Calo – Skrytá cesta.

Dlho som nič nepísal, zastavil som sa na príspevku 100, čo bol pre mňa míľnik, nemal som viac síl, nevedel som ako ďalej, chcel som zmenu, novú myšlienku, doprial som si v písaní oddych.

Všeličo som však vnímal, cítil, zažil, rozvíjal, mám v sebe nekonečný príval informácií a vnemov, prišiel u mňa veľký prielom. Otvoril sa vo mne spirituálny rozmer, obohatenie reality, podvedome som to vždy chcel, ale cítil som sa stratený. Štart bol neskutočný problém, prišla exekúcia, životná revolúcia, tajomná sila, ktorá ma drvila do vedomia búšila, ukázala iný Svet, nekonečná spleť možných realít a možností tohto Sveta, ktoré vo mne víria som zvyknutý na záťaž, ktorú život prináša. Akceptujem chyby, slabosti, prehry, potrebujem zachovať princípy svojho Ja, nestratiť seba. Málokto žije tak, že má vo všetkom jasno a postupuje plne vedomí, že by mal prehľad pri každom svojom skutku, myšlienke, nikto nie je dokonalý, taký tento Svet nie je, nikto tu nič nevie. Sme materiálne založený, bez hlbšej spirituálnej viery, rozmeru,  nikomu sa nedá veriť. Sme zablúdený, slepý, vedú nás takou nevedomou falošnou cestou. Tlmia náš potenciál, zotročujú nás, nám sa to páči, uspokojuje nás to, ale na tej najnižšej úrovni, chránime si to sami, máme radi umelí nereálny, falošný obraz, vždy a všade, vyložene to vyžadujeme, nekonečná pretvárka a klamstvo. Vyjadrujeme sa falošne, pretvarujeme sa, nevedie nás skutočná realita, reálny obraz, celé je to podraz. Stáť proti tomu je nevšedné a vznešené, dúfam že je to aj správne. No ciest je veľa všetko má svoje výhody a nevýhody, svetlú a temnú stranu. Preto sa niekedy Svet javí, ako neskutočný hnus a des, niekedy ako neskutočná nádhera, záleží na postoji. Myslím, že nie je zlé, ak sa nám niekedy Svet javí, ako úplne zlý a stratený, vďaka tomu sa nám neskorej môže ukázať v netušenej kráse. Ukazuje sa nám z mnohých strán je to odmena či trest?

Za tým najťažším sa skrýva ta pravá krása, keď nás život drví a dostáva do kolien, vtedy nás zhodnocuje, dôležité je sa nedať, hľadať realizáciu svojho Ja, ctiť svoje princípy, udržať si hodnotu, poučiť sa. V temných cestách sa skrýva netušená krása, tak sa dá získať hodnota, učí nás katastrofa, pohroma.  Zažiariť v temnote je vzácne, dokážu to čisté, úprimné bytosti, ktoré práve poznajú nekonečnú, neutíchajúcu bolesť, ale idú si svoje, nestratia seba. Majú svoju hĺbku, pre nich má Život trpkú príchuť, možno im práve to zachutí. Nie každý zvládne, niekto sa topí v bahne, falše, pretvárky v klamstve ktorého sa stal otrokom. I to je cesta možno získa silných spojencov, stane sa mocný, ak je šikovný. Tento Svet je taký, že tu majú svoje miesto rôznorodé veci. Väčšie dobro je ťažké, to sa musí potvrdzovať z myšlienky na myšlienku, zo slova na slovo, pri každom skutku. Pri temnom je dôležité mať tú silu to ustáť, byť tak tvrdý i odvážny, nepriateľov má každý, či je taký, či onaký. Tým temným je bližšie väčšia priama rôzna rozkoš, dostatok a uznanie spoločnosti. Svetlí sa skorej musia tešiť z pokory a skromnosti, sú často spoločensky spochybnený. Spoločnosť je taká, že byť zatratený je skoro nevyhnutné, ak chceme byť hodnotnejší, kvalitnejší. Dôležité je to ustáť a zachovať to čo je pre nás dôležité, zachovať princípy svojho Ja, odolať tým spoločenským tlakom, čo chce čas.  Masové prejavy, hodnotenia, očakávania bývajú veľmi pochybné, my ľudia sme taký. Nesedí mi, že prebieha priama reinkarnácia za účelom, aby sme sa zdokonaľovali, ako bytosti, vyvíjali sa. Lebo sa to nedeje. Nie sme evidentne nejako zdokonalené bytosti ohľadom na minulosť, akí ľudia žili, čo je smutné, vyzerá to, že sme práve vedený k strate hodnoty, vedený k osprosteniu. Nemyslím si jednoducho, že sa ako bytosti zlepšujeme, ale ozaj práve naopak. Konzumní, zmanipulovaní hlupáci.

Žiť je zvláštne, táto realita je šokujúca, my ju berieme zjednodušene, zdá sa nám to byť bežné, normálne, sme stotožnený s bytím, berieme to na ľahkú váhu. Pri hlbšom zhodnotení z rôznych smerov je život ozaj neskutočná vec, všetko čo tuná vnímame, javiace sa tak bežne je neskutočná vec a šok. Ako funguje táto planéta, život sám je neskutočný. Sme z mäsa a kosti, ako funguje naše telo a všetko živé, tento Vesmír. Nie je to žiadna ľahká vec, ani žiadna náhoda. Úmerne tomu, čo vnímame, kde žijeme, rastie aj skutočný tajomný rozmer Existencie, spirituality, duchovna, čo sa nám navonok skrýva, javí sa jednoducho.

Tajomné princípy, spirituálne rozmery sa ľudom odhaľujú veľmi vzácne a skromne a majú tvrdé dopady. Realita kde žijeme je nám skrytá no a myslím si, že momentálne je skutočnosť pre nás neúnosná, nepredstaviteľná a nezvládnuteľná. Sme v tejto pozícii isto nie náhodou a musíme to rešpektovať, inak je to šialenosť, žijeme v sladkej nevedomosti, skutočnosť je neúnosná, zodpovednosť ktorej podliehame je tak silná, že ju musíme niesť takto nevedome, neinformovane v špeciálnom režime v ktorom sa teraz nachádzame..

Realita je neuveriteľná, všetko čo vnímame, všetko čo nás obklopuje, nie je len tak. Skrývajú sa nám šialené energie, šialené princípy, nič nie je len tak je to šialenosť. Úplne všetko čo vnímame, ľudskú spoločnosť, zvieracie spoločenstvo, budovy, celú prírodu za všetkým je silná, šialená energia, mocné vedomie, tak isto i my sme mocné vedomie.

Čo som zažil a zažívam ma presvedčilo o silnom tajomnom rozmere života a sile tejto reality. Nevedie ma to však k nejakému veľkému kľudu, že by som na základe poznania, že toto nie je všetko, že smrť nemusí byť koniec cítil istotu a bezstarostnosť, ale práve naopak cítim zodpovednosť, nie je mi jedno čo bude, zodpovednosť rastie.

Nemá cenu niekomu závidieť, všetci tu máme svoju cenu a svoj zmysel, svoje poslanie, treba sa prijať, vážiť si seba a celí tento Svet ktorý vnímame a ktorý nás obklopuje. Niekedy sa za slabosťou skrýva netušená sila a naopak za javiacou sa sebaistotou a úspechom sa skrýva utrpenie, prázdnota.

Život a to čo vnímame je sila, realita je brutálna. Všetko čo nás obklopuje je mocná energia a vedomie. Silné kafé.

 

Calo – Poslanie.

Treba písať, naštartovať zmysli, či nezmysli, kto si čo vymyslí, kto čo spraví, nie som správny, pripúšťam omyli, tie ma zmenili, presne mierili, vytušili čo mnou hýbe, aký žijem príbeh. Oslovili moje túžby, vyslali na cestu smrti, tým že všetko ohrozili na maximálnu úroveň, test vôle, nervov, odolnosti, presvedčenia. Psychologický hlavolam, existenčná zmena, som tomu rád, bolo mi to treba, len sa nesmiem vzdať, chcem niečo dať, cítil som to vždy tak, otvorili ma. To bol môj potenciál, moja bytosť, tej som dal prednosť, veď túto telesnú schránku a oddelené zmysli a myseľ nemám len tak, chcem to hrať priamo, no už sa niečo stalo. Svoju existenciu tak troška vnímam ako experiment, pohybujem sa v priestore o ktorom sa nám všetko tají, nie nežijeme v raji, Svet je temný a zlý, všetci máme na to vplyv. Sami udržujeme tento systém v mantineloch, veľmi úzkych, vyžaduje sa obdobná šablóna, spoločensky akceptovaného vnímania. Sme plný predsudkov a nezmyselných návykov, nič viac nepoznáme, duševno je prázdne, klameme svojej vlastnej hlave. Prinášame skazu a deformáciu, sme v bludisku ponúkaných informácii v systéme kde je všetko klamstvo. Za klamstvo sa skrývame, vyhýbame sa pravde, všetko je klam, oklamaná existencia, chýba základná definícia, kto sme, čo je to správne. V tom je existencia úžasná, ponúka maximálny priestor na filozofovanie,  bádanie, realizovanie, veľká tajomná hra. Všetko je mystické, samé silné vnemy, zážitky, život je silná káva, psychologická dráma, či niekedy komédia. Rozbúrené psyché, preťažená myseľ, chce sa prebudiť, tvoju bytosť osloviť, nasmerovať k odpovediam na otázky ktoré vznesieme, ktoré žijeme, ktoré nami hýbu, máme to čo vieme, ostatné nie je, je nepoznané. Existujeme v tajomne, žijeme mystické životy, plné prapodivných skúseností, ktoré nám existencia prináša, učíme sa ozaj celí život, čokoľvek čo nečakáte. Všetko má svoj dôvod aj keď táto Zem je podvod, ničomu sa nedá veriť, isto nie ľuďom, podliehajú bludom, každý myslí len na seba, egocentrizmus.

No ja len to, že tento Svet je silno mystický, duchovne bohatý, pestrý, to chcem povedať na mieste je aj formulácia upozorniť, lebo sa cítime ako páni tvorstva. Tak sme sebavedomý, čo nie je vždy správne, všetko nás aj klame, sme nevedomí, duchovne slepí, plytkí, sme v takej situácii, pozícii. Mňa vyjadrenie tohto Sveta, života veľmi zaujíma, tak to bolo vždy, ale prišlo k zmene a všetko sa zintenzívnilo, vnímam toho viac, nie je to len tak. Je to hra na hrane môjho vnímania, svoj život nazývam experimentálna existencia, lebo idem oproti tomu, čo tvrdí falošná medicína, konzumná spoločnosť, verejná mienka, poznanie Sveta.

Život je poslanie, osobné povstanie, súboj zmyslov, myslí, netreba byť plytký, prázdny, verím, že Svet je krásny, pestrý, isto bohatý. Sú bytosti duchovné, mystické, čo nás prevyšujú, oni nás stvorili, vystavili týmto skúškam. Život je tajomný, duchovný, mystický, ponúka pestrý priestor pre realizáciu, tvorbu, osobnú vieru, uspokojenie ducha, nie len zmyslov. Je veľa umelcov, odborníkov, vedcov, plný vznešených tradícii, kultúr, bohatej histórie.

Tento text je stý, už som niečo vyjadril, samého seba niečo naučil, spestril si realitu, svoju bytosť, svoje duchovno, svoje psyché.

Pekný deň.

Polemizovanie :

Všeličo som popísal, všeličo riešil a isto aj zhrešil, dokonca niečo možno urazil, veľa chýb som sa dopustil, veľa riskoval, ale neviem, či niečo stratil, či získal. Za iste veci som aj pykal, komplikovanou cestou išiel, mám takú myseľ, som taký typ, troška paranoja, no ale nevadí, nik nie je bez chýb, paranoja je býk, všeličo možne a isto aj nemožné, mi príde do cesty, všelijaké informace, všelijaké zážitky. Rozsypané Žiletky, ale nie mojou rukou, veľa sa sková do slov, veľa zle pochopí, či vyjadrí v nevhodný skutok sa prejaví, na zlú skúsenosť pretaví. Sme celkom žeravý, voda to napraví, aspoň nás ovlaží, schladí, rozum nastaví, preprogramuje, prekalibruje.

My sme ten výsledok, všetkých možných princípov, chemických reakcii, rôznych podobných zákonov, ktoré tu platia. Čo je priveľa, energia sa tu prejavuje, čo bude asi vzácne, nemôže to byť preto ľahké, veľká veda, všetko môže byť viera, ale v koho, Ja myslím, že v seba, je nám umožnené toto naše telesno a duševno spravovať, túto našu bytosť riadiť. Osobný manažment na veľkej úrovni, riadenie sa v komplikovanom sociálnom prostredí v komplikovanom organizme, spoločenstvo, realita. Vzájomná reakcia, všetkého hmotného i nehmotného, všetkého pozitívneho a negatívneho, všetkého existujúceho. Tuná všetko žije, vníma, každý si tu píše svoj príbeh, každý deň Žijeme v takom prostredí sa pohybujeme, taký Život Žijeme je to celé riadené, ozaj veľa tých existujúcich bytostí, filozofii, učení o našom určení, tej momentálnej záhady, šialenej reality, existenčnej podstaty, nutnosti.

Je dobré sa uvoľniť, nechať energiu plynúť, farbiť ju svojimi skutkami, myšlienkami, živiť spomienkami, prekonávať komplexy, neupadať do existenčnej depresie , držať sa, snažiť sa, mať sa rád. Vyslovíme toľko, koľko chceme, chvíľku sa zvyká na to nové, všelikto nás chce podviesť, kujú sa tu isto všelijaké plány. Všetko má dve strany, či tryská do všetkých existenčných strán, všetkého, čo sa dá, obsahuje, uvedomuje si reálne nekonečno, keď nie reálne, tak v princípe. Tvarujeme energiu, každý sám, všetci spolu, s kým ešte je drsné, veľa bytostí je v tom procese ja to považujem za dobré, zároveň ako potrebné, nech má realita silu a hodnotu. Prajem veľa síl do boja, nech po nás nejde žiadna potvora, nech radšej podporí, vedie správnym smerom, možný je prielom. Ale to už je iná liga, ťažká každá chvíľa, neustále sa zvyšujúca náročnosť, dopady neustále rozsiahlejšie.

Zodpovednosť je v raste, neustále pracuje, všetko je v pohybe, my vnímame, činíme. Máme podozrivo dobrú fantáziu.

Žiť je aj nutnosť, asi tá najkrajšia, či najsilnejšia na Svete, pre nás. Je aj viac.

Calo – Uvidím, čo príde.

Píšem, hľadám zmysel, systém má nechce, troška zatiaľ odmietam akceptovať, čo odo mňa systém žiada, snažím si brániť svoje túžby, ale už ide skorej o silný princíp a isto i o silu túžby. Každý niečo vie, každý cti svoj smer, alebo je nešťastný. Riešime svoje problémy , jednoducho žijeme v to dobré pre nás veríme, odpovede hľadáme, veríme v život večný, to by chcel asi každý. Verím v duchovno, myslím že je to správne, ale veľmi ťažké, ťažké ma svoju hodnotu, pridá silu do kroku, ale aj všetko ohrozí. Nie, nie si, až tak perfektný, veľa sa musíš naučiť, zodpovedáš, ako ja teraz za to, čo napíšeš, povieš, či si pomyslíš podľa toho o čo sa snažíš. Ako existovať zmysluplne, ako to čo ti vadí, čo nechceš odbúrať, čo si dovoliť, čo nie. Niečo voľné vyjadríš, možno sa to ani nedá uniesť, toto nie je konkrétne, ale zahalené, tajné, tajomné, mystické.

Hlava, ako je plná, tak je aj prázdna, neviem čo ma čaká, trest je odmena, potešenie trest, hodnotí nás každý sám i celok, zodpovedáme za každý skutok, vetu, vyjadrujeme, čo cítime, sami si za všetko zodpovedáme, každopádne žijeme v spoločenstve. Zodpovednosť i nezodpovednosť, ide možno z hora, rozplýva sa v systéme, každý svoj kus odnesie, to platí ak slovo sloboda je nereálny pojem, čo je možné, možno zle, či dobre. Možno je cieľom zjednotiť sa v spoločnom vedomí.

Dúfam, že život má hodnotu, buď je fascinujúci, ako to cítim, alebo sú to dosť bludy, drsne a nebezpečné povedané. Ale myslím že nie, toto je veľká vec, šokujúca realita, totálny šok, som prehnane drzí, realita má ale drží. Je to tak silné, neskutočné, kvalitné, tak verím, že ja som na vine. Držím si nádej a držím si právo hľadať, osobné verím, že môžem, že sa to dá, že je to správne, že mám na to pravo, či aspoň šancu.

Nezobrali mi nič, veľa dali, ale jedna vec je strašidelná a šok, prečo práve teraz, prežívam túto realitu, prečo som teraz v tak ohnivej situácii.

No, čo vyzerá ostro je súboj medzi pohlaviami, či bytosťami, všetkých nás asi oklamali, ale možno sa dá, nedivím sa, že keď žijem v takomto spoločenstve, ako muž, že je to tak komplikované. Partner je moje druhé ja, niečo potrebujem ja i zatiaľ ona, to chcú ale zmeniť, sú v tom tvrdý, samota je pre mňa cenná, radšej sám, ako nejakú krásnu otravu, nechcem popravu, ale aj tá raz príde. Majú silný vplyv a principiálne ide i o deti a rozdielnosť, samota má svoje kúzlo, akoby trocha nechávala človeka mladším, asi preto, že odbúra isté povinnosti, starosti, obavy, strach. Deti sú zrejme dar, záleží to, ale od toho, čo aj mňa silno trápi, to, aký je tento Svet, tento život, nás všetkých, tejto planéty, tohto Vesmíru.

Verím v celkový život večný v ďalší a ďalší Vesmír, či v ďalšie rozmanité reality, existencie v množstvo rozmanitých životných princípov , či v úplne iné existenčné, či úplne iné  formy bytia, vnímania. Verím že máme čo sledovať, máme možnosť vyvíjať sa, motivovať sa, inšpirovať sa, že nás terajší život má hlboký zmysel a hodnotu.

Verím v kvalitu a rozmanitosť, čo je zrejme skutočnosť, takže veľký rešpekt. Treba mať koncentrovanú myseľ na účel, byť praktický, hodnotný, ostražití, bystri. Život nás skúša, neustála voľba, taká je naša realita, teda aspoň moja momentálna. Cesta sa nám otvára, vytvárame ju, odvíja sa náš príbeh. Možno sa dá viac, ja k tomu cestu neviem nájsť.

Život je výzva. Ozaj maximálny rešpekt.

Zatiaľ, ďakujem za všetko.