Mesačné archívy: marec 2015

Calo – Nízke bytosti.

Bez prítomnosti úcty, rešpektu s chorým sebavedomým, vadným presvedčením, udreli na slabšie miesta, primitívne, bez hodnoty, bez zábran, vždy silno, vždy zbabelo, kolektívny blud, intenzívny hnus. Chceli urobiť radikálnu zmenu mojej bytosti, zničiť moje Ja, vystavili ma nenormálnemu tlaku i za cenu môjho pádu, či úplného krachu. Taký, že si myslia, že môžu všetko, takto primitívne aj mohli, nemali veľa pochýb, prízemné, nevkusné bytosti. Kolektív, či skorej stádo, vyjadrujúce primitivitu spoločnosti, rozbehli svinstvo, existenčných rozmerov, ukázali mi viac krát cestu na dno. Útočili priamo, na základy mojej bytosti, na môj život, na moje všetko, pritom nikto na nich nebol a nie je zvedavý. Kolektívny (stádovitý) nízky prejav, tak nevyhnutný u nás ľudí, vystrelil ma do neznáma, začala psychologická vojna, boj o život. Záplava nechutných zážitkov, ktoré ma stretli, vždy podradné a úbohé skutky, bez hodnoty, bez cti, akoby od bytostí ktoré nič nectia, možno len seba. Za tie dlhé roky ma nestretol, ani jeden kvalitný skutok, niečo čo by malo reálnu hodnotu, kvalitu, ani náznak niečoho konštruktívneho, vecného. Dlhé roky bez hodnotnejšieho pozitívneho zážitku, ktoré mi, ale veľa dali, takto sa viac učíme, ako keď sa nám darí. Vraj sme tak veľký, akému veľkému problému sa dokážeme postaviť, tak je to výzva.

Ľudská bytosť dáva možnosť, podľa mňa až potrebu, či nutnosť, aby sme boli vyspelé, individuálne hodnotné bytosti, súlad nachádzali na tých miestach vyšších, osvietených, uvedomelých. Aby sme sa takto stretávali, ako spoločnosť, ale po osobnej transformácii, vývoji a vytvárali vyššiu spoločnosť, kde je silno naštartovaný proces uvedomenia, rozšíreného vedomia. Tento Svet k tomu všetko ponúka, lebo je duchovne silný, pestrý, záhadný. Zatiaľ, akoby sme chodili po Svete a nevnímali, nereagovali, sebavedomo vyhlasujeme, že nemáme záujem, chceme zostať nevedomý, tak trocha mŕtvy. Sme na veľmi nízkom vývojovom stupni, akoby vývoj ľudskej bytosti ani neprebiehal. Svet sa mení, ale my nie, možno ideme cestou späť. Ako to teraz vnímam, ako rozmýšľam, ako sa postupne vyjadrujeme, ľudská spoločnosť je šok, podobne smrdí hnoj, či žumpa. Sme beštie, nevážime si nič, vidíme len seba, likvidujeme túto planétu, život na nej. Ovládajú a vyjadrujú nás samé bludy, nezmysli, nie sme schopný hodnotnejších, uvedomelých myšlienkových trendov, procesov, sme úplne zaslepený, nevedomý. Netvoríme nové vízie tohto Sveta a Nás, nevyvíjame sa, nemáme teda zdravý rozum. Orientujeme sa, len podľa zvyklostí, zabehnutých trendov, predsudkov, postojov, nehľadáme nové, reálne východiska, nesnažíme sa ozaj zorientovať, napredovať. Nepestujeme svoju jedinečnosť, svoje individuálne učenie, svoju filozofiu, držíme svoje bytosti veľmi nízko, nevedomé. Sme plný bludov a bludných názorov, nevnímame bystro, nerobíme si svoj vlastný názor na tento Svet, čo je chyba, lebo tento Svet, to požaduje, dáva na to maximálny priestor, taká je naša pozícia, žiada sa to. Preto sme ľahko manipulovateľný je s nami zaobchádzané nedôstojne, neférovo, tými, čo vládnu. Akoby sme všetci išli podľa rovnakého scenára, sme si hrozne podobný, pritom priestor je neuveriteľne otvorený, kreatívny, len asi nám chýba odvaha, ísť svoje.

My nepracujeme so skutočnou realitou, vnímame zjednodušený obraz reality, je to aj manipulácia vládnucich, Svet je úplne iný, zvykli sme si, prispôsobili sme sa, ale nerešpektujeme istý, iný existenčný princíp a formu. Dejú sa tu zázraky a my sa tvárime, akože nič, nerozlišujeme, neposudzujeme, máme zatvorenú, neprístupnú myseľ. Preto je otvorených nespočetne veľa možností, vytvárať si svoj názor, svoje vízie, myslím, že to je aj veľmi dôležité. Naše správanie je veľmi jednoduché a slepé, nevytvárame si skutočné obrazy situácii a problémov, nevnímame ozajstnú realitu, jednáme len na základe predsudkov a zvyklostí, nie reálne, máme vyložene klapky na očiach, spiacu myseľ. Podľa mňa sme chorý, slepý, nemohúci, hlúpi, myslím, že tento systém nás tak vedie, manipuluje, drží na uzde, nie je žiaduce, aby sme boli bytosti s rozhľadeným vedomím s ozaj reálnym uvažovaním. Zatiaľ nám chýba aj záujem zlepšiť tento Svet, seba, sme spokojný a malí. Uspokojujeme sa s víziou, že žijeme v jednoduchom Svete, tvárime sa, akoby bolo všetko v poriadku, ale nie je, udržujeme stav nevedomosti, slepoty. V prvom rade musíme prebudiť túžbu vedieť, vnímať viac, vyrásť, byť vyspelejší, skutočnejší, rozvinúť sa, oslobodiť sa.

Spoločnosť nie je vôbec v poriadku, tak byť v opozícii s istými spoločenskými trendmi, zvyklosťami, prejavmi, považujem za správne. Je tu veľa bytostí je to džungľa, ťažký boj. Odlišných neodsudzujú len nejaký jedinci, ale vyslovene spoločnosť ako celok, sme si viac podobný, ako je zdravé a až vhodné. Nie je to v poriadku, verím v zmenu, je taká doba, že to ide jedine cez ozaj intenzívny boj. Zmení sa to, ak už Svet bude iný a nový jedinci sa budú rodiť do takého Sveta, od začiatku budú vnímať a žiť v tejto rozvinutej, hodnotnej, reálnej realite, prirodzene splynú s ňou. Isto nie je jedno, čo tu necháme pre tých po nás. Ak to niekto dokázal, vydal sa na cestu, prijal boj a uspel je dôležité, aby nebol odsúdený, zatratený, ale aby inšpiroval ďalšie bytosti. Je to ťažká cesta, kde neustále hrozí krach, nič hodnotné, nie je ľahké, taký človek bude dlho nepochopený, už len preto, že robí veci ktoré nie sú štandard je iný. Niektorý ľudia inak nemôžu, musia ísť za tým, čo považujú za správne, čo nimi hýbe, potrebujú svoju bytosť, svoje cítenie realizovať.

Máme osobne neskutočne veľký potenciál, Svet, Vesmír nám ponúka maximálne podmienky, ako sa realizovať, vyvíjať, ako rasť, ako sa nechať fascinovať, ako žiť zmysluplný život, ako rozvíjať svoje duševno a vedomie.

V našich mysliach sa musia trvalo usadiť pojmi, ako sviežosť, bystrosť, otvorenosť, liberálnosť, kreativita, záujem, pokora, úcta, rešpekt, tolerancia, túžba, vízia, odvaha.

Nikdy sa nevzdať :

Nie je ľahké byť blázon, ťažké je to ustáť, neustále nové skúšať, hľadať totálne tajomstvá, ktoré pred mami Svet skrýva. Zatiaľ je to samá chyba, zlý názor, niekto nás tu všetkých zmiatol, oklamal, možno i zradil, temnú existenciu nám predurčil, ťažkým skúškam vystavil. Či skorej vytvoril čas, priestor, ako sa realizovať, učíme sa tuná, len orientovať, hľadáme základ, ber to ako dar, Svet plný záhad, používaj nadhľad. Zatiaľ nemáme na viac, všetko má svoj čas, raz musíme dozrieť, keď sa budeme vedieť o realitu a pravdu oprieť, nespáli nás na popol, nech nezostaneme len blázni, ako je dnes každý, uniknúť. Asi má dôvod, pozná naše danosti, to čo nás ctí, čo je tak, ako má byť, musíme to zúročiť, pestovať zdravé, hodnotné postoje, vyvíjať sa, rásť. Ale pozná i naše nedostatky, slabosti, zaslepenosť, namyslenosť, bezohľadnosť, krutosť, podlosť, úžasný zdroj z ktorého berieme pochybnú múdrosť, náš arogantný postoj. Navlečie na nás postroj, našich zmyslov, našej mysle, nášho tela, vezme bič, povie žite, zamysli sa kam si prišiel, čo ťa to stálo, čo ti to dalo, čo si vytvoril, koho podporil, k čomu sa hlásiš, kam patríš.

Musíš veľa vydržať, neustále, neúnosné ustať, prejaviť vyššiu kvalitu, tvárnosť svojej mysle, nezlomnú odvahu, ak chceš byť s nami kamarát. Často sa to nedalo vydržať, ale vždy som ich mal rád, až miloval, neuvedomoval som si ale dlho, že je to šanca vnímať, vedieť viac. Myslel som, že chcú, len brať, zlikvidovať ma, nie, len ak niečo chcem, tak to musím nájsť, rozlúštiť kód tohto Sveta, odhaľovať skryté princípy, spoznávať sám seba. Hľadám rovnováhu, stabilitu, pokoj, pred rokmi som sa riadne potkol, naštartoval horor, exekúciu Duše, cestu púšťou. Už som dlho v tom, prišiel zlom, iný pohľad na Svet, uvidel som krásne, neuveriteľne vzácne. Pre mňa, pre obyčajného človiečika, neskutočné vnemy, celí Svet sa zmenil, ukázal sa maximálny, pestrý, silný, kreatívny, hodnotný. Otvoril mi myseľ, dal môjmu životu jasný zmysel, samotná existencia, ako forma osobnej realizácie. Pre mňa, forma maximálnej komunikácie, intenzívnej evolúcie môjho Ja. Je to ale dlhá, ťažká cesta, vzniknú nové problémy, zhasnú všetky svetlá, zatvoria všetky dvere, nesmiem sa tomu nikdy poddať, nevzdať sa. Keď budem posledný, zničený, zúfalí, isto aj iný si takto trúfali, nedokázali seba, ale uhájiť, zišli z cesty, padli do temného krátera existencie. Cesty nevedú, len vpred, možno je správny ten zlatý stred, ten je ale, už ostrý, ako britva, tam už horia jasné ohne, neustála neistota, čo je zlé, čo dobré.

Nemusí každý, pre mňa asi potreba, hlava sa mi poplietla, ozaj luxusne, čokoľvek, čo nečakáte. Nový rozmer slova problém, vždy som aspoň tajne v kútiku atakovanej Duše veril, bude dobre, zvládnem to. Teraz je pre mňa, ale všetko veľká výzva, nič nebude ľahké, všetko sa riadne vyostrilo sú predo mnou, len samé vysoké hory vo všetkých životných postojoch, otázkach, alternatívach, smeroch. Všetko bude, len cesta na vysokú horu, veľmi náročné výstupy, mojou úlohou je sa nezrútiť, to dôležité zdolať, ak nie smola. Ak zletím, čo sa stane, potom musím doplávať po oceáne k svojmu vysnívanému brehu, uniesť prehru, znova vstať, začať opäť bojovať svoj boj. Dopracovať sa znova k bodu krachu, poučený to zvládnuť, pre zdolávanie týchto hôr sa nadchnúť, potlačiť strach, že môžem padnúť, strach je veľký nepriateľ a nie len ten.

Život ma slušne oklamal, všetky problémy ktoré som chcel skrotiť, začali nekontrolovateľne gradovať, rozvíjať sa, realizovať sa, prestal som sa hrať, pohltili ma obavy a strach. Chcel som predať to dobré zo seba s vierou, že to zlé môjho Ja zvládnem, mal som taký zámer, ale stalo sa iné, vypomstilo sa mi to zlé, ale aj dobré. Na čo mám svoj názor, musím si dávať pozor, obohatiť svoj priestor, bojovať do posledného výdychu, vyjadriť s čim nesúhlasím. Bojovať proti zlému, tým zlým, proti nepravosti, zákernosti a podrazom, spoločenským bludom, zlým tendenciám, prúdom. Tým, že budem čestný, bude sa mi dať veriť, budem nasledovať svetlo, nech osvieti temno, aspoň na chvíľku, aby sa mohli všetky bytosti nadýchnuť, uvidieť nádej, odhaliť vyšší zámer. Nie je čas, ak niečo chceš, musíš niečo dať, vložiť niečo do hry, často all in, no nikto sa ma nespýtal, často musíme všetko staviť na jednu kartu, keď sme vyzvaný k tancu.

O to vzácnejšie je potešenie zmyslov, trebárs aj tvorivá činnosť, vyjadrovanie sa, čo sa odohráva stále, nech sme, kde sme v každej situácii, pri každej aktivite, či myšlienke, čo vytvárame taký máme Svet, taký sme. Všetko je intenzívne, všetko má zmysel, nie je to, len tak, cítiť veľký tlak, absolútnu zodpovednosť za svoj osud, odpúšťaj a nesúď.

Nechcem sa utopiť vo výčitkách, za to čo robím zle, či nezvládam, hľadám pokoj, taký je môj postoj, túžba, realita je krutá. Treba si nájsť zaľúbenie v prekonávaní ťažkostí s láskou všetko riešiť, zo života sa tešiť, nezúfať. Dobrý vietor rozdúchať, naštartovať dobré trendy nášho bytia, konštruktívny príval, sledovať túžby, sny, ciele. Neživiť negatívne, zlé, oddať sa tejto maximálnej hre, nášmu bytiu, vytvoriť cestu, ciest, nedať sa z nej zviesť, prejaviť čo chceš.

Potešiť svoje zmysli, odstraňovať nezmyselné, zlé, temné, odolať aj v pekle, zasvietiť do temnoty, rozvíjať, skvalitňovať svoje hodnoty, treba mať veľa pokory, tolerancie, slušnosti. Čo vytvoríš, taký si.