Archívy kategórie: Calothrick – Text

Calothrick – eMSJe-radio

Osobný blog ponúka kvalitný priestor na vyjadrovanie a prezentovanie, čo som sa jedného dňa rozhodol využiť a začal som vytvárať svoj blog. Začalo to opatrne, dlho bol na blogu, len jeden článok, kde som troška opísal seba, taký ozaj nevinný článok. Pridal som pár vlastných citátov a spestril som to nejakými svojimi fotkami. Asi po 4 rokoch existencie tohto malého osobného dielka ma napadlo otvoriť jeden starý zošit, kde som kedysi napísal pár básničiek (Calothrick – Básničky / Ja – 2000). Následne ma napadlo, že skúsim napísať niečo nové, čim som netušene naštartoval dlhodobý tvorivý proces, aktuálneho vytvárania a prispievania na svojom blogu. Postupne, ako pribúdali texty a básne, záležalo mi na blogu viac a viac, rástla motivácia. Pociťoval som veľkú túžbu, potrebu a zodpovednosť nepoľaviť, tvoriť a prispievať, čo vnímam do dnes. Tvorivú činnosť považujem za veľmi vznešenú, hodnotnú a cennú, takže túžba a motivácia mi nechýba. Príspevky sú veľmi čerstvé, pridávam ich hneď po napísaní, vnímam to tak, že sú také surové, čo je pre mňa želaná a atraktívna forma. Tak, ako každý, zažil som vo svojom živote rôzne obdobia, život sa odvíja, pribúdajú skúsenosti a zážitky. Prešiel som rôznymi silnými otrasmi, búrkami, pozrel som sa pár krát na dno, prešiel som si svoje existenčné peklo, či naopak zažil som veľa krásnych období, čo sa pochopiteľne zrkadlí v mojom písaní, či fotení v mojej osobnej tvorbe. Som taký, aký som, moja existencia je spestrená, niečo v sebe vnímam, veľa som zažil, aktuálne sa vyvíjali moje názory. Menil sa môj pohľad na seba a Svet, čo silno ovplyvňuje moju tvorbu, to zistíš, ak pár článkov, či básni z blogu počítaš. Osobne cítim veľkú potrebu a nutnosť, vyjadrovať a prejavovať svoje názory, cítenie, myslenie, túžby, predstavy, potreby. Snažím sa upozorniť na pochybne ľudské prejavy, pokrivené hodnoty, zlý charakter, zlé smerovanie, našu ľahkovážnosť, ako pristupujeme k našej planéte Zem, či k životu a existencii iných bytostí, ľudí, zvieratiek, či rastlín. Snažím sa vyjadrovať, tvorivo sa realizovať, vyvíjať svoje názory, rozvíjať svoju myseľ, ladiť svoj charakter, rozvíjať svoje cítenie, rozvíjať svoje psyché, tým obohacovať svoj svet, svoj život, svoju dušu. Hrať sa. Free.

 

Fotiť som začal, keď som mal asi 20 rokov. Vyjadrovanie pomocou fotografii a samotný proces vytvárania fotografií, ma hneď od začiatku silno oslovil, hneď som sa snažil cez fotky realizovať, prejavovať. Cítil som potrebu vyjadrovať svoje estetické cítenie, svoje vnímanie, potrebu vyjadrovať svoju bytosť, svoj svet, prejavovať hravosť, ktorú v sebe cítim, no bolo to proste treba. Spomienky z tvorby svojich fotiek zostávajú, často to boli silné a vzácne okamihy, prejav aktuálneho životného rozpoloženia, túžob, či silné situácie, okamihy. Fotky sú silno spojené s mojim životom s mojou cestou, ktorá je troška tŕnistá, pre mňa, ale prekrásna, som to Ja, milujem život, milujem celý Svet. Veci, ktoré sú na fotkách, ktoré som pofotil, boli zväčša zozbierané počas môjho života na rozličných miestach, schválne, systematicky, účelovo zobrané, či náhodou nájdené. Dával som si záležať, čo, kedy a prečo zoberiem. Chcel som, aby fotky mali pre mňa hodnotu, osobnú kvalitu, tak som dodržoval istý princíp, aby sa za tými vecami skrývala energia, tajomno, mali svoj príbeh, svoje čaro, aby niečo moje vyjadrovali, mali svoju cennú históriu, atmosféru, hodnotu. Veľmi rád mám na foto pestré, pekné farby, preto sa ich často snažím dostať do záberu a zachytiť. V minulosti, som dával fotkám silnejší výraz, priamo som chcel niečo vyjadriť, (Facebook – Analógové Foto 1-2) inklinoval som a inklinujem k umeleckejšiemu stvárneniu, bežné veci a situácie fotím nerád. Dosť fotiek mám v albumoch na facebooku, či tuná.

 

Tvorivá činnosť je krásna, cenná, vznešená. Moja túžba a cieľ je urobiť pekný, hodnotný, estetický obrázok.

Myslím si, že všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Calothrick – Ako, to je.

Chce to zmenu, troška, sa tu motám, je komplikované prísť, na novú formu. Jedna možnosť, je byť abstraktnejší. Druhá, opísať bližšie, svoju cestu. Tretia, dokázať napísať príbeh. No možno, môj život, ako príbeh, porozmýšľam, uvidím, či niečo vymyslím. Možno, od čias, ranej dospelosti, z detstva si moc nepamätám, síce niečo hej. To by som, do toho, ale zatiahol ďalších ľudí. No aby to, niekto nezobral, trebárs, ako priznanie. Alebo daj vedieť, do komentára tuná, či inde, či moje písanie, má zmysel, budem rád, za každý názor. Teraz fičím v takom Free móde, napíšem, čo ma napadne. Dôležitá, je tá prvá veta, možno dve, od tých sa odrazím. Zvolím si, tému, smer, rozbehnem sa, len to nie je hneď, je to celkom záber. Moje príspevky, troška rastú na dĺžke, vždy nastavenú latku, nechcem podliezť, možno je to dobré, pre prípadné, ďalšie písanie. Teraz som sa rozhodol, že dnešné písanie, inak zaradím, pod Calothrick – Text,tie sú také, osobné, kde také veci riešim, ako dnes.

„Každá minca, má dve strany“, „Všetko zlé, je aj na niečo dobré, či naopak“. Skúšam sa, na niečo namotať, aby som sa odrazil, písanie si uľahčil, všetko nemusí, byť na blogu. Aspoň získam, času trochu, než na niečo prídem, než niečo zmením. Toto mierne zahmlené, opisovanie, mi sedí, konkrétnejšie, už je veľmi chúlostivé, zle by sa to písalo. Som dostatočne otvorený, si myslím, ja som taký. Keď sa opýtaš, snažím sa dať, pravdivú odpoveď. V spoločenskej komunikácii, sa mi teraz nedarí, u mňa boli všelijaké obdobia, toto bude, tiež trvalejšie. Problém je aj ten, že teraz vidím, inak svet a nie som, dostatočne vyrovnaný. Uvidím, ako sa bude dariť. Uvidím, čo zažijem. Môže do mňa hocikedy, riadne vletieť, trebárs nejaká informácia, stať sa môže ozaj hocičo, možné, aj nemožné. Inak ja, mám také divné, stavy nudy, nonstop, sedím za kompom, takže, keď sa nudím, popritom, niečo riešim, vždy sa niečo nájde. Tým aký som, čo vnímam, som dosť pod tlakom, som zaťažený, ide mi o všetko, ale nevadí, je to zvláštne, mystické, pestré. Len my, tuná nie sme zo žartu, môžem byť rád, že žijem, že som dostal, tú šancu žiť. Byť človek. Tento svet, nie je, len tak, treba si vážiť, čo máme, nič nie je zadarmo. Ako je tento svet, veľký celok, je tu, aj pre nás, všetkých jednotlivo. Každý si píše, svoj príbeh. Prichádzajú, ponuky a výzvy, my sa vyprofilujeme, ideme svojou cestou. Mňa, sa rozhodli z tohto systému vyradiť, čo som zažil, cez čo, som šiel, zázrak, že stojím na vlastných. Bolo to silné, ozaj veľká prekážka, len veľká prekážka, je silná výzva. Je komplikované, riešiť duchovný rozmer tohto Sveta, ale je, aj komplikované, ho prehliadať. Ja vidím, väčšiu šancu, ohľadom duchovnosti, tohto sveta, tomu som rád. Ide o to, čo potom. Myslím, v tom globálnom meradle, že nič, nie je náhoda. To že my tu, trebárs máme Ježiša, pribitého na kríž, nie je, len tak, má to tak byť. Všetky náboženstvá, isto nie sú, len tak, zrejme je, aj dôležité, kto si, aké zvolí. Za koho hrá. Neverím v ušľachtilé úmysly, vedúcich predstaviteľov, týchto náboženstiev, či organizácii. Budú také, aký je, celí tento svet, tak sa aj javia, veď zapadajú, do toho nášho, svetového scenára, manipulácia, klamstvo. Tento Svet, to musí, byť brutálne, načo sa dá pozrieť z rôznych, uhľov pohľadov, podľa toho, čo ťa zaujíma. Konšpiračné teórie, či duchovný rozmer. Desí ma, že tí najmocnejší na svete, majú všetky informácie, čo sa tuná deje, aj o duchovnej sfére. Vedia, ako tento svet funguje, že celé, to tuná je, boj o moc. Je to možné, lebo nás vedú, kam vedú, konzumný hlupáci. Kvalita ľudí nerastie, skorej ideme späť, nejako sa nevyvíjame. Na druhej strane, potešilo by ma ale, keby tí mocný ľudia, nemali na svojej strane, to vyššie, tohto vesmíru. Že nesú, plnú zodpovednosť, tak ako my. Aby to vyššie, bolo spravodlivé, aby sa tam, ukrývali vznešené hodnoty a ciele, len neviem, neviem. Pravda, je možno, niekde uprostred. Ver, čomu chceš, ja zatiaľ neviem, chcem veriť, aspoň sebe. Zrejme, je to na nás osobne, ciest je veľa, všetko dá sa. Sme výrazné individuality, pre každého z nás, sme my sami, dôležitý, ako celí vesmír. My sme, to všetko! Máme zmysli, prostredníctvom ktorých vnímame Svet, máme mozog, ktorý nás riadi, to je ten princíp, na tomto Svete, v tomto našom tele. Dá sa, aj inak, dá sa vnímať viac, ja ale neviem, len som zažil a vnímal všeličo. Naša myseľ, je šíri priestor. Všetko je to, pre nás, zatiaľ hádanka, aspoň mám o čom vypisovať.

Ty určíš, aký príbeh vytvoríš. Je to tvoje, si to Ty.

Calothrick – Blog.

Urobiť si blog, nie je taká veda, ale popísať niečo, už nie je tak jednoduché. Môj blog 4 roky zrel, len s jedným článkom. Potom som sa rozhodol, že pozriem do starého zošita na veci, čo som kedysi popísal (Ja, -2000. Našiel som starý zošit), a tie texty sa dali, tak som ich hodil sem. To ma inšpirovalo, že skúsim napísať aj niečo nové, ale neveril som, že dokážem napísať niečo zmysluplné. Ale dal som sa na to, že skúsim a nakoniec som sa troška rozbehol a dosť toho popísal. Som rád, že som našiel odvahu a chuť, písať. I keď je to čím ďalej tým ťažšie, dochádza inšpirácia, ale moc sa tým netrápim, moje písanie má istý dôvod a princíp, to je hlavné. Snahu napísať nejaký text, alebo báseň, považujem za hodnotnú a veľmi správnu vec. Snažím sa, mám takú svoju, skorej free koncepciu, nezaťažujem sa veľmi vecami, čo ako vyzneje, či to nie je hanba, som otvorený, snažím sa byť prirodzený, uvoľnený, snažím sa vyjadriť, tak ako viem a dá sa povedať aj chcem. Píšem dosť aj veci, ktoré ma trápia, ale nepíšem to preto, aby som sa posťažoval a poplakal si. Tie veci ma silno ťažia, jednoducho to tak je a keď to tak je, tak nevadí, že bude niekto vedieť, lebo je to pravda, je to tak, je to realita, tak nech niekto vie, lebo tak to jednoducho je. Beriem to ako úprimnosť, otvorenosť a zároveň, troška ako svoju koncepciu a štýl. Vždy keď niečo píšem, snažím sa v tom momente, niečo vyjadriť, čo zo mňa vtedy vyjde , snažím sa byť nezaťažený. Napíšem to, čo sa mi v tej chvíli podarí, čo so mňa ide, čo ma napadne. A keď napíšem, ide to rovno na blog, beriem to tak, že je to priame, že je to zároveň, také surové a bezprostredné, isto aj veľmi otvorené. No, ale jednoducho to, tak je, beriem to tak, že ľudia keď sa poznajú, v princípe by o sebe mali vedieť pravdivé veci a nie, že správna je pretvárka a skrývanie. Myslím, že ľudské vzťahy, by mali byť založené na skutočnosti a realite, nie len na princípe, že zlé veci sa nehovoria, lebo je to akože spoločensky správne. Nie je. A nás ľudí je tu veľa, každý sme nejaký, každý sme originál a ja to beriem takto. Myslím, že nie je od veci idea, koncepcia a vízia, že ľudské vzťahy, by boli založené na pravde, na vzájomnom pochopení, podpore a tolerancii. To ale, nie je reálne ani z ďaleka, považujem ale za správne, mať taký postoj, prejav a víziu. Javí sa mi, že klamstvo je najväčšia hybná sila ľudstva, akoby tuná všetko fungovalo na klamstve. Úplne všade, všetko je klamstvo, manipulácia a podvod. Tak to beriem tak, že pravda ma svoju kvalitu, hodnotu a cenu. Dá sa žiaľ povedať, že dnes je pravda aj vzácna, svet je taký, že ten, čo hovorí pravdu je za hlupáka. Asi aj preto mi, nevadí moja otvorenosť, takéto dôvody ma k tomu aj motivujú a inšpirujú. Isto, mať svoj blog je super vec, keď sa dá a viem dať niečo dokopy, tak je dobré sa posnažiť. Ten blog je celý môj, dávam tam, svoje veci, svoje fotky, svoje myšlienky a heslá, píšem svoje texty a akože básničky. Takú aktivitu si veľmi cením, považujem ju, za správnu. Zistil som, že taká vec, že píšem, sa môže aj zísť, keď niekde treba niečo popísať, pomáha to, lebo si človek nájde svoj štýl vyjadrovania, v podstate trénuje, taká vec sa isto zíde, už sa mi aj zišla. Som rád, že som prekonal obavy, aj to že som si neveril, dal som sa na to, začal a nakoniec som sa aj celkom rozpísal. Sedí mi koncepcia, byť úprimný, otvorený a zároveň si cením snahu, odvahu a schopnosť tvoriť. Tieto veci beriem, ako svoje malé, súkromné, osobné umenie. Blog je super vec, je to pekný a vhodný priestor, niečo svoje prezentovať, niečo svoje vyjadriť, niečo svoje vytvoriť.

Free.

Calothrick – Pár riadkov.

Ahoj. Hodím sem pár riadkov, aby som sa trocha predstavil, ale fakt len trocha. Ľudský tvor je stvorenie veľmi komplikované a zároveň, veľmi jednoduché. Sme všetci rozdielny a zároveň tak hrozne podobný. Takže netreba veľa písať, veď určite máme veľa spoločného. Jednoducho, aby sme prežili na tejto planéte, nás núti pohybovať sa v istom duševnom priestore, vyčleniť sa z davu je hrozne nebezpečná vec, dokáže to zvládnuť len ozaj silný človiečik, my ľudia dokážeme byť, veľmi tvrdý, pokiaľ nejaký človiečik má odlišnosti, ktoré vidia ostatný. Každý máme svoje pocity a svoj priestor, sme nútený nájsť si, vlastnú tvár a svoju cestu. Každým skutkom, prejavujeme svoju osobnosť. Ja patrím medzi ľudí, ktorým nie je jedno, čo si o ňom, spoločnosť myslí, ale zároveň som človiečik, veľmi otvorený a tým pádom zraniteľný. Ťažko napísať, niečo o svojich fotkách, jednoducho sú to moje fotky. Ja mám pocit, že moje fotky o mne dosť hovoria. Hovoria o tom, ako sa pozerám na tento svet. Fotenie ma baví, páči sa mi tá možnosť, vyjadriť niečo svoje, vyjadriť svoj pohľad na svet. Mám rád pocit, keď sa môžem venovať, tvorivej činnosti.

Podľa mňa, všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.