu na vždy a majú aj oni, ešte stále svoj krásny svet, svoje nebo, svoj raj. Dúfam, že svoje nebíčko, svoju zem máme aj my ľudia, že toto je skúška, ako sa, uvedomiť a zušľachtiť, potom každý nájde, tú svoju niť, líniu svojho života, keď sa nám tu naše klbko vymotá. Ako som teraz napísal, to zle, tento svet, má neuveriteľné kúzlo a pôvab, láska k žitiu a tomuto svetu, nech je aký chce, ma drží nad vodou. Zem a vesmír je maximálne fascinujúci priestor, život je maximálne dobrodružstvo, raz bude lepšie isto, ak nie pre nás, tak pre tých po nás, to je to, čo nám chýba, tým po nás, tu niečo nechať, niečo zdravé a hodnotné, bolo by fajn, vrátiť sa ešte sem, alebo lepšie pokračovať, prežiť iné princípy existencie a vedomia, nech je táto existencia, maximálne bohatá a hodnotná. Zem je nádherná, oceány, pralesy, hory, lúky, všetko tu žije, je neuveriteľné, ako to tuná životom prekvitá, na každom milimetri. Verím bude lepšie, nie je to tuná, len hlúpe, ako som napísal, pred chvíľou. Všetko, tuná žije.

Planéta, ako jeden organizmus.