Calo – Prečo takto.

Idem vpred, či naspäť, klamem seba, alebo hľadám to správne? Riešim veci čo netreba, vo mne je ale silná potreba, je to priami fakt. Neustála potreba, treba sa nejakým smerom uberať, mať ambíciu a cieľ, za ktorým by som šiel, niečo, čo za niečo stojí, niečo čo chcem. Vypadnúť z komfortnej zóny, kde sa nič nerieši, spokojne sa ide bez rečí, čo spochybňujú, jednoduchosť nášho života. Pokus napadnúť tú zdanlivú jednoduchosť, lebo je to hlúposť, život je isto pestrejší, mystickejší, silnejší, sme neustále na rázcestí, neustále nás skúša. Dávajme si pozor, ale sám to nerobím, správny smer je neistý, aj za zlé skutky, nás občas odmení, lebo možno nebol zlý, alebo sa niekto k tomu skutku prihlásil, bojuj za čo chceš, je to tvoja vec, zmysel a význam je otázny. On vie, že máme svoje slabosti, všetko je to naše, on na nás kašle, rieši svoje obdobné ťažkosti, spovedá sa tomu hore, rieši, čo je dobré, alebo čo chce. Možno bol tuná, žil ako my, je jeden z mnohých, asi tuná na niečo prišiel, alebo bol vždy inde a toto pre nás pripravil. Aby sme sa cítili, ako bohovia, že my sme to najviac, vo vesmíre, to je, ale úplný nezmysel, musím si dať pozor. Nechcem byť, ten najhorší, som ale riadne zlý, nechcem si to, ale vyčítať, všetko sa dá zmeniť, prejaviť silnú pokoru a túžbu, uviesť veci do pohybu, odstrániť istú chybu. Ospravedlniť svoj postoj, ja som v tomto systéme rástol, prečo je tak nastavený. To je kto, čo nám tuná vládne, toto nie je zdravé, ryba smrdí od hlavy. Dúfam, že sa za tým skrýva, vyšší úmysel, ak nie, tak je to tuná slušný nezmysel, pekne nepríjemný. Lebo ideme späť, aby sme svojou pasivitou neprišli o všetko, aby sme neboli, len čistý otroci, lebo toto je, zrejme forma otroctva. Je možné, že sa do tej pozície, oficiálne dostaneme, niekto uchopí moc, dúfam, že je nás tu dosť, že sa nedáme. Každý máme svoju pozíciu, navzájom sa tuná ovplyvňujeme, jeden je policajt, druhý učiteľ, tretí podnikateľ, štvrtý nejaký človek, vzájomne sa buzerujeme. Keď príde rozhodujúci moment, musíme sa oslobodiť od svojho remesla a funkcie, musíme sa spojiť na tom základe, že sme ľudia a chceme byť, aspoň troška slobodný. Napísal som preto, lebo tí mocný majú Políciu a Armády, tí radi plnia rozkazy, možné je čokoľvek. Sila, že my ľudia fungujeme, na princípe klamstva, manipulácie a to celkom verejne, tu nefunguje, nič transparentne. Manipulujú sa masy, verejne sa využívajú primitívne zložky spoločnosti, rôzne debility, reklama a marketing. Tu je ozaj, všetko manipulácia a klamstvo, nám to, asi nevadí, je ťažké, si stým poradiť, pozrime sa teraz, do zrkadla, aká je realita, čo sa nás týka, to sme my, staňme sa inými, zrazme aspoň hrany zlého, vykašlime sa na iného, v podstate sú všetci lepší, ako ja, lebo vytvárajú celok, spoločnosť. Ja ako jedinec, nesiem svoj príspevok, mňa to dosť, zo spoločnosti vyviedlo, proti každému stojí tento celok, „Spoločnosť verzus Ja“. Život jedinca je ťažký, každý sa stým musí, pobiť po svojom, ja to vnímam intenzívne, mám luxusný problém, ktorý presne s týmto pracuje o tom, ten problém je. Sexualita u nás funguje ozaj, hodnotne, kvalitne a vznešeno, samé ušľachtilé, hodnotné prejavy. To je jedna z tých sfér v ktorej ideme späť, mne sa to nezdá správne, že je to na úrovni, základnej pudovej potreby. Podľa mňa sme viac, mala by stúpať naša hodnota, mal by to byť časom, prejav súzvuku, splynutia, harmónie, pochopenia, vzájomnej podpory, akt spojenia bytostí, na duševnej úrovni, prejav úcty a podpory. Berieme to, ako základnú potrebu, možno na úrovni vylučovania a prijímania potravy. Myslím, že sme viac. Myslím si, že človek, by mal smerovať k vyššej bytosti, vyššej existencii. O tomto je zbytočné písať, sexualita je silná, ja som sa stým musel a musím riadne pobiť, ozaj nepríjemná, silná vec. Je to ale výzva, myslím, že som niečo vyjadril, no ale niečo, proti mne stojí, je to nekonečná ľudská vojna. Dostal som sa na druhý breh, troška hlúpe, aký ľudia sa tam dostávajú, zomelie ich spoločenský mlynček, vraj ty nevieš, ako to funguje, ďakujem, ani nie som zvedavý, no po pravde, niekedy troška som. Čo som zažil a zažívam, dostal som sa do konfliktu, so spoločnosťou, lebo som bol nesmelí a zdržanlivejší a hojne som chodil do spoločnosti. Na isté obdobie, nie som moc hrdý, ale bol som taký, teraz nevadí, aspoň som sa dostal do konfliktu s niečím, čo je slušné svinstvo. Tak nevadí, môže to byť aspoň mierne užitočné, pokiaľ to na isté veci upozorní. Stáť v opozícii je ťažké, ale možno správne, len vojna aj práve teraz prebieha, aj toto je moja reakcia. Musím sa snažiť stále, zachovať si isté postoje, ako som aj dnes vyjadril. U mňa je to chuťovka, ja som na tom beznádejne, už veľmi dlho, v podstate to u mňa bolo vždy beznádejne. Ale je ozaj ťažké, keď je to totálne beznádejné.

No ale, aj v slove „Beznádej je Nádej“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *