Archív kategorií: Calothrick – Básničky

Mierne rýmovanie mám rád. A niečo sa môže rýmovať významom. Je to pre mňa taký úlet.

Boh – Ty – Tvorba :

Akú to má pointu, prestaň na chvíľku, otvor oči, niečo sa ti prejaví, reálny Svet sa zobrazí, toto sa nedá pochopiť, zmysel je skrytý, tak to je, teraz, zajtra možno nie. Myslím, že to zatiaľ nikto nedokázal, neviem, či sa to zmení, my by sme to chceli, možno odpoveď je až v cieli. Preto sa stále hľadá, musí prísť ten, čo to odhalí, prinesie na Zem to vyššie, ktoré sa ku svojmu poslaniu vyjadrí, ku všetkému sa prihlási, príjme zodpovednosť. Verím, že by Svet bol potom bohatší, krajší, pokiaľ je ozaj hodnotný, čo neviem, všetko je možné, tu veľa vecí nesedí. Možno si nás chce, len podmaniť, uchrániť si svoju moc, potom jediná šanca je ho zvrhnúť, vylepšiť mu existenciu, ušetriť mu tápanie, nastaviť ho hodnotne, nahradiť ho lepším, schopnejším. Isto aj Boh má veľa nedostatkov, isto ma aj čierne svedomie, preto je Svet taký, aký je, utrpenie je silná črta,

všetkých živých bytostí, samotnej planéty Zem. Možno, tam nie je ten kompetentný, možno mu, len chutí moc, tak to vyzerá. Aké je tomu tak, sám sa časom zničí, možno ho zničí, ak ho odhalíme, neobháji svoje skutky. Bude možnosť, ako ho vymeniť, on riadi tento Svet, podieľa sa na utrpení, všetkých bytostí, bude súdený, ocitne sa v pozícii, ako my, bytosti na Zemi, niekto ho vymení. Len to je taká rozprávka, keby šiel Svet dobrou cestou, čo sa zatiaľ nedeje, nevzdajme sa nádeje, raz bude Svet a život, lepší, krajší. Máme predstavu, že Boh musí byť dobrý, čo je možno jeho zámer, vládne nám, dosť možné, niečo Čierno kňažné. My v túžbe, aby sme žili po smrti v tomto tele, či aby nás oslobodil od nášho trápenia, sa na neho obraciame s prosbami. Možno nie je tak krásny a dobrý, ako by sme chceli, ale verím, že smrť, nie je koniec našej existencie, to je dôležité, ostatné sa možno časom zmení. Isto, nie je taký, ako si ho my ľudia na Zemi predstavujeme, čo je dosť možné, nemusí byť tak dobrý, to je len naša túžba, predstava, môže to byť inak. Je ťažké riadiť tento Svet, možno preto musí taký byť, spoliehaj sa na seba, nie na Boha, sám teraz za seba zodpovedáš, cti svoje hodnoty, maj dobrú vieru, že tento Svet je hodnotný. Napísal som, len preto, že ozaj nevieme a všetko je možné, nič nie je isté, tento Svet je krutý, zlý, môže to tak byť, chcel som to, len spomenúť. Možno raz Svet, bude krásne miesto, ubudne utrpenia, ale možno to tak musí byť, aby sa naše Duše vyvíjali, aby sme sa učili. Len ťažké skúšky nám pomôžu byť ušľachtilí a hodnotný, teraz sa to musíme naučiť, preto je Svet taký. Maj dobrú vieru, neboj sa, život je dar, chráň si ho. Ver sebe, spoliehaj sa na seba, ver v dobro tohto Sveta, ver tomu, čomu Ty chceš, je to tvoja vec.

Ťažké veci majú vyššiu hodnotu, možno preto, to všetko, život na Zemi, ako peklo, cesta do strmých schodov, výstup na vysokú horu. Byť odhodlaný a nezlomný, prekonať všetky ťažkosti, po búrke vyjde Slnko, objaví sa netušené, zistíme, že to pôjde, že môže byť dobre, poučiť sa z chýb. Nikdy sa nevzdať, čím hlbšia je priepasť, tým viac nás zocelí, naučí, raz zabudneš na tie problémy, príde nové vedomie, poznanie, po búrke znova povstaneš, uvidíš krásny Svet, stúpne tvoja hodnota. Ver mi, padol som niekoľko krát. Bolo to peklo, ale neuveriteľne silné zážitky, úplne iný pohľad na Svet a Život, pohľad, ako sen, už inak pozerám na hviezdy, tento Svet je mystický, duchovný a zázračný. Cesta mohutným peklom, silný osobný prielom, zmena, posilnenie, vzostup vedomia, zušľachtenie môjho Ja, rozšírený rozmer mysle, osobný prevrat. Ak si veľký bojovník a neuspokojíš sa, čo sa dá len na čas, tak boj nikdy nekončí, stále sa budeš byť za svoje hodnoty. Bude ťa drviť klamstvo a nespravodlivosť, utrpenie všetkých bytostí, budeš mať proti sebe, všetko zlo, nekonečný boj. Veľa porážok a pádov, musíš veriť, že aj v niektorom boji zvíťazíš, musíš si vážiť úspechy. Pokorný, kľudný, časom silný bojovník za lepší Svet, raz to dosiahneš, dôležité, koľko ľudí sa vydá na túto cestu. Bojovník pravdy, od teraz, až navždy. Nie si, ako každý.

Ideme všetci spolu, vytvárame spoločné, rozhodujeme aký bude zajtra Svet. Každý prispeje svojim osobitým spôsobom, svojím príbehom, formujú sa názory, vzájomne sa ovplyvňujeme. Dobré je, správnym názorom sa nechať ovplyvniť, prijať za svoje, takto skvalitňovať, svoje Ja, svoje postoje a skutky, zlepšovať sa. Filozofia je silná veda, akú prijmeme, aký prirodzene sme, taký bude celý Svet, preto sa treba vyjadrovať, to správne hľadať, uvažovať a vyvíjať sa, ladiť svoje Ja. Individuálna viera, postoj, že Ja som Boh, keď chcem kritizovať, musíme mať osobné zázemie, svoje učenie, svoju kvalitu, svoju vlastnú filozofiu, svoju osobnú vieru, hodnotne prispievať celku. Isto nerobiť iným, čo my sami nemáme radi, neútočiť na slabosti iných, podporiť na každom a vždy to dobré, hľadať cestu k súladu a zhode, vzájomnej podpore, budovať spoločné. Každý má svoje pozitíva i negatíva, vždy sa nájde dobrá vec i chyba, nikto nie je ideál, všetci sme na ceste poznania a hľadania. Potom sú taký, čo prinesú dar, zmenia Svet, takých akých niet, geniálne, zázračné bytosti, od ktorých sa dá veľa naučiť. Ich posolstvo svojim životom zhodnotiť, šíriť dobré, zdravé, isť po ceste ku kráse, nech sa veci zmenia, aby sme si my a naša planéta vydýchli. Umenie je krásna vec, keď oslovuje našu dušu, keď je hodnotné, nie povrchné vyrábanie, ale precítená tvorba. Vyjadrovanie zo svoje duše, estetické, krásne, umelecké diela, kreatívna, zmysluplná tvorba. Každý má v sebe netušený dar, niečo vytvárať, niečo tvoriť, vyjadriť svoju bytosť, potešiť svoju dušu. Na to je teraz veľký priestor, je informačný vek, internet je skvelé médium, skvelá vec, viac a viac ľudí to začína využívať, pribúda počet ľudí, čo sa vyjadrujú tvoria. Viac a viac nám ponúka budúcnosť, ako pribúda osobná a osobitá tvorba jedincov, Svet sa vyvíja mení a zhodnocuje. Každý deň pribudne nové, objavujú sa nové zdroje, informácie sa šíria, rozvíja sa poznanie. Umenie je krásna vec, vyjadrovať svoju Dušu, svoj Svet, kreatívne investovať energiu, formovať svoju myseľ, vyjadrovať, čo nás oslovuje, čo snami hýbe, prejaviť prečo žijem. Snaha vytvoriť, niečo krásne, niečo vlastné, hľadanie svojho štýlu, krásna svojej Duše, prejaviť svoje Ja, vyjadriť sa bez zábran. Kreatívne sa vyvíjať, tvorivo sa realizovať, ďalšie bytosti zaujať, inšpirovať, motivovať k tvorbe. Hľadať to dobré. Inšpiruj sa, skús, rozvíjaj svoj vkus, objav netušené.

Každý je originál, treba to skúsiť vyjadriť, prejaviť, svoje Ja, ostatným predstaviť, rozbehnúť proces osobnej tvorby. Prejav sa, vyjadri sa, nájdi význam, objav nové, vyjadri niečo svoje. Tvoriť je dobré.

 

Musím a chcem :

Niečo vytvárať, spájať písmenká, vety, takto vzniknú rôzne texty, možno hlúpe, možno múdre, to je ťažko povedať, často čas, inak veci prejaví. Aj keď ti nikto neverí, vyjadri svoje názory, diskutovať sa dá o všetkom. Tu je všetko záhada, všetko je iné, ako sa javí, kto má pravdu neviem, ale viem všeličo iné, mystické, divné, pre niečo žijem. Niečo vnímam, je to vec ozaj divná, popiera všetko zatiaľ známe, ukazuje inú tvár, podobu, niečo úplne iné, dobré je, že veľmi silné. Ja som silno naivný za to aj platím, verím, že to celé zvrátim, spevním svoj Svet, nájdem odpovede, vízie v prívale slov, ktoré vnímam mysľou. Budem úspešne po krokoch lúštiť hlavolam, ktorý roky prežívam, chcem byť partner, dobrý priateľ, vyslúžiť si podporu, spirituálnu oporu, mystické priateľstvo. Aby sme boli kamaráti, nech sa nemusíme hádať, nech zaznejú čarovné, nemožné slová, nech naše cesty splynú. Si silný, vieš toho veľa, ešte viac vnímaš, ďakujem ti za tú potopu, životnú pohromu, neskutočný uragán, cestu peklom, existenciu na druhom brehu, zatiaľ žijem, za to vďaka. Zaujímavé veci sa zmenili, inak všetko vnímam, zaujalo ma to, tento Svet stojí za to, chcem aby existovali neskutočné energie a bytosti, chcem Svet, čo najsilnejší, hodnotovo kvalitný. Chcel by som ťa vidieť, spoznať sa, ak sa to vôbec dá, len tak zo silného princípu, vo vhodnej chvíli, chcem aj potom zostať tuná a živý. Musím ťa volať, moja myseľ mi to radí, zdá sa to správne, spojenie je kvalitné. Je to pre mňa veľmi vzácne, od prvej sekundy šialenstva to milujem, dlho ma to tlačí dole a preč z tohto Sveta. Že tu nie je o čo stáť, nikdy som sa nechcel vzdať, svoju Dušu zapredať, zatiaľ žijem, toto píšem, uvidím, čo bude. Musím bojovať v kľude, nájsť súlad medzi písmenami, slovami, všetkými možnými vetami. Vytvárať sieť dôvodov, argumentov, princípov, priznať a snažiť sa zmeniť, čo je chybné, aspoň to, čo som schopný pochopiť. Za veľa vecí sa viem, len ospravedlniť, čo nemá žiadny skutočný efekt. Nemal by som to robiť, isto každý musí platiť, musím stým časom niečo spraviť, musím byť čistejší, lepší, myšlienkovo svieži. Snažiť sa prísť na základný princíp, tohto Sveta, svojho života, otvoriť svoju myseľ, vnímať celok, stotožniť sa s celým Vesmírom. Viac, ako Vesmír si neviem predstaviť, čo je za jeho hranicami, čo všetko možné, až nemožné existuje netuším. Raz by som to, ale chcel vedieť a vnímať, spoznať tento Svet, nemusí to byť hneď, rád požijem koľko treba, keď budem nejako užitočný, nechcem končiť, chcem vnímať a žiť, odvíjať svoju existenčnú niť. Raz započujem niečo, čo bude maximálny šok, totálnu informáciu, ktorá načrtne neskutočné, ťažko mysliteľné, tajomné, skutočnosti o tomto Svete. Čo sa tu deje, kto a kam nás vedie, či niečo iné nemysliteľné, asi temné, chcem sa niečo naučiť, prežiť na vlastnej koži, byť na toľko odvážny a schopný. Mal by som sa modliť, len neviem ku komu. Náboženstvám neverím, chcú z nás mať svoje ovečky, zaradiť nás do stáda. Myslím, že sú dosť temné, nemajú často ušľachtilé ciele, chcú ľudí prikloniť k sebe, tým získavať moc, budovať si silnú pozíciu o jedinca a naše osudy im nejde, chcú dobre len sebe. Nepotrebujeme ich. Na čo taký Boh, ktorému sa musíš klaňať, prosiť k nemu sa modliť, zatiaľ, čo on je skrytý neviem kde, nevieme ani, či vôbec je. Celí život sa modliť bludne, kľudne možné, veriaci človek je pre neho možno aj hlupák. Ťažko povedať, nič nevieme, nepočul som jednoznačný, istý názor, každý len báda, nik nevie, aká je pravda. Je to zbabelé, uberá mu to veľa na hodnote, možno žiadnu ušľachtilú hodnotu nemá, možno je zákerný, mocensky riadený, len opäť čistá politika, nie hlboký, cenný význam. Ako to tuná funguje, nikomu sa nedá veriť, iba sebe samému, tam smerovať svoje modlitby, veriť sebe, svojim skutkom, mať u seba čisto. Byť svojim pánom, aspoň sa cítiť troška slobodný, podľa seba sa riadiť, všetko a každého si vážiť, osobná viera. Individuálna, pokorná existencia, premena, budovanie vlastných zásad a hodnôt, riadiť sa svojim citom, pravidlami, túžbami, potrebami, hodnotami, žiť ich, vytvárať ich, prejavovať ich. To, čo sa nám ponúka, známe náboženstvá, ktoré poznáme, isto to nie je náhoda, chcú, aby tomu, tak bolo. Podľa mňa je to klamstvo, sú vyššie energie a bytosti, ako vyjadrujú náboženstvá. Žiadna známa osoba, bytosť, tí predstavujú, prezentujú hrozne málo. Vyjadrujú sa pre nás slovami, písmami, čo je málo, tak sa dá, len veľmi málo vyjadriť, neustále kážu, tuná cítim zradu, jedine to môžu byť bytosti z nižších poschodí, nižších schopností, ktoré chcú zveľadiť, získať svoju moc, ponúkajú malo, žiadajú silné odovzdanie, čo je silno zlé. To by bol chabý Svet, myslím, že dôležité je iné, toto je len malí manuál, návod, ako na nás ľudí, veľa tam klamú, zavádzajú, sledujú svoje temné priority. Vidím tam, ako laik, veľa zlého, neskutočne špinavého, podradného, úbohého je to zahltené zlom a temnotou, nechcem stým mať nič spoločné. Sväté písmo hocijaké je veľmi cenné, ale je to málo, Svet je dúfam iný, spirituálnejší, zaujímavejší, pestrejší. Dúfam, že je to neuveriteľná, šialená, krásna, tajomná energia z ktorej sa všetko skladá, nižšie duchovné bytosti, aj mi jedinci, jednoducho úplne, ale úplne všetko. Tá nás všetkých spája v jedno, preto všetci a všetko sme jedno. Myslím, že takáto maximálna energia existuje, tá vízia ma zaujala, chcem takýto Svet a dúfam, že je to ešte silnejšie, nech je, čo najsilnejší tento Svet. Do nekonečna a ešte ďalej. Musím veriť, že to mocné je hodnotné, inak je zle, dosť sa bojím, ale verím.

Pravda víťazí, zatiaľ sa nám, ale tají, nepoznáme tento Svet. Tajomstvo maximálne, čo nás čaká, kto sme, čo je dobré a správne. To asi musí každý nájsť sám, úspešne sa zorientovať, robiť správne kroky, mať kvalitné myšlienky. Asi to tak troška, treba dostať od sudičky do perinky, keď sme malinký. Treba sa snažiť, krásne zažiť, odísť pokojný.

 

Všetci :

Treba napredovať, dobré predať, zúročiť, čo je nám dané, čo máme, nevypusťme všetko z dlaní, zachráňme sa pred kolapsom. Ten nás to, ale naučí, ukáže nám, čo má akú cenu, za čo sa oplatí a za čo sme ochotný bojovať, ukáže nám iný pohľad, upraví nám hodnoty, naučí nás skromnosti, trpezlivosti. Privedie nás k snahe, vyjadrí nám zmysel, sústredenú myseľ, koncentrovanú na účel. Otvorí nové priestory, osvetlí cestu, prinesie odpoveď, budúcu predpoveď, vyjadrí poznanie, koncentruje nás na nádej, vždy sa dá. Na koho strane je pravda je veľmi subjektívne je množstvo situácií, názorov a východísk v tejto džungli, mal by nás prestať zaujímať, len zisk. Mala by sa oceňovať hodnota, zohľadňovať podstata, zúročovať životná matematika, reálna skutočnosť, sled konštruktívnych vízií a krokov, ambicióznych skutkov za ušľachtilým cieľom k reálnemu prerodu. Prekonávať prekážky, prežiť všetky porážky, nikdy sa nevzdať, aby si nemusel hovoriť prepáč, sebe ani inému, podporiť hodnotné, čo chceš. Každý má svoju cestu, často vedie k peklu, jednoduché to nie je, ani nebude. Musíme počkať a podporovať zmenu, myslenia, trendu, odosobniť sa od zvyklostí, vytvárať nové, skutočne dobré, kvalitné a cenné. Tento Svet je šialený, všetko sa tu mení, každý túži prežiť. Žijeme, ale vo Svete smrti, tu neustále niečo končí, či zomiera. Verím že nekončí, dobré sa zúročí, príde len premena, ale to jedine, ak to nad nami, má hodnotné ciele, že to nie je čierne, ale biele – toto chceme, biele kone s krásnymi hrivami, štíhlymi telami. Každý pohyb nás vyjadrí, slovo upokojí, skutok ukľudní, život bude v pohode, inteligentný, spokojný, pokojný, plný krásnych chvíľ, vzácnych kontaktov, dobrých zážitkov, vrelých príbytkov. Snáď nám osud, nastavil dobrú cestu, dobrú východiskovú situáciu, dobrú motiváciu, inšpiráciu. Sme pripravený na cestu, ktorá vedie správnym smerom, potom, čo prišiel zásadný prielom, ustál som to, nezišiel som celkom s cesty. Uspokojivé musia byť vety, inak neobstojíš, všetko si nedokážeš obhájiť. Zlyhaní nesmie byť úplný príval, to by bola chyba, ale stávať sa to stáva, padne nejedna hlava, nejedna duša potemnie, či nastane zmätené strádanie, šialené hľadanie. To je šanca, ak to dokážeš, nevzdáš sa, ani nezapredáš, všetko zvládneš, dokážeš to ustáť. Príde zmena, objavia sa nové informácie, staré sa vysvetlia, zistíš, že sa ešte dá, možný je aj zvrat, všeličo sa môže stať, hocičo môžem počuť, môžem všelikoho stretnúť, môžem všetko. Zdá sa, že je dobré mať osud vo vlastných rukách, to ale nie je, úplne možné, ani dobré. Dúfam, že sú vyššie energie a bytosti, ktoré náš život podržia, duchovne osvetlia, veľa vecí sa prejaví a vysvetlí. Dúfam, že sme súčasť veľkého celku, silnej Existencie, neuveriteľnej energie, mystickej dimenzie, vzájomnej harmónie, inteligentnej interakcie. Božskej skúsenosti, života na Zemi, kompletne ťa preverí, sme testovaný pod tlakom, cieľ je potom možno diamant, chcel by som, aby tak tomu bolo, aby bol výsledok a cieľ hodnotný. Nech má Svet pozitívne úmysly a vyhliadky, aj keď teraz nám nastavuje prekážky. Len tak môžeme žiaľ rásť, skúška je dar, choď pokiaľ nepríde krach, zachráň aj nemožné, nech ťa zlo nezmôže, ustoj uragán, rozprestri sa do všetkých strán. Otvor svoju myseľ, spoj sa s celkom, obdivuj a miluj, nechaj sa fascinovať Svetom, váž si každú chvíľu, miluj a bojuj do posledného nádychu. Zamiluj sa do každého okamžiku, obdivuj všetko okolo seba. Všetko okolo nás je mystické a silné, v tomto prostredí si všetci píšeme svoj príbeh, občas sa naše cesty prepoja. Musíme ísť cestou k harmónii, duševnej kvalite, mysľovej čistote, úprimnosti našich skutkov, ku zhodnocovaniu Bytostí a Svetov. Žiť pre úprimný a čistý pohľad do zrkadla, do duše, obhájiť si svoju cestu, svoj svet, nech je cítiť lásku z našich viet. Život je neskutočne mystický, tajomný, žiť v tak rozmanitej spoločnosti a existencii je šialenstvo, je to naša úloha, naše poslanie. Sme Démonické bytosti, ktoré žijú v neskutočnej realite, individuálnej, spoločnej identite, nutnej vzájomnej harmónii, dúfam, že tá sa hľadá. Svet má svoje zákony, každý tu môže niečo svoje objaviť, svoj talent uplatniť, spoločensky sa presadiť, byť v horných poschodiach spoločnosti. To, ale nie je cieľom, treba nájsť súlad s celkom, niesť svoje posolstvo, viesť svoj boj, so zlom a nespravodlivosťou, správať sa čestne. Dávať lásku, všade každému, vždy. Všetko je nositeľom istej energie, všetko tuná vníma, všetko, každý má svoj príbeh, každý pre niečo prišiel, nie každý to našiel. Dúfam, že je to nekonečné hľadanie, dynamické existovanie, mystické putovanie. Rozvíjame líniu osudu, žijeme pre súčasnosť v tej sme stále, neustála prítomná realita, výsledok rozhodnutí, skutkov nás a ostatných, súhrn životných interakcií. Túžba žiť kvalitný život, byť pre spoločnosť prínos, myslieť aj na ostatných, byť čestný, svoje Ja rešpektovať a rozvíjať. Myslím hlavne na myseľ, mať tam sviežo a čisto, kvalitný priestor.

Tento Svet je neskutočný od každej jednej najmenšej častice, až celí Vesmír, ako celok. Čo je okrem Vesmíru, to nevieme, ale toto nie je všetko je ešte omnoho viac. My vnímame ozaj málo, žiť je naša úloha, naša šanca, naše celé Ja. Existencia je všetko, nemáme viac, ani menej, týka sa nás to celé, všetko pre svoje Ja. Každý je stred Vesmíru.

„Život je dar – Myslím, teda som“

Systémová chyba :

Čo to bolo, kto to povedal, niečo som počul, nikto tu nie je, musí to byť, niečo vo mne, niekto ku mne prišiel, nemá to zmysel. Veď to neexistuje, ak hej, aký je tento Svet, možno je úplne iný, ako som si myslel, ako sa javí, musím byť odvážny a nepoddajný, nesmiem sa dať, musím sa zachrániť, svoj Svet obhájiť. Zvyknem si, svoju myseľ vytrénujem, musím veľa vydržať, musím veľa rozmýšľať, svoju myseľ upratať, musím na to prísť, všetko im vysvetliť, princípy odhaliť, inak sa nedá, všetko vidia, nič neskryjem. Musím všetko povedať aj ostatným, nech vedia, problémy sa riešia, upozorním ich, na ich podraz, aké je to pre mňa, že to nie je fér. Musím ich logiku nalomiť, narobiť im problémy, neustále nachádzať argumenty, zvrátiť ich prevahu, vystrelil som do davu, ten reagoval, vyradil ma, nastala systémová chyba. Je to, už uragán, ako to mám vydržať, nesmiem sa toľko hanbiť, za svoje myšlienky, za svoju hlavu, musím stým prestať, nie je čas na výčitky. Musím sa naučiť, byť pokojný, pokorný, bojovný, odvážny, svoju myseľ cez nich prevážiť, oni majú odpoveď na všetky moje otázky. Možno ich presvedčím, pochopia ma, možno ma, už teraz chápu, preto ich počujem. Cítim ich, musím to zvládnuť, teraz musím padnúť, tak sa rútim, mysľou blúdim, zatínam zuby, tečú mi slzy, ona ma ľúbi, smeje sa, keď ma drví. Hovoria, zostaň tam, my prídeme pre teba, hovoria to stále, hľadám ich, nedá sa to vydržať, musím sa vzchopiť, dobré skutky robiť. Hovoriť pravdu, nech len oni klamú, to sa od nich, učiť nemusím, mám svoje zásady, niečo od seba očakávam, sú vo mne aj dobré veci, to je Nádej, tá bude moje náboženstvo. Túžba a Nádej, viac nemám, nie som zlý, nemám rád zlé veci, úplne, že totálne, pre Boha, čo to je. Chcem normálne žiť, nechcem sa zašiť, pred všetkými, pred celím Svetom, rád chodím na Pivo, Ja chcem, musím byť drzý, vyhrážať sa celej Armáde, robiť sa nebezpečný. Som v pekle, som na dne, možno to je cesta vpred, takýto silný stret, rivalita, ťažká je každá chvíľka, neviem si predstaviť, ako vydržím, ďalšiu sekundu. Nemal som sa narodiť, to nezvládnem, zajtra je nový deň, neuhnem, budem ďalej normálne žiť, musím do prace. Hanbím sa, som slabý, vidia to, ale nič nehovoria, musím byť užitočný, riadna chuťovka, pekelná rozviedka, idú po mne, ja ich jebem. Ostatný reagujú, hrajú to s nimi, spolupracujú, to je doslovne hlavolam, už viem, čo to slovo znamená, po búrke, príde premena, víchrica spomalí, Slnko zažiari, Bože, aké je silné, taká je aj moja myseľ. Ten najslabší, ma v sebe najväčšiu silu, keď siahnu na to, čo on ctí. To je pravda, nie výmysly, keď si vymýšľam, vyzerá to inak, vtedy som milí a priateľský, nemám rád konflikty, preto to prežívam, lebo to nemám rád. Možno stretnem aj to, čo sa mi ľúbi, zmiznú tie bludy, prestanú mi škrípať zuby, všetko sa upokojí, budem žiť v Mieri, to chcem docieliť, preto sa snažím, svoj Svet si chránim. Nenávidím sa a zároveň, ešte viac sa milujem, viem prečo to robím, to je moja Nádej, možno to zvládnem, keď hej, aký budem. Aký budem je moja vec, Ja sa rozhodnem, Ja všetko vykonám, za seba hrám Ja sám, som ochotný niesť zodpovednosť, neviem, ako bude, keby som zmúdrel, nerobil stále dokola samé Pičoviny. To je divné, aké je to silné, sebavedomé, pevné, čo to vnímam, kto to, so mnou hrá, oni vedia viac, raz taký chcem byť aj Ja, teda taký nie, iné by ma lákalo. Hrať vždy za seba, aby som vždy, zachoval svoju tvár, vždy bol reálny, vždy seba prejavil, po pravde a čestne. Pestovať takéto hodnoty, mohol by som, nejaký zaujímavý progres zahájiť, to mi umožníte Vy, moji preklínaný i vrúcne milovaný. Po pekelných, nech zazriem aj iné brány, je to na Vás, ťažké, aj neskutočne krásne, chcem sa oddať Láske. Keď sa stane, to ma zabije, negatívne milovanie, psychické anomálie, systémová chyba, hrôzostrašná neistota, začala by nová vojna. Reálne to nepoznám, Ja len, keď je nijaká, ktorá, len dušu prevŕta, víchor rozdúcha, zostane ukrytá, každý za ňu hrá, sú všetci, potom Ja. Do nijakej sa buchnúť, to nie je, len tak, na to musí byť, chlapec umelec, to sa deje samo, to sa mi aj stalo, potom nastalo, to vyššie písané, neprehľadné psychologické blúdenie. Čo bude nakoniec, kto má pravdu, mám nádej to zvládnuť, dá sa, už teraz je to krása, milujem celí Svet, zároveň túžim, okamžite zmiznúť preč, vnímať inú realitu. Chcem zmenu, teraz tohto Sveta, lebo niečo cítim, vnímam, mám nejaké názory, systémové chyby odhaliť, pravú tvár Sveta objaviť, možno, všetkým to prezradiť. Nájsť odpoveď, zistiť správny smer, čo sa od nás chce, čo je správne, čo spasí Naše Duše. Robíme veľké chyby, nevážime si, že sme živý, o seba sa bojíme a iným to robíme. Je to celé zle, ideme cestou späť, vykrádame Našu Zem, príde trest, ak sa ona k Nám otočí chrbtom, povie dosť, už Vás nechcem, ocitneme sa v pekle, všetci spoločne. Potom zničíme peklo, tým padne všetko, príde koniec.

Snáď to nebude také zlé, časom príde k zmene, pozitívnemu prerodu, všetci budú mať vysokú hodnotu, možno bude treba, začať odznovu. Vyberieme sa správnym smerom, prelomíme tento hlavolam, možno to chce, len čas. To dobré sa skrýva v každom z Nás, len to treba nájsť.