Calo – Je to silné.

Ďalší štart, nech dnes niečo napíšem, čo to neviem, do niečoho sa snáď ponorím, okno svojej mysle, či možno duše otvorím. Ja sa moc neskrývam, otvorím okno dokorán, pustím svieži vzduch k tomu hudbu, tá sa do mňa, teraz zarezáva slušne. Chcem si myseľ odpútať, musím sa na niečo namotať, odraziť sa, niečo napísať, nerobím to prví krát. Získal som síce skúsenosti, ale dosť som, už vyjadril, tak je ťažšie nájsť vhodnú tému, táto téma bude nemá, nevyslovím žiadne slovo. Mohlo by potom platiť, že mlčanie je zlato, keď ale musíš, tak ťa vide draho, dobre to viem, bola to moja súčasť. Šiel som po tej ceste, riadne som sa v tom kúpal, potom som asi chytil úpal, asi od reflektorov a laserových lúčov na akciách, kde býva hlučno. Ja som to tak troška, skoro celé pretancoval v tanci som sa realizoval na slova a nové známosti, som sa necítil, chcel som ten tanec precítiť. Ani som nevnímal, ako som sa hýbal, bola to sila, dával som do toho všetky sily, uži si zakiaľ si živý, človek robí také chyby. Často som bol v tranze, len cestu na toaletu som vnímal, myseľ totálne vypnutá, tak som si to vychutnal. Vtedy som tak tancoval, že som ozaj nevnímal, vôbec som nevedel, čo robím, ako sa hýbem, bol som slušne prepnutý. Bol to taký silný rituál, nájsť miesto, na akcii, kde strávim noc, mal som snahu, zašiť sa do davu, to som troška potreboval, tak som to tam aj bral, ale asi chyba, to bola jedna stabilná veľká komunita. Ľudia stále tí istý, neviem, čo si o mne, kto myslí, tým sa nejako netrápim, teraz sa, už za seba nehanbím. Vtedy ma trápila jedna vec, preto som veľa mlčal, nebol som spokojný stým, ako to funguje v mojej mysli, cítil som nespokojnosť, aké mám a ako fungujú moje myšlienky. Vadila mi moja myseľ, myslel som si, že som hlúpi a na nič, že všetci sú lepší, len život sa mení, postupne sa ukazoval iný obraz, toho aký som, že som sa nepredal, nehral, neklamal, na správny moment, som len čakal. Teraz to mám podobné, len som starší a hýbem sa v inom priestore, mám inú štartovaciu pozíciu, ale tento cyklus, sa spúšťa vždy znovu a znovu. Stále hľadám novú formu, ako svoj svet obhájiť, aby som mohol ďalej ísť, ale prišla zmena, teraz už Svet, úplne inak vnímam. Cítim nové poznanie, často som sa predieral po dne, bol som tam pár krát, aj som sa tam riadne zdržal a obúchal. Chcem to ďalej hrať, svoj Svet a svoju myseľ uhájiť, s hlavou hore, odvážne a bystro čeliť svojím Démonom. Moja hlava, nie je ich dom, teda skorej letné sídlo, oni zvládajú ďaleko viac, než len mňa. Oni nemajú takú myseľ, ako Ja, vedia a vidia ďaleko viac, sú rozvetvený do všetkých strán, poznajú čo my nie, to aký je tento Svet. Poviem, že tento Svet je šok, je úplne iný, ako si myslíme, tento Svet je neuveriteľne mystický a silný, to sa ani nedá vyjadriť, na to zatiaľ viem, len málo. Čím som všetkým prešiel, čo som trebárs, priamo v sebe vnímal, to boli iné veci, odvtedy sa cítim, aj troška obdarený. Bolo to maximálne náročné, pre mňa ako človeka, neuveriteľná vec, čo všetko je možné. Maximálne záhadné, mystické, duchovné, veľmi pevné, silné, neuveriteľne kvalitne prevedené, hlavolamy a skúšky. Nazvať to hrou sa mi javí, príliš ľahkovážne, ohľadom na to o čo ide, mne ide o všetko, tak to môžem napísať, maximálne záhadná, neskutočne ťažká, mystická hra. Život je náročný, každý sa musí so sebou pobiť, svoje problémy skrotiť, maximálna náročnosť. Všetci sme skúšaný, každý zažije svoje pohromy a pády, nič hodnotné, ale nie je jednoduché, musí to tak byť. Podľa toho, čo som vnímal, viem, že myseľ nie je, taká obyčajná ako sa javí. Je to rozľahlí a šíri priestor, neviem či má hranice, možno je to, až nekonečný priestor, tam sa ti môžu ponúknuť, nové obzory. Len je to ťažké, môže ťa to zničiť, sú to silné veci, všetko človek nezvládne je to silné mystické a záhadné. Bežne to človek nevníma, vraj schizofrénia je, keď sa podvedomie, mieša s vedomím, čo mi sedí. Možno naše podvedomie je takýto priestor, tam nie sme, ale sami, tam je rušno, možno sme tam aj všetci spolu, sú tam isto rôzne iné bytosti, či energie, ktoré sú veľmi šikovné. Mystické bytosti, ktoré fungujú a vnímajú, inak ako my. Myslím, že sa dá Svet, tak brať, akoby všetko čo zažijeme, vnímame zmyslami, akoby sa dialo v nás, akoby všetko bola naša súčasť, celý svet je v našej mysli, možno každý sme celok. Dá sa to, tak cítiť a vnímať, že naša myseľ v sebe ukrýva úplne celí Vesmír, všetko je našou súčasťou. Dá sa plne stotožniť s celou existenciou, uvoľniť a rozprestrieť svoju myseľ, všetko vnímať ako svoju súčasť, myseľ je bez hraníc. Otvoriť svoju myseľ, necítiť žiadne hranice, stotožniť sa, poviem s Vesmírom. Len to asi nie je, len tak, nie je ľahké, to tak brať, nie je jednoduché docieliť, nech sa nám toto vnímanie otvorí, zrejme je dôležité, ako kto vníma Svet, isto je, ale viac ciest. Je to aj o duchovnom vnímaní a cítení, myšlienkovom prúdení, možno o dlhom blúdení, nik ti nič neprezradí, na všetko musíme prísť sami. Ja skúšam takto vyjadrovať svoje názory a skúsenosti, sám si takto, môžem nejaké veci uvedomiť. Som rád, že sa takto, aj celkom slušne realizujem a rozvíjam, niečo mám. Netreba sa báť, nikto úplne nenaruší kontinuitu a zákony, ako fungujeme na tomto Svete. Tak to funguje, nie zo žartu, ale je to vyššie poslanie, nášho Sveta, našej existencie, našich životov.

Tento Svet je pre nás, jedno veľké tajomstvo. To tajomstvo je evidentne, prísne strážene, takéto zákony pre nás platia, Svet, tak funguje. Život je naše vyššie poslanie, ako pre jedinca, tak pre nás, ako celok. Sú ľudia, čo vedia priniesť, ten správny názor, či pohľad. Zmeniť smerovanie tohto veľkého organizmu je hrozne ťažké. Momentálne naša najväčšia zbraň je klamstvo, tým dominujeme, čestne hrať nevieme. Nevážime si presne to, čo by pre nás všetkých malo byť najviac sväte a to : Vážiť si život, či ľudí, ale aj všetkého živého v našom Svete.

„Ak chceš zmeniť Svet, musíš zmeniť seba“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *