Calo – Nízke bytosti.

Bez prítomnosti úcty, rešpektu s chorým sebavedomým, vadným presvedčením, udreli na slabšie miesta, primitívne, bez hodnoty, bez zábran, vždy silno, vždy zbabelo, kolektívny blud, intenzívny hnus. Chceli urobiť radikálnu zmenu mojej bytosti, zničiť moje Ja, vystavili ma nenormálnemu tlaku i za cenu môjho pádu, či úplného krachu. Taký, že si myslia, že môžu všetko, takto primitívne aj mohli, nemali veľa pochýb, prízemné, nevkusné bytosti. Kolektív, či skorej stádo, vyjadrujúce primitivitu spoločnosti, rozbehli svinstvo, existenčných rozmerov, ukázali mi viac krát cestu na dno. Útočili priamo, na základy mojej bytosti, na môj život, na moje všetko, pritom nikto na nich nebol a nie je zvedavý. Kolektívny (stádovitý) nízky prejav, tak nevyhnutný u nás ľudí, vystrelil ma do neznáma, začala psychologická vojna, boj o život. Záplava nechutných zážitkov, ktoré ma stretli, vždy podradné a úbohé skutky, bez hodnoty, bez cti, akoby od bytostí ktoré nič nectia, možno len seba. Za tie dlhé roky ma nestretol, ani jeden kvalitný skutok, niečo čo by malo reálnu hodnotu, kvalitu, ani náznak niečoho konštruktívneho, vecného. Dlhé roky bez hodnotnejšieho pozitívneho zážitku, ktoré mi, ale veľa dali, takto sa viac učíme, ako keď sa nám darí. Vraj sme tak veľký, akému veľkému problému sa dokážeme postaviť, tak je to výzva.

Ľudská bytosť dáva možnosť, podľa mňa až potrebu, či nutnosť, aby sme boli vyspelé, individuálne hodnotné bytosti, súlad nachádzali na tých miestach vyšších, osvietených, uvedomelých. Aby sme sa takto stretávali, ako spoločnosť, ale po osobnej transformácii, vývoji a vytvárali vyššiu spoločnosť, kde je silno naštartovaný proces uvedomenia, rozšíreného vedomia. Tento Svet k tomu všetko ponúka, lebo je duchovne silný, pestrý, záhadný. Zatiaľ, akoby sme chodili po Svete a nevnímali, nereagovali, sebavedomo vyhlasujeme, že nemáme záujem, chceme zostať nevedomý, tak trocha mŕtvy. Sme na veľmi nízkom vývojovom stupni, akoby vývoj ľudskej bytosti ani neprebiehal. Svet sa mení, ale my nie, možno ideme cestou späť. Ako to teraz vnímam, ako rozmýšľam, ako sa postupne vyjadrujeme, ľudská spoločnosť je šok, podobne smrdí hnoj, či žumpa. Sme beštie, nevážime si nič, vidíme len seba, likvidujeme túto planétu, život na nej. Ovládajú a vyjadrujú nás samé bludy, nezmysli, nie sme schopný hodnotnejších, uvedomelých myšlienkových trendov, procesov, sme úplne zaslepený, nevedomý. Netvoríme nové vízie tohto Sveta a Nás, nevyvíjame sa, nemáme teda zdravý rozum. Orientujeme sa, len podľa zvyklostí, zabehnutých trendov, predsudkov, postojov, nehľadáme nové, reálne východiska, nesnažíme sa ozaj zorientovať, napredovať. Nepestujeme svoju jedinečnosť, svoje individuálne učenie, svoju filozofiu, držíme svoje bytosti veľmi nízko, nevedomé. Sme plný bludov a bludných názorov, nevnímame bystro, nerobíme si svoj vlastný názor na tento Svet, čo je chyba, lebo tento Svet, to požaduje, dáva na to maximálny priestor, taká je naša pozícia, žiada sa to. Preto sme ľahko manipulovateľný je s nami zaobchádzané nedôstojne, neférovo, tými, čo vládnu. Akoby sme všetci išli podľa rovnakého scenára, sme si hrozne podobný, pritom priestor je neuveriteľne otvorený, kreatívny, len asi nám chýba odvaha, ísť svoje.

My nepracujeme so skutočnou realitou, vnímame zjednodušený obraz reality, je to aj manipulácia vládnucich, Svet je úplne iný, zvykli sme si, prispôsobili sme sa, ale nerešpektujeme istý, iný existenčný princíp a formu. Dejú sa tu zázraky a my sa tvárime, akože nič, nerozlišujeme, neposudzujeme, máme zatvorenú, neprístupnú myseľ. Preto je otvorených nespočetne veľa možností, vytvárať si svoj názor, svoje vízie, myslím, že to je aj veľmi dôležité. Naše správanie je veľmi jednoduché a slepé, nevytvárame si skutočné obrazy situácii a problémov, nevnímame ozajstnú realitu, jednáme len na základe predsudkov a zvyklostí, nie reálne, máme vyložene klapky na očiach, spiacu myseľ. Podľa mňa sme chorý, slepý, nemohúci, hlúpi, myslím, že tento systém nás tak vedie, manipuluje, drží na uzde, nie je žiaduce, aby sme boli bytosti s rozhľadeným vedomím s ozaj reálnym uvažovaním. Zatiaľ nám chýba aj záujem zlepšiť tento Svet, seba, sme spokojný a malí. Uspokojujeme sa s víziou, že žijeme v jednoduchom Svete, tvárime sa, akoby bolo všetko v poriadku, ale nie je, udržujeme stav nevedomosti, slepoty. V prvom rade musíme prebudiť túžbu vedieť, vnímať viac, vyrásť, byť vyspelejší, skutočnejší, rozvinúť sa, oslobodiť sa.

Spoločnosť nie je vôbec v poriadku, tak byť v opozícii s istými spoločenskými trendmi, zvyklosťami, prejavmi, považujem za správne. Je tu veľa bytostí je to džungľa, ťažký boj. Odlišných neodsudzujú len nejaký jedinci, ale vyslovene spoločnosť ako celok, sme si viac podobný, ako je zdravé a až vhodné. Nie je to v poriadku, verím v zmenu, je taká doba, že to ide jedine cez ozaj intenzívny boj. Zmení sa to, ak už Svet bude iný a nový jedinci sa budú rodiť do takého Sveta, od začiatku budú vnímať a žiť v tejto rozvinutej, hodnotnej, reálnej realite, prirodzene splynú s ňou. Isto nie je jedno, čo tu necháme pre tých po nás. Ak to niekto dokázal, vydal sa na cestu, prijal boj a uspel je dôležité, aby nebol odsúdený, zatratený, ale aby inšpiroval ďalšie bytosti. Je to ťažká cesta, kde neustále hrozí krach, nič hodnotné, nie je ľahké, taký človek bude dlho nepochopený, už len preto, že robí veci ktoré nie sú štandard je iný. Niektorý ľudia inak nemôžu, musia ísť za tým, čo považujú za správne, čo nimi hýbe, potrebujú svoju bytosť, svoje cítenie realizovať.

Máme osobne neskutočne veľký potenciál, Svet, Vesmír nám ponúka maximálne podmienky, ako sa realizovať, vyvíjať, ako rasť, ako sa nechať fascinovať, ako žiť zmysluplný život, ako rozvíjať svoje duševno a vedomie.

V našich mysliach sa musia trvalo usadiť pojmi, ako sviežosť, bystrosť, otvorenosť, liberálnosť, kreativita, záujem, pokora, úcta, rešpekt, tolerancia, túžba, vízia, odvaha.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *