Calo – Tvrdý text.

Dal som si za cieľ, dnes napísať niečo na blog, nech využijem čas a možnosť, nech dnes niečo vznikne, čo to, ale bude, zatiaľ netuším. Dúfam, že sa chytím, že splním tento dnešný cieľ, i keď zatiaľ sa nedarí. Myseľ mám dnes ako kameň, musím nájsť myšlienok prameň, skúsiť niečo rozvinúť, svoju myseľ podvihnúť. Napíšem teraz, tento text, pokus o báseň to dnes nebude, na rýmovačku, mám dnes tvrdú myseľ, preto vznikne tvrdý text, možno iba prejav chorej mysle, alebo naopak mysle nevšednej a hodnotnej. Niečo aj tak napíšem, veď nič nové, stále sa snažím, dookola, prehrýzať cez ťažkosti a problémy. Chcem splniť svoj cieľ a túžbu, tak úloha je jasná, vždy treba sledovať svoj cieľ, treba sa snažiť naplniť si svoje túžby. Pre mňa je úplne nemožné, získať pre seba dobrú vec, ja vyložene silno prehrávam. Preto aspoň teraz keď píšem, treba sa snažiť, treba sledovať tento malí cieľ, musím sa snažiť, keď niečo chcem. Snaha mi myslím nechýba, len som nikdy nič nezískal, nerozumiem proti čomu to stojím, sám sebe sa divím, že sa vôbec ešte pokúšam. Inštinkt velí nesmiem sa dať, tak sa neustále snažím zachrániť. V princípe nie je správne, nechať zvíťaziť problémy, zatiaľ sa držím túžby žiť, stále sledujem a nemením svoj cieľ, vyzerá to ale veľmi zle. Nechápem, zdá sa mi až nemožné, bojovať proti tomu čo vnímam, neustále krotiť, tak šialený tlak, neustále v sebe vyrovnávať, totálne neprijateľné veci. Dosť som sa do toho zamotal, nič radikálne neviem a nechcem urobiť, nenapadá ma nič, čo by som mohol urobiť, niečo čo by mi pomohlo znížiť tlak, nič také sa nejaví reálne, tak sa stále pokúšam zachrániť. Snažím sa udržať si kľudnú myseľ, snažím sa to skrotiť, nejaké predstavy mám, čo chcem a čo nie, je to moja priorita celková. Aj v ťažkých časoch si kľud zachovať, držať nervy na uzde, byť konštruktívny a vecný, byť zameraný na účel, zachovať si to, čo chcem. Tú víziu mám už dlho, je to moja nosná idea a zároveň aj veľká výzva, ale ako sa to zvrtlo, je testovaná na doraz, je hraničné si ju zachovať. Vízia je to pekná, len o takýchto veciach nie je dobré rozprávať, tým sa takáto vec môže ohroziť a podľa toho aké mám skúsenosti, čo vyslovím ako by som stratil, či zahodil, je lepšie sa tým nechváliť. Len čo všetko som ja už porušil, čo všetko som už schytal, musím sa snažiť priority zachovať, brať do úvahy, že poruším i pravidlá, musím rátať stým, že stať sa môže čokoľvek. Situácia je proste taká, ak si chcem niečo zachovať, nech sa stane čokoľvek, musím svoju víziu sledovať, akceptovať nech sa čokoľvek poruší, aj keď mi ju niečo priamo ohrozí, nesmiem brať na nič ohľad, musím mať pred očami svoje vízie. Čo vnímam, realita v ktorej žijem, je absolútny a komplexný problém, trvá to neuveriteľne dlhé roky. Zažil som veľa neuveriteľne ťažkých vecí a období, často krotím absolútne šialenstvo, ide mi o všetko, tak sa nechcem vzdať. Nie je problém s pohodovým úsmevom na tvári, absolútne ma ponížiť, až ku koreňom mojej existencie, poslať ma do strašidelnej hĺbky, čo sa ani nedá rozdýchať, len nenapadá ma nič, ako by som si vedel pomôcť, tak sa snažím ustáť. Neviem čo robiť, snažím sa vždy zachrániť, nerozbiť si celí život. Len nič iné nerobím, zažívam dokola nechutné zážitky, ktoré ma drvia,  ja sa to dokola pokúšam ustáť. Ja fakt, už ani neviem o čo mi ide, jednoducho ani neviem, čo by som mohol spraviť, ako by sa vôbec ešte dalo zachrániť. Vyzerá to ozaj zle, suverenita s akou to robia, vyznie ozaj zlovestne, pre nich je to veľká zábava, nevadia im ani prejavy debility, pre mňa, neúnosné sa stým vyrovnať, neustále zvládať, tak veľké poníženie. Život sa so mnou príliš nemazná, je možne, že je to jednoducho veľká hra, možné sú až veci neskutočné, aj som niečo videl, čo ma prekvapuje, po svete behajú zrejme všelijaké zvláštne bytosti, čo majú divné schopnosti. Možno niečo divné, som k sebe i ja privolal, preto je môj život tak náročný, preto taký ťažký level, je to pre mňa vojnový stav, sám proti všetkým. Ľudia čo sa mi prirodzene v živote stali bližšími, patria medzi najväčšie svine. Ja sa ledva držím, neskutočné šialenstvo krotím, divím sa, že až doteraz sa o niečo snažím, som exkluzívne rozbitý, aktuálny sú i démoni z dávnych čias. Je to drsne, nesmiem brať ohľad na nič, ide tu o princíp, je to otázka cti (juj to je hnusné). Česť je pre mňa absolútna veličina, asi problém, pre babuľky nič neznamená. Pre mňa sú ostatný chlapi v princípe súperi, aj ja by som sa chcel niekedy presadiť. Vyskakovať si nemôžem, vždy som stým mal problémy. Ale kašlať na moje osobné problémy, na tie nesmiem myslieť, musím prijímať aktuálnu, v podstate beznádejnú situáciu a riešiť aktuálny stav. Momentálne sa ešte snažím ustáť, nechcem sa podať tlaku, takýto spôsob je neprijateľný, je to totálne ponižujúce. Ide o česť a princípy, nesiem zodpovednosť, za dlhé roky šialených ťažkostí.

Je to šialene. Nie všetko je však zle, možno sa všetko rozjasní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *