Systémová chyba :

Čo to bolo, kto to povedal, niečo som počul, nikto tu nie je, musí to byť, niečo vo mne, niekto ku mne prišiel, nemá to zmysel. Veď to neexistuje, ak hej, aký je tento Svet, možno je úplne iný, ako som si myslel, ako sa javí, musím byť odvážny a nepoddajný, nesmiem sa dať, musím sa zachrániť, svoj Svet obhájiť. Zvyknem si, svoju myseľ vytrénujem, musím veľa vydržať, musím veľa rozmýšľať, svoju myseľ upratať, musím na to prísť, všetko im vysvetliť, princípy odhaliť, inak sa nedá, všetko vidia, nič neskryjem. Musím všetko povedať aj ostatným, nech vedia, problémy sa riešia, upozorním ich, na ich podraz, aké je to pre mňa, že to nie je fér. Musím ich logiku nalomiť, narobiť im problémy, neustále nachádzať argumenty, zvrátiť ich prevahu, vystrelil som do davu, ten reagoval, vyradil ma, nastala systémová chyba. Je to, už uragán, ako to mám vydržať, nesmiem sa toľko hanbiť, za svoje myšlienky, za svoju hlavu, musím stým prestať, nie je čas na výčitky. Musím sa naučiť, byť pokojný, pokorný, bojovný, odvážny, svoju myseľ cez nich prevážiť, oni majú odpoveď na všetky moje otázky. Možno ich presvedčím, pochopia ma, možno ma, už teraz chápu, preto ich počujem. Cítim ich, musím to zvládnuť, teraz musím padnúť, tak sa rútim, mysľou blúdim, zatínam zuby, tečú mi slzy, ona ma ľúbi, smeje sa, keď ma drví. Hovoria, zostaň tam, my prídeme pre teba, hovoria to stále, hľadám ich, nedá sa to vydržať, musím sa vzchopiť, dobré skutky robiť. Hovoriť pravdu, nech len oni klamú, to sa od nich, učiť nemusím, mám svoje zásady, niečo od seba očakávam, sú vo mne aj dobré veci, to je Nádej, tá bude moje náboženstvo. Túžba a Nádej, viac nemám, nie som zlý, nemám rád zlé veci, úplne, že totálne, pre Boha, čo to je. Chcem normálne žiť, nechcem sa zašiť, pred všetkými, pred celím Svetom, rád chodím na Pivo, Ja chcem, musím byť drzý, vyhrážať sa celej Armáde, robiť sa nebezpečný. Som v pekle, som na dne, možno to je cesta vpred, takýto silný stret, rivalita, ťažká je každá chvíľka, neviem si predstaviť, ako vydržím, ďalšiu sekundu. Nemal som sa narodiť, to nezvládnem, zajtra je nový deň, neuhnem, budem ďalej normálne žiť, musím do prace. Hanbím sa, som slabý, vidia to, ale nič nehovoria, musím byť užitočný, riadna chuťovka, pekelná rozviedka, idú po mne, ja ich jebem. Ostatný reagujú, hrajú to s nimi, spolupracujú, to je doslovne hlavolam, už viem, čo to slovo znamená, po búrke, príde premena, víchrica spomalí, Slnko zažiari, Bože, aké je silné, taká je aj moja myseľ. Ten najslabší, ma v sebe najväčšiu silu, keď siahnu na to, čo on ctí. To je pravda, nie výmysly, keď si vymýšľam, vyzerá to inak, vtedy som milí a priateľský, nemám rád konflikty, preto to prežívam, lebo to nemám rád. Možno stretnem aj to, čo sa mi ľúbi, zmiznú tie bludy, prestanú mi škrípať zuby, všetko sa upokojí, budem žiť v Mieri, to chcem docieliť, preto sa snažím, svoj Svet si chránim. Nenávidím sa a zároveň, ešte viac sa milujem, viem prečo to robím, to je moja Nádej, možno to zvládnem, keď hej, aký budem. Aký budem je moja vec, Ja sa rozhodnem, Ja všetko vykonám, za seba hrám Ja sám, som ochotný niesť zodpovednosť, neviem, ako bude, keby som zmúdrel, nerobil stále dokola samé Pičoviny. To je divné, aké je to silné, sebavedomé, pevné, čo to vnímam, kto to, so mnou hrá, oni vedia viac, raz taký chcem byť aj Ja, teda taký nie, iné by ma lákalo. Hrať vždy za seba, aby som vždy, zachoval svoju tvár, vždy bol reálny, vždy seba prejavil, po pravde a čestne. Pestovať takéto hodnoty, mohol by som, nejaký zaujímavý progres zahájiť, to mi umožníte Vy, moji preklínaný i vrúcne milovaný. Po pekelných, nech zazriem aj iné brány, je to na Vás, ťažké, aj neskutočne krásne, chcem sa oddať Láske. Keď sa stane, to ma zabije, negatívne milovanie, psychické anomálie, systémová chyba, hrôzostrašná neistota, začala by nová vojna. Reálne to nepoznám, Ja len, keď je nijaká, ktorá, len dušu prevŕta, víchor rozdúcha, zostane ukrytá, každý za ňu hrá, sú všetci, potom Ja. Do nijakej sa buchnúť, to nie je, len tak, na to musí byť, chlapec umelec, to sa deje samo, to sa mi aj stalo, potom nastalo, to vyššie písané, neprehľadné psychologické blúdenie. Čo bude nakoniec, kto má pravdu, mám nádej to zvládnuť, dá sa, už teraz je to krása, milujem celí Svet, zároveň túžim, okamžite zmiznúť preč, vnímať inú realitu. Chcem zmenu, teraz tohto Sveta, lebo niečo cítim, vnímam, mám nejaké názory, systémové chyby odhaliť, pravú tvár Sveta objaviť, možno, všetkým to prezradiť. Nájsť odpoveď, zistiť správny smer, čo sa od nás chce, čo je správne, čo spasí Naše Duše. Robíme veľké chyby, nevážime si, že sme živý, o seba sa bojíme a iným to robíme. Je to celé zle, ideme cestou späť, vykrádame Našu Zem, príde trest, ak sa ona k Nám otočí chrbtom, povie dosť, už Vás nechcem, ocitneme sa v pekle, všetci spoločne. Potom zničíme peklo, tým padne všetko, príde koniec.

Snáď to nebude také zlé, časom príde k zmene, pozitívnemu prerodu, všetci budú mať vysokú hodnotu, možno bude treba, začať odznovu. Vyberieme sa správnym smerom, prelomíme tento hlavolam, možno to chce, len čas. To dobré sa skrýva v každom z Nás, len to treba nájsť.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *