Calo – Strohý a neistý text.

Chcem teraz, niečo napísať, chcem to urobiť dnes, lebo dnešný deň je zvláštny, ja už ale štandardne, vnímam málo, nemyslím si o ničom nič, ale príde mi to vzácne, že v tento dátum som sa narodil. Niečo napíšem, ale veselé to veľmi nebude, troška sa posťažujem, že ničomu nerozumiem, som úplne stratený a možno môj boj je zbytočný. Je mi ale ľúto, že som neskorej tak silno zablúdil a sám sebe ublížil, dostal som sa úplné dole. Veľmi pochybné a nepekne veci sa presadzujú proti mne, som úplné dole, všetko sa dá rešpektovať, ja žiaľ nie. No, ako to tak chodí, zbytočné sa vyhovárať, zrejme si za to môžem sám. Mal som veľké obavy, ale takéto som to nečakal. Čo sa deje ťažké vyhodnotiť, idem z toho zošalieť, ja nemám žiadny pevný bod, mám len samé haluze a obavy, zatiaľ sa držím ešte tej nádeje, že sa to dá zvládnuť, napraviť a kvalitne žiť. Šialene bežia roky a mne sa to nepodarilo zlepšiť ani o kúsok, nevybojoval som si nič, všetko silné v plnej kráse, všetko spolu za tie dlhé roky, roky ozaj šialene a zlé, cele v plnej sile stojí proti mne. No niekedy mi je to, už aj seriózne vtipne, do čoho som sa to namočil, preboha veď toto predsa, ani nie je možné, veď som obyčajný človek, no môj život, tak to neviem, no ozaj, neviem nič. Nebezpečné to je maximálne, úplné všetko veľmi ťažké, len ja myslím stále, len na veci čo ma lákajú, veci ktoré by som teoreticky chcel získať, čo mi vadí, sám si neviem získať nič, nemôžem sa už o nič pokúsiť. Jediná šanca, že mi niekto pomôže, že dá mi najavo, že na mne je predsa niečo hodnotné. Nemám to ale vo svojich rukách, takže žiadna sláva to nie je, veľa by som dal už len za možnosť, mať svoj osud vo svojich rukách. Je to ale ozaj šťavnaté, veľmi chutná záležitosť, schytal som to ozaj riadne, čo urobiť, tak to ma nenapadá nič, tak sa ešte skúsim zachrániť, ešte sa tuším dá, už mi s toho hrabe, nič lepšie ma však nenapadá. Šialený som býval neskutočne, cez ohromne silne šialenstvo, sa vo mne presadila dobrá túžba, práce som sa nechcel vzdať, behal som do nej, no veď úplne ako totálny blázon, aj vtedy keď som prehrával všetko, keď Svet bol pre mňa, už beznádejný, bol som dole a ani neveril, že sa to môže, ešte zmeniť. Totálne krízy boli dve, boli veľmi silné odvtedy sa pekelne bránim tretej svetovej, ta ale neustále hrozí, ak sa zlomím, zle to so mnou skonči, potom už o seba stratím záujem, už to bude jedno. Sú možne drsne veci, čo sa okolo mňa deju, javí sa mi, až neskutočné skúšať proti tomu stáť, neviem kto iný by si trúfol, ten by bol, ale ozaj trúfali, keď si verí, tak nech to urobí, ak to nie je reálne zbytočne sa o tom baviť. Mať silnú túžbu, zo všetkých síl sa o ňu snažiť a nezaznamenať ani malí úspech, dostavať ozaj silné rany, tak to ozaj sklame a intenzívne to bolí. Som dole, pokoj a prehľad s akým mi to ľudia robia, vyzerá ozaj zlovestne. V ohrození a nebezpeční ktoré vnímam, ak sa deje, tak zázrak, ak to ustojím. Som silno ponížený, stáva sa mi to bežne. Som silno zamotaný, silno pomýlený, je to pre mňa veľmi náročné, je to suverénne, snažím sa, ale neviem ani, či mám šancu. Ťahá ma to celého do akéhosi stavu neskutočná a nereálna, nerozumiem ničomu. Je tomu tak, už veľmi dlho a nezískal som nič, ani cez enormnú snahu, šancu mám dosť malú, podľa skúsenosti asi žiadnu.

Je to aj hlúpe, no budem musieť. Treba ísť do posledného nádychu.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *