Každý deň, je tak hrozne dôležitý, najkrajšie je, že sme živý, už len z toho, sa treba tešiť, netreba každý deň zhrešiť, občas je dobré držať pôst. Čo dnes vyjde z našich úst, naše neobratné slová, ktoré niekto za úsmev sková, niekoho to položí, tak to asi má byť. Nikto nezjedol múdrosť sveta, každému niečo nejde, každý občas, niečo pokazí, bez chýb sa nedá žiť. Chyba nás posunie vpred, ak si ju uvedomíme a priznáme, nakoniec všetko dobre dopadne, stratený sen, je už na ceste, alebo ďalšia pohroma, ktorá všetky nádeje pochová, isto ale vstane z mŕtvych, keď to najmenej budeš čakať, potom čo budú tvoje oči plakať. Musíš byť, ale silný ako býk, okrem teba, nie je nik, každý si musí pomôcť sám, nefunguje to tak, že ja ti dám, to by si mu, iba vzal, každý sám držíme v ruke ten dar, stáva sa, že niekomu ho iný vzal. To je potom protivník, toho treba vyriešiť a hneď mu odpustiť, pomsta sa obráti proti tebe. Nikomu inému never, iba svojmu srdcu, svojím citom, veď aj ty si bol pritom, urobil to, lebo bol, silnejší, zajtra to budeš ty, po búrke, príde nové poznanie, zmení sa rozloženie síl, protivník si uvedomí svoju malosť. Ty si vyšiel s ťažkých skúšok, sled šokových terapii, ktoré skvelo zaberajú, na kvalitu sa, len nehrajú, len ťažké je dobré, potom bude nové, budeš stáť na vlastných. Potvrdí sa, že bez chýb nie je nik, prežil si časy keď všetko bola chyba, naučil si sa prijať seba, inak sa to nedá. Stoj pevne ako skala, veľká, alebo, len malá, vždy podľa svojich možností, nikto ťa nesmie uraziť, na urážke je vždy, kus pravdy, za seba sa nesmieš hanbiť, len mu tú urážku nevráť, ak nechceš byť, na jeho úrovni, prázdny, plytký, úbohý. Zažil si, už veľké krízy? Prekonal, si ich a zostal čistý? Pokiaľ hej, raz príde, tak pekný deň, dobro sa vráti z ciest, z cudzích a neznámych miest, zaklope ti na oblok, otázne, či mu otvoríš. Lebo možno, ťa ten princíp urazil, môžeš zostať, na vždy, vo vojnovom stave, keď nepríde, to pravé, keď niekto urazil, čo nemal, ty si potom kruto prehral, dostal si pod pásové údery. Tak buď, veľký bojovník, pouč sa zo svojich chýb, pôjdeš po víťazstve na konci, raz sa, všetko ukončí, nech na tvojej strane zostane pravda a česť. Viem, tá sa nedá zjesť, nejako si, ale poradíš, vydržíš niekoľko ročných období, rokov a desaťročí, máš, už jasné oči, tvoj pohľad sa vyjasnil. Ja chcem bojovať bez zbraní, i keď v myšlienkach, si občas meč, na čelo priložím, ujasním si, za čo bojujem. Pokorne a skromne, bez rečí, každého o svojej kvalite presvedčíš, raz si hore, raz dole. Potom príde, niečo nove, začneš tvoriť, svoj vesmír s tromi hodnotami Pravda – Láska – Mier. Nikdy neútoč, len sa bráň, ranu, ktorú by si zasadil, by sa vrátila k tebe, nikomu ani, len tak never, ľudia sú často zlý a klamú, nemajú, základnú hodnotu pravdu. Klamú, lebo na pravdu nemajú, každý sa to raz naučí, pravda, sa raz každému, postaví pred oči, celkom isto. Každý sám za seba, po ceste čistej, úprimnej a čestnej, stretneme sa, na jednom mieste, pri studničke „ Poznania a hlbšieho vedomia“. Nech, na naše osudy, svieti jasné slnko, nech zahreje naše telo a krv v žilách, nech Boh stojí pri nás. Podľa mňa, sme všetci, tak trocha Bohovia, každý musí spasiť sám seba. Raz, to príde, záhada, bude mať zmysel, príde krásny deň, budeš silný a čistý, úprimný a bystrý, môžeš sa pomaly chystať, na ďalšiu vojnu a ďalší pád, lebo cesta je dlhá. Spokojnosť, je i tak, neplodná a hlúpa, teraz je to, ešte aj málo. Svet je, na nízkom vývojovom stupni, ešte sme tu, všetci hlúpi, ešte nič nevieme, alebo, to len my v tomto čase, na tejto planéte, všetko je pre nás záhadné a tajomné. Poďme, pekne pomaly v pred, riešme tento hlavolam, vážme si našu Zem a všetko živé. Napíšme, každý svoj príbeh, žime svoje životy. Ide o súčasný okamih, zbytočné, sa trápiť tým, čo už, alebo ešte, nemôžeme zmeniť.

Pekný deň.