Calo – Je to také.

Zmätok možných a skutočných realít, všetko je možné, dlho som čakal zmenu, teraz neviem, musím sa vyrovnať so všetkým, čo príde. To, ale neznamená, že stým budem súhlasiť a nebudem proti ničomu bojovať, treba byť silný, trénovať myseľ. V živote ide o veľa, nie je taký plytký, ako sa niekedy javí, niektoré pudové veci tu prevládajú, niektorý sa správajú, akoby to bolo všetko. Často nám vládnu úbohé prízemné veci, sme tak nastavený, čo má svoj zmysel, sme veľmi nízko. Často máme, ale tendencie považovať sa za vrchol tohto Sveta, že sme najviac, to by bol úbohý Svet. Energia tohto Sveta, Vesmíru, musí byť tak rozmanitá a mystická, považovať, že vrchol všetkého sme my, tak to by bolo smutné a úbohé. Naša hodnota, kvalita, schopnosti, za ten čas, čo existujeme príliš nevzrástla, sme na tom silno skromne, nevieme nič, máme choré a podradné charaktery, sme jednoduchý. Sme radi, že pokryjeme svoje základné potreby, staráme sa hlavne o svoje pudy, vraj je to zdravé. Pre nás je všetko zdravé, čo nezvládame lepšie, hľadáme výhovorky, nemáme túžbu posunúť sa vpred, zušľachtiť sa. Ja vidím človeka, ako vyššiu bytosť, ak prežijeme, časom to tak bude, je ale možné, že naša hlúposť, nám v tom zabráni, nepohneme sa nikam, ako dosiaľ, Svet bude zlý, človek prízemný, ako teraz. Hlavne spoločnosť, ako celok, či veľká skupina, má dosť pochybný prejav. Ľahko sa stane, že odlišného jedinca, spoločnosť odsúdi, má ho za hlupáka, útočí na neho, odsudzuje ho. Taký človek musí byť ozaj silný, aby ustál, ten tlak, nesmie sa dať, čo je veľmi ťažké, nejeden padne, pod tak veľkým tlakom. Kto to ustojí, možno má šancu, aby niečo zmenil, upozornil na bludné stádovité prejavy. Musí sa presadiť, tak upozorniť, kde je pravda, dá sa to, len keď je hodnotný, takých spoločnosť, často odsúdi, taký, čo sa za svoje slová nevie skovať, to sa tu silno hodnotí, kto sa ako vyjadrí, suverenita je podmienka. Ale často na prví pohľad slabí človek, má v sebe netušenú silu, lebo, už dlho kráča po púšti, to ho naučí, potom môže prekvapiť. Taká sila sa prejaví časom, ťažkými skúškami, hlbokými ranami, len tie cíti, len on. Vyberajú si daň, môže ale priniesť dar, upozorniť ostatných, či ich prejav bol hodnotný, môže niečo zmeniť. Svetu vládnu peniaze, spoločnosť je taká, aká je, tak to aj vyzerá, sledujú sa rôzne prízemné, hlúpe trendy, prichádzajú k nám pochybné informácie, sme manipulovaný, zneužívaný, klamaný. Vyhľadávame a ctíme brak, chabej hodnoty, bez posolstva, bez duševného rozmeru, podradnej úrovne, sme konzumenti, čo je horšie, nám to aj chutí, sme taký. Naše Duše sú, ale prázdne, nedostáva sa im to, čo by im ulahodilo, čo by nás posunulo vpred, čo by ich zušľachťovalo a rozvíjalo. Pri dlhších úvahách sa nám často ukáže slušne smutný obraz, aký sme, kam ideme, čo ctíme, že sme plný predsudkov, komplexov, zlých návykov, máme prízemné a pokrivené hodnoty. Ja som taký istý, ale tie úvahy často vediem, mám svoje životné skúsenosti, vnímam to viac, ako je bežné. Ako to je ma trápi, musím sa snažiť, čo najviac pochopiť, kráčať svojím osudom, nezlomne a smelo, ísť si svoje. Tento Svet nás chce pohltiť, sme jeho súčasť, skúsenosti nás učia, chcem viesť svoj boj, chcem ísť tak, ako najlepšie viem, skrotiť to peklo, ktoré som na seba privolal. Musím hľadať schodnú cestu, naučiť sa kráčať proti víchrici, kráčať do posledného výdychu, prekonať tú priepasť, nikdy sa nevzdať, nebyť zlý, robiť málo chýb, poučiť sa z nich. Naštartovať vývoj, chápať seba, obhájiť si svoje Ja. Byť ten, čo sa nezapredá, hrá fér.

Moja úloha do budúcna je, čo najlepšie to vyjadriť, profilovať svoj názor, dúfam, že sa k tomu dopracujem, že sa nové naučím. Keď nič iné, aspoň sa primerane prezentovať, prejavovať, vyvíjať sa, napredovať, teraz to brať, ako odraz. Považujem sa za optimistu, myslím, že to mi pomáha ešte stáť na vlastných, ale môj pohľad na tento Svet je pochmúrny, smutný, plný sklamaní, čo teraz môžeš cítiť. Ja som tu aj slušne zablúdil, vždy ma niečo ťažilo, skoro ma to potom zabilo, preto nemám záujem súhlasiť s názorom väčšiny, stotožniť sa sním. To isto nie, lebo to je zle, cítim potrebu aby sa moje názory vyvíjali, aby som šiel podľa seba, podľa svojich túžob, ctil si svoje Ja, zlému sa nepoddal, ale proti nemu bojoval. Viem sme všelijaký, objavujú sa nové vízie, ľudia hľadajú a majú záujem posilniť svoj duchovný rozmer, veľa ľudí je možno na tej správnej ceste, vyberajú si to hodnotnejšie, snažia sa rásť. Takých ľudí je čím ďalej tým viac. Treba pestovať svoju dušičku, potešiť ju, podporiť ju vo svojom vývoji, dopriať jej zážitok, je to naše všetko, to sme my. I keď mám niekedy čierne videnie Sveta, chuť do života a túžba mi nechýba, beriem ten pohľad skorej tak, že som realista. Často to klame, usmiaty sa neskutočne trápi, smutný je kľudný, nie všetko je také, ako sa javí. Možno sa niekedy na niečo hráme, neukazujeme ten skutočný obraz, to pravé, chceme sa skryť, bojíme sa plne prejaviť a odhaliť, pretvarujeme sa, nasadzujeme si masku. Iba byť úprimný je veľmi náročné, tým ukážeme aj svoje slabiny, sme tak zraniteľný, vhodný adept na atak. Choď podľa seba, nikoho sa netreba báť, požičané vráť, odpúšťaj, buď pokorný, raz budeme slobodný, budeme toho hodný. Rozmýšľaj nad tým, čo robíš, zváž každý krok, keď chceš rásť, ďaleko zájsť. Pokojne sa dá zájsť ďalej, nájdi svoj životný prameň, uži si svoju cestu, podpor to dobré, čo je v tebe.

Nepadajme nízko, pred svojim prahom, majme čisto, rešpektujme všetko a všetkých. Neodsudzujme za iný výzor, názor, vieru, prejav, vždy hľadajme súlad, neútočme na bezbranných, sklamaných, slabých, raz to môžeš byť Ty. Za slabosťou sa často skrýva netušená sila, len na to treba prísť, nájsť to v sebe, čo ľahko nejde, objaví sa to, až ustojíš časy, keď budeš zmietaný búrkami, potom sa ti to prejaví, všetko uvidíš inak. Nič hodnotné nie je ľahké, život skúša koľko zvládneš, prichádzajú ponuky a výzvy, Ty sa prejavíš, seba vyjadríš, ukážeš kto si. Každý máme jedinečný príbeh, pre niečo si prišiel, príde tvoj čas, začneš rásť. Nájdi sa.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *