Myseľ :

Zvláštny, je ten život, cesty vedú krivo, ľahké nie je nič. Som sám, ako každý, svoju cestu si razím, tak ako ty, on, ona, všetci sa točíme dookola, ako na velikánskom kolotoči, až sa z toho hlava točí. Z očí občas, tečú slzy, aj to občas treba, nie je to prejav slabosti, veď pre niečo, to tak je, že človek plakať vie. Svet ponúka, veľa lákadiel, dobré, či zlé, nie je vôbec, jednoduché rozhodnúť, ktoré zlé, či dobré sú. Skús a uvidíš, všetko treba skúsiť, myšlienkami blúdiť, zlé i dobré, tu pre niečo je, obsahuje to tento Svet. Je to jeho súčasť s rozumom, však treba skúšať, vieš čo robia Šamani, niečo sa skrýva za tými bránami. Aby si nešiel do kolien, nejeden zošalel, nejeden, či jedna, ešte zošalie. „Každý hrá, čo mu súper dovolí“, nájdi si svoje dôvody, smer, filozofiu, prostriedky, štýl, to čo máš, nemá nik. Ty si ten priekopník, či priekupník, ukáž nám svoj štýl, vysvetli dôvody, stupnica je pestrá, nie len zlé sa trestá, je to tvoja cesta. Ich názor je ich, nie tvoj, ty pri sebe stoj, odpúšťaj a miluj, vychutnaj si vzácnu chvíľu. Plač, keď je veľmi zle, alebo keď sa ti chce. Smej sa, keď ťa niečo poteší, smiech je dar, je niečo, ako Jar, všetko sa prebúdza, niečo nové začína. Príroda niečo vytvára, hrá sa, je tak krásna, ty si kus tej prírody, rozvinutý živočích, človek. Tak ukáž, čo príroda vytvorila, isto na tebe nešetrila, dala ti, čo ti patrí, máš viacej, ako si myslíš, máš vyladené zmysli, pozerá sa, na čo sme prišli ja, ty, ona, on. Podľa mňa, náš ďalší zmysel, je naša myseľ a to ten najsilnejší, dá sa povedať, že maximálny. Myseľ, zatiaľ používame, len na riadenie svojej činnosti, rozhodovanie, predstavy, sny, túžby, len to, čo vnímame, nie je, len tak, je to viac. Myseľ je jeden úžasný 6 zmysel, dlho to tak pociťujem, ale až teraz, som na túto, formuláciu prišiel, budem to tak brať, dá sa vnímať viac. Myseľ je rozľahlý priestor, nie je, len uväznená v nás, je o mnoho viac, je to ale nebezpečný priestor, tam sa nehrá o fazuľky. Je to veľká obtiažnosť, si nútený sa rozhodovať, následné treba rátať stým, že za svoje rozhodnutia zodpovedáš. Za svoje rozhodnutia ponesieš následky, len nie je vôbec ľahké sa rozhodnúť, čo je správne, je to silno zahmlené, takto určujeme svoj svet. Toto myslím platí, keď sa dostaneš do takej situácie, že sa ti myseľ, takto prejaví. Tento princíp, ale isto funguje bežne, len nie je videný, v živote sme isto, silno skúšaný. Veľa chorých ľudí, vníma ozaj silné veci, aj ja sa z niečoho liečim, vnímal, cítil, videl som, už kadečo. Vraj duševne chorý človek, vníma veci, ktoré zdravý človek nevidí, aj psychológ mi to potvrdil, keď som sa ho spýtal. Taký človek prejde šialené peklo, aj mňa to stretlo, teraz to, ale vnímam, aj ako neskutočné zážitky. Vnímal som v sebe rôzne veci, prichádzali ponuky, mal som trebárs vo svojej hlave dvere. Musel som riadiť, čo cez ne vojde, teda skorej, keď som sa neovládol, či schválne ich otvoril, niečo vošlo. Otvoriť ich bolo nebezpečné, len viete, aká je myseľ, ľahko uletí, dvere otvory. A bolo treba aj stým pracovať, v správny okamžik otvárať a nebáť sa. Ale to je zbytočné písať, nedá sa to vyjadriť, zle sa o tom hovory a u mňa to fičí dlhé roky, tých zážitkov je hrozne veľa, moja neustála realita. Čo počúvam je veľký hlavolam, je to ozaj silno prepracované, ale aj nepríjemné. Má to, ale svoj silný pôvab, svoju silu, pre mňa ako človeka, aj riadne silný šok. Ako, to pôjde ďalej, tak to neviem, bude to ťažké, ale zvykol som si, som v istom zmysle teraz stabilný, uvidím, ako sa to bude vyvíjať, isto prídu veľké šoky, tie budem musieť skrotiť, inak bude zle. Život vo svojej podstate je vzácny a krásny a ja ho milujem. Každý, má svoje problémy. Vidia svet inak, vedia viac, možno preto ich nezaujíma náš strach, naše životné problémy, náš krachujúci život, často to tak je. Ako ich nenávidím, tak ich milujem. Totálne šialenstvo, ja som sa nestiahol, šiel som a idem cez to, sem som sa dostal. Je to moja vysoká škola, ktorá stále trvá. Na klasickú som nemal, lebo ja som sa akosi, prakticky vôbec neučil, nejako som to, vždy vybavil, neučil som sa, však zle. Niečo, možno stým Rastíkom, neviniatkom, vždy a všade.

Myseľ, je náš totálny zmysel.

Tak to mám dnes za sebou, divne sa to písalo, je to rozlietané, ťažko sa kvalitne vyjadriť. Nejako som začal, inak skončil, vždy záleží, čo ma napadne, na čom uletím. Beriem to ale tak, že som klasifikovaný, ako blázon, tam som našiel priestor. Nazdar.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *