Calo – Reality šou.

Tento svet je hádanka za hádankou, my neustále prinášame odpovede. Neustále chodia nové otázky, výzvy, ponuky a prosby my doplníme odpoveď, našim rozhodnutím a skutkom. Je nás tu veľa, tým pádom je to riadny kolotoč, neustále sa vyvíja naša realita, v každom okamihu sa rozvíjajú naše osudy. Stačí tak malo a všetko je inak a tak to má každý z nás, tým pádom celková realita je iný progresívny vývoj a záhada. Každý sa neustále a neprestajne rozhoduje a to v každej chvíli. Teraz sa mi táto realita zdá, až nemožná, aby naše osudy boli takto previazané a svet fungoval. Veď stačí tak málo a všetko je inak, zdá sa mi to byť nereálne. Tých realít je asi viacej, teraz sa mi zdá nevyhnutne aby existovali ďalšie reality, viaceré paralelné existencie, priradené k nosným rozhodnutiam, celého tohto organizmu, aby tento svet fungoval. Myslím si, že tých realít bude nespočetne veľa, odvíjajúc sa od chodu a zmien tejto našej reality. Keď tuná existuje, taká previazaná a rozvíjajúca sa realita, prečo by ten vývoj nebol taký celkovo vo viacerých rozmeroch. Nejako sa mi to zdá, byť nevyhnutne, predsa tento svet a táto reality šou, nestojí na hlinených nohách, vesmír tu nie je snáď, len tak. Keď je viacej realít, vzájomne previazaných, dá sa existencia riadiť a tieto naše reality šou, budú určite riadené. Niečo, ako osud existuje a uriadiť osudy každého jedinca a živého organizmu vo vesmíre v tejto našej jednej realite je nemožné. V každej dimenzii je naše druhé ja, rozvíjajúce sa od zásadných rozhodnutí, niečo ako tento svet, ale v každej dimenzii je vývoj odlišný, tým pádom sú možné veľké rozdiely. To sa mi zdá byť reálne, lebo inak by bol, tento náš svet, sud so strelným prachom. Tento svet bude podchytený a silnejší, iba jedna realita, sa mi javí ako nereálna a neudržateľná. Jedna realita prichádza do úvahy, ak tento svet, nie je pod žiadnou kontrolou a to by fungoval na princípe náhody  o tom som presvedčený, že isto nie. Toto nie je bordel, žije tu hrozne veľa vzácnych bytostí a to nie je náhoda, ale veľká vec. Tuná ide o zázrak života a vesmíru a nie o nejakú náhodnú pochybnú hlúposť. Asi ťažko, bude, toto spleť náhodných impulzov a vnemov, to nie, to isto nie. My vnímame čo vnímame, nás drží na uzde vnímanie času, život vnímame ako celistvú cestu, podľa mňa, ale možno vnímame dôsledok sledu našich rozhodnutí a skutkov a nielen našich, ale celého sveta a života. Táto realita je nám predurčená na osobné vnímanie a nie náhodou, za všetko si môžeme sami. Vnímame tok vývoja našej existencie, táto realita je nám predurčená, aby sme ju žili. Možno smrť, nás len prenesie do inej reality, do tej, ktorá je pre nás určená na našej ceste. Možno sa vrátime kus späť v podobnej realite, ale pôjdeme inou cestou ako teraz, lebo prídeme poučený a prídeme s vyrovnaným dlhom, za naše chyby a tak by sme sa mohli vyvíjať, naše terajšie ťažkosti, sú daňou za to, aby sme šli smerom vpred. Za tým účelom, aby sme raz prešli ideálnou svojou cestou a to je možno, posledná reinkarnácia, dovtedy musíme takto vylúčiť všetky zlyhania a zlé veci. Sny keď spíme, to bude iná brutalita, žiadna náhoda, ale pekelne premyslená vec, riadna chuťovka. Nemyslím si vôbec, že sny sú náhoda, keď je myseľ schopná, takej voľnej tvorby, budú existovať aj iné bytosti na inej báze, lebo evidentne tento svet, nie je, len tak. Dúfam, že cieľ nášho bytia je hodnotný a čestný i keď sa bojím. Dúfam, že smrť nie je koniec a sme vedený po ceste k hodnotám a k zlepšovaniu svojej existencie, k zdokonaleniu, aby postupne, ako pôjdeme ubúdalo utrpenie a nesloboda. Ideálne, aby sme šli, po nekonečnej ceste k dosiahnutiu stavu podobného dokonalosti, lebo zároveň si myslím, že ak by sme aj dosiahli ideál, tak sa otvoria nové možnosti na zdokonalenie, tým pádom dúfam, že sme na nekonečnej ceste.

 

Na ceste pravdy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *