Archív kategorií: Calothrick – Text

Stôl

Každý deň, nejako. Aspekty.

Mám v sebe pár pív, písal som všelijaký, len nie opití. Opitosť mi k tomu nesedí, jedine niečo kratšie to ma desí viac ako moja klasika. Mám problém používať silné spojenia, básnické, mám skorej rád ľahké plynutie v dlhšom rozmere a sám neviem čo bude teraz, nepripravoval som sa a je viac hodín ako je zvyk, ale také malé vzplanutie z ktorého neviem čo bude, podlieham nude, keď som aktívne riešil hlasy, tak som nudu nepoznal, lebo stále bolo inak, nové scenáre. Povedali mi že ten posledný je posledný, zatiaľ tomu tak je a je to pár mesiacov, nič potešiteľné, troška si pýtam ďalší, ale zostalo to pritom označenom ako poslednom, nejaký incident zo základky. Životy nejdú priamo a sú v minulosti veci ktoré my nevieme, neevidujeme, aspoň mne to tak vychádza. Tak skúsim rýmovať, nech dám tomu výraz, nech to má formu, odolávať klasike je ťažké, každý má štýl, len niekto to vyjadruje takto písaním, niekto len pri pive v krčme, tam je jeho rajón, mne to dôjde málo, aby to v živote hralo, to je niekedy málo i keď vedú sa tam ťažké témy, len odchody sú ťažké, nejako sa nikomu domov nechce, tam to všetci poznáme a doma je slušne v krčme divoko, ale doma sa lepšie spí ako za stolom v krčme, otlačený a nedá sa plne vyspať po pravde neviem teraz či sa mi stalo, že som driemal na stole to skorej v robote pri viac dňovej šichte. Mňa aj zastaví žalúdok a nie som taký extrémista. A alkohol nie je jediný sú tu iné latky, ktoré sú tvorivejšie a ponúkajú v tomto viac, ale to aj krachu, iný rozmer, iný štýl, iné možnosti, iná cesta terénom, alkohol je nejaký lebo je legálny, iné veci sú iné a prejavy sú skryté v kriminalizácii, von sa nedostanú reálne prejavy, všetko je tabu, keď toho vpáliš, tak to akceptuješ, neskorej to ale tak nejde, je toho veľa, taká čierna diera v realite, Svet sa zmení, je som sa zničiť vtedy nedal a už je to dávnejšie, človek si to musí vyrovnať v sebe inak to nejde. Môže byť milión rád, prísť na to musíš sám a prijať si ako chceš ísť ďalej, no proste chceš aj troška kľud,  lekári to nazývajú blud, ale je to kvalitka, pekne ťa to nachytá a stále sa to mení, otvorené dvere, stále niekto niečo chce a je to zamotané, otázne či to chceš, ja to aj milujem, ale hádže ma to hore dole a bolo more misií, teraz plánujem kľudnejší scenár, lebo ono to nikdy nekonči, pekne ťa to precvičí, pomotá a vystaví extrému, tento Svet je moc a to veľmi, moc, moc. Slovko moc je mocné, každý svoju máme, nejako s ňou zaobchádzame, rysujeme cesty životom, neviem kde som ale moc ďaleko nie oproti rozmerom tohto Sveta, tejto reality. Ale čo som zažil bola sila, len stále málo, pokiaľ mám pokračovať v tomto Svete no amen tma, čo ešte príde, aký budem žiť príbeh, čo ma čaká je to jazda, skúšam sa zväčša nebáť, mám na to návyk, desia ma skorej bežné životné parametre a pohyb v tom, často odchádzam celý a so zážitkom, ale rozmer Sveta je mocný a ja človiečik, niekedy prihoratý, niekedy slabý, niekedy, akurát je tu toho na nás moc, ako zvládať dôležité je plávať vo svojom živote, všetko nepochopíme, všetko nie je v našej moci sme len ľudia, no a neviem aký postoj má k nám Živočíšna ríša, zrejme má veľkú moc a ovplyvňuje nás ľudí. My ich lovíme a oni neviem, zrejme psychologická hra, majú svoju hru voči nám ľudom, neviem prečo sa nám javia, ako menej, len preto že nehovoria našou rečou. Isto hrajú svoju hru na naše mysle, po pravde neviem či takto nemám aj schizu. Sme šikovný posedov je ozaj prehnane veľa, až moc, posed vedľa posedu, kde je kúsok lesa. Preto ma to nedávno vyhnalo do lesa, ale tam je nebezpečne, bol som tam cez deň v moci no to by bolo iné strachu by som sa nevyhol. V noci som šiel len na začiatku kúsok, v obkľúčení posedov. Zrejme zver ovplyvňuje lovcov a nás všetkých. Raz keď mňa viezli so záchrankou behalo hrozne veľa zveri na cestu, akoby ich tá sanitka vedela privolať, po pravde neviem ako to funguje. Veľa je asi hologram, ale čo to znamená neviem, napríklad voči svojej osobe, nejako žiť musím. Snáď moja cesta má i plusy, som konzervatívny, i pestrý, tak nás vedú cesty, sú to známe javy, ale zaujímavé, že človek sa pri tom stretne napríklad s prameňom nejakej rieky, tak to myslím chodí, ale nazývať to len blud, tie klasické miesta, že nás to zavedie, inak mi nevychádza len že je to riadené niečím vyšším, také bludy a halucinácie. Má to kvalitu, to že to takto chodí ma neuspokojuje, lebo je to riadne, taký prameň rieky, buchot ako ťažký stroj, zďaleka počuť. Podľa všetkého tak to býva že to schizofrenik má po ceste, obdobné veci, ale podivné. Lekári len bludy a halucinácie po pravde v tomto meradle aj ich klasifikácia vyzneje ako bludy a halucinácie oproti realite ako to v skutočnosti je. Zatiaľ ani nepoznáme vlastné vedomie a to zvieracie už vôbec, aké sú naše vedomia, vieme málo teda aspoň verejne, čo kto vie neviem, možno sa to niekde pri štúdiu preberá, neviem na koľko presne, ale je to potom v tom skryté, poctivo držia tajomstvo, asi ako svoju výhodu, lebo tam sa človek priamo nič nedozvie, len krútia hlavami a že bludy a halucinácie a hotovo. Život je ale pestrý a jedincov to neuspokojí, majú svoje záhady, ktoré im cestu skrížili, svoje si stým užili, keď ten hlavolam lúštili, žili. Nie každý je ale milí a to na všetkých frontoch, na každej strane barikády, každý svoje chráni, svoje pravdy, svoje i zmienené bludy, halucinácie. Zapisujú svoje, niekedy, nepíšu, čo potrebujú, ale nie je to len zle, lebo ma to naučilo, že poradiť si musím hlavne sám, ozaj nikto ti nedá návod na život jedinca, sme stále troška originál, cestu si musíme nájsť a to je na tom fajn. Ja som to troška vypálil trebárs tuná že otvorene píšem, nerobí to každý, nech to nie je navždy, tvorivosť cením, aj ohľadom že to mám v živote, ako spoveď jedinca, čo to rieši. Nech to nie je len že bludy a halucinácie a to vše. Pre toho človeka je tam osobný život, nevyhne sa tomu, som zvedavý či dôjde bod zlomu a uvidím viac, budem to tak hrať, hľadať. Teraz som vo fáze že chcem viac kľud, brať poctivo lieky a Žiť kľudnejšie, nútia ma parametre žitia v tejto realite v tomto spoločenstve, i keď zaujímavé je to pekelne, ale ozaj neviem, či ozaj nie pekelne. Momentálne mám kľud v mysli, teraz ma trápi ako práca a tak ako zvládať, peniaze sú treba a keď chcem ísť ďalej potrebujem zvládať aj pracovné veci, nie len keci, okolo tejto veci. Svet ma parametre za čo sú peniaze, niekedy to pôsobí ako hračka, keď to niekto dokáže, ale tak to má len niekto, často jedine denno dennou prácou, práca šľachtí a to takmer každá tá poctivá. Špinavé ruky čisté peniaze, asi to tak je. Nie len klamať a čakať na podpis. Remeslo má svoje čaro, som rád že som absolvoval cestu v elektrotechnike, nie som nejako odborník ale vynašiel som sa v daných úlohách a získal som k tejto profesii vzťah. To čo mám v živote mi to troška komplikuje, ide o elektriku a bezpečnosť je dôležitá aj oprávnenie je nutný súhlas lekára. Dlho som išiel a neriešil, ale odkedy som požiadal o invalidný, tak je to iné. Montuje sa to do môjho montovania.

Písanie som si obľúbil, vždy treba zvoliť nejakú hudobnú kulisu, podľa nálady, alebo niekedy len tak čo je momentálne aktuálne. Dnes mám otvorené pivko a je to ozaj nezvyk, bol som na pive, kúsok v krčme a napadlo ma že skúsim aspoň kratšiu básničku ale nejako mi nejdú do scenára, tie silný básnické výrazy a tak to ťahám a píšem viac, dlhší text. Aj z tohto nebude text-báseň, označím to len ako text, to sa rozhodujem niekedy neskorej, počas písania. Ale dnes podleziem latku, čo nerád, lebo čas dňa ma tlači, chodím skorej spávať, ale tú latku v dĺžke nerád podliezam. Ale vždy sú nejaké okolnosti okolo písania, musím to tak brať. Vnímam ale ten rozmer pivka, prichádza únava, sranda že ozaj po pivku mám teraz premiéru, tak to musím brať ako motiváciu, čo z toho vytiahnem. Posuniem večierku a po tomto rezignovanom čase uvidím koľko pribudne.

Momentálne po čase začínam pracovať a nie je to ľahké, pozíciu montéra som dlhšie nerobil, len súkromne, pre rodinu a známych no a čo neurobíš to nemáš, vnímam aj tok času a to že som si odvykol, teraz som montér ale viac ma baví práca servisného technika na nejaké únosné mne, zariadenie. Cítim vek ale zase som schudol tak je možnosť lepšej pohyblivosti. Nevyberiem si momentálne, ako som si počas života hľadal práce, zažil som keď som si mohol vyberať a inokedy aj po krátkej dobe som bol na tom na pracovnom trhu zle. Naozaj každé hľadanie práce bolo iné, bol som v inej pozícii. Momentálne doktorské bránenie, jazyková zlá vybavenosť. Ale mám dôchodok čo je nejaká suma, telefón v daný termín cinkne i keď sa nedarí a som doma. Po pravde keď som mal aktívne v mysli, nepoznal som nudu, vždy bolo čo riešiť, teraz mám kľudnejšie v mysli ale prišiel atak nudy. Beriem to skorej ale ako relax nie len nudu, vzácny je aj väčší kľud. Po pravde posledná fáza mala riadne parametre a chcem si to pamätať, ako skúsenosť, zážitok, to som ozaj troška vyliezol z komfortu, klasického žitia, ale Žiadna sranda a to je na tom mocné, že to má vyjadrenie v rámci života, tejto reality. Len neviem stále čo so sebou nesiem z minulosti, aj v tomto živote je plno záhad, čo a ako a z minulosti mimo tohto života, čo bolo predtým neviem, že by som tu bol teraz akože raz a to je vše, asi niečo za sebou ťahám z minulosti, ale aj teraz je toho dosť, čo to znamená, ako žijem, čo vnímam, aký som, čo robím, ako sa správam.

Tak prvé alko písanie. Ale vždy som rád ak sa rozhodnem a niečo napíšem, predsa vždy niečo preberám, niekedy možno filozofujem, niekedy mudrujem a veciach čo sú viac ako ja viem. Tajomstvo, mystérium, vnímanie.  Na blogu mi záleží, neriešim tu všetky veci, ale skorej to beriem ako také uvažovanie a sám seba tak učiť, nie sú to nejaké veľké pravdy, skorej také voľné uvažovanie, nemôžem povedať, ako ma jeden človek napadol že si musím stáť za svojim názorom ale často je to skorej také uvažovanie v danom čase, neuvažujem že píšem priamo nejaké veľké pravdy, skorej že nad niečím uvažujem a to za klávesnicou pri vypisovaní. Hej vypisujem sa troška.

OK tak to je vše, začal som neskorej a tak skorej končím, čo je také, ale tak to funguje. Troška uvažovania, mám za sebou, teraz ma čaká proces uverejnia na blogoch, mám dva obsahovo rovnaké, tie isté články, len vzhľad je iný. Dopijem pivko  a pôjdem spať. Dobrú noc pomaly, teraz v tejto chvíli. Každý to má inak a niečo za nami zostáva ako minulosť, aj tým čo sa mi dostalo do života, zvykol som si že dôležitý je prítomný okamih, niekedy a to často sa inak nedalo, lebo v mysli bolo rušno. Mám takú myseľ, musel som sa prispôsobiť. Uvidím čo príde, svoj život mám rád taký aký je. Beriem to ako spestrenie života, ako zážitky nevšedného charakteru.  Maj sa OK.

baterka

Riziko konca. Dlhé misie.

Bolo dlho riziko života. Je možne že ma nadrbali do kláštora v Rakúsku. Teraz je taká situácia že sa tam musím ísť pozrieť. V mysli mám drsnú komunikáciu a je to ťažké. Svet je drsný. Ženy sú humus. Ale asi sa mi to kvôli niečomu deje. Hlavne chcem aby môj blog prežil. Písať je krásne a bol to zážitok. Keď budeš chcieť môžeš ten blog používať, ak som v háji a toto sa ti dostalo. Ku mne boli ženy len nechutné, sexuálne šikanovali. Je to také. Ten blog je brutalita aj moje fotky sú celkom sila. Mne ženy začali robiť haluze ale len to a s odstupom, žiadny kontakt, iba ma to rozbíjalo na diaľku. Rovnoprávnosť, keďže je to vyrovnané nemusíme mať taký rešpekt a ak nám niekto nevyhovuje môžeme na neho útočiť, veď keď je ta rovnoprávnosť. Toto sa stalo. Ony majú práva žiaľ nie povinnosti. Získali práva. Hovorím ti to ako mužovi. Ony sa mi ukazovali ako total humus a robili to úmyselne majú veľkú silu. Neviem presne ako to je. Mal som brutálne práce, úžasne veci. Mal som na starosti viac stavieb, prerábok technológii. Nakreslil nejaké projekty ale len rukou na papierovú dokumentáciu, neskorej som stretol ten svoj originál. Práca fakt brutalita bol som 5 poschodí pod zemou pri bežiacom reaktore, schytal som rádioaktivitu. Proste sme často aj nespávali, nemali sme čas. Končila stavba a bol termín, treba vyrábať. Práca ma napĺňala ale žiaľ ženy ma rozmetávali a nič som nemohol získať. Urobil som kopu chýb mal som kopu nedostatku. Odmietli ma, mne sa to spája stou rovnoprávnosťou. A nič sa nezmenilo len získali práva. Prežil som brutálne tanečne obdobie v Bratislave a Brne. Odvtedy som išiel do hája. Tanec som si zamiloval a objavoval ho tam. Ženy začali sexuálne šikanovať. Rovnoprávnosť je problém. Ocitol som sa v desnej situácii a nebude to náhoda, zrejme si to zaslúžim. Teraz sa snažím byť slušný človek a život je zase aj zaujímavý, ale vyzerá to zle.  Bolo to pre mňa z mojej strany ťažké a ľudí je more, potom som to moc pociťoval, to množstvo, tú veľkú spoločnosť. Žil som neuveriteľne čarovný príbeh, spestrovali mi ho. Psychiatria to boli brutalitky, hádať sa s doktormi. Schizofrénia je riadna komunikácia a oni to uvádzajú že iba halucinácia a pritom je to jazda riadna inteligencia. Troška sa odhaľujem realita pri tom a realita je brutálna a schiza sa s tebou začne hrať. V tejto realite je možné čokoľvek. Mňa rozbilo že som sa bludne zamiloval, teraz vraj tie baby boli dokonca Rakúšanky. Čo som potom videl pri poflákaní v Rakúsku, neviem čo to bolo za bytosti, dve baby.

Teraz sa moc núka navštíviť Baziliky v Rakúsku a bojím sa že by ma tam chceli namontovať do Mnícha a vyzerá to zlá pozícia, taký mních. Teraz som si všimol jednu kúsok a tá sa javí ako únosná lebo taký Mariazell, neviem, neviem. Vyzerá že ma tam budú chcieť nechať. Chcem sa vrátiť a zachovať si svoj súkromný život. I keď sa ledva držím v hlave temno a ťažko, šanca malá. Idem ťažkou cestou snáď si aspoň nejaký poznatok zachovám, lebo neviem, neviem. Už dlho som zamotaný v rôznych pochybných aktivitách a ide do tuhého, nezbavím sa toho. Možno tu niekto ničí Európanov sa aj javí. Priamo v tejto chvíli sa to tak aj prejavuje. Došla mi správa na hodinky o nelegálnych prisťahovalcoch a celé je to také. Aj ženy čo tu máme. Tie ma zničia mám to u nich asi zlé. Život sa javí aj ako vychutnávka môjho bytia, môžem byť len na srandu. Snáď nie, môj život ani nie je nejaké víťazstvo ale tak to má byť. Neviem čo nesiem z minulosti a desím sa. Aby teraz koľko mám na konte cez Facebook a tak. Snáď som nebol tak pekelne dôležitý a teraz peklo. Neserú sa so mnou a šanca mizivá, prakticky žiadna , či malá na hodnotný život. Drvia ma, ale žijem. Tlačia moc do poníženia. Je to aj sexuálne. Mám brutálny problém. Teraz cítim že budem musieť v Nedeľu do Marianky a najlepšie potom ešte zbehnúť s vodou z Marianky do Rakúska do baziliky za hranicami. Je to aj dobrodružstvo a to riadne. Tí keď sa prerazia som v háji, niekedy to tak je a to je ťažké vydržať. Zase som kľudný. Ukludňuje mi to liek na spanie, inak horor majú ma na lopate v tom stave a sú moc nepríjemný. Všetko je otvorené. S kresťanstvom som nakúpil absolútne. Dlho chodím da Národnej Svätyne Baziliky Sedembolestnej panny Márie v Šaštíne. Som tam troška ako doma. Hudba je sila aj filmy sú jak živé. Hudba ma oslovuje brutálne už dlho, teraz je to úplne konkrétne. Vždy podľa rozpoloženia je hudba ale i celí Svet a realita. V hlave hlas konkrétny, už sa ťažko odpútať je to moc priame a konkrétne. Ono sa to rokmi menilo. Často zmena komunikácie. Roky to bolo silné ale všetko skryté. Pred pár rokmi sa to začalo prejavovať aj v spoločnosti, priame prejavy. Podnikol som kopu adrenalínových misií. Je to tak dlho podnikám rôzne akcie a neviem sa zastaviť a už ide do tuhého. Rakúsko je teraz pre mňa sila, chcem tam občas chodiť, vhodné navštíviť Baziliky ale rešpekt, chcem ich vidieť. Ale nezostať tam lebo v hlave je to teraz tak. Riziko zatiaľ som prešiel veľa je možné že prejdem aj toto. O to mi ide. Chcem svoj súkromný Svet, milujem ho. I keď je skromný. Ako som si teraz v nedeľu prezeral tie opustené obchody v Rakúsku malo silu. Majú zavreté obchody, tak sú veriaci. Malo to pôvab, netreba stále nakupovať aj tak nakupujeme ako šialenci. To Rakúsko ma tak troška aj očarováva chcel by som tam chodiť na výlety.

Neustále neúnosné scenáre a beznádej. Šanca malá, ale zase má to aj svoj čarovný rozmer v tom neúnosnom ťažkom. Keď skonči noc a vyjde nové slniečko. Pre mňa je zážitok už len to keď si pospím. Pre mňa je už zážitok všetko a všade kam idem je dobrodružstvo. Chodím často do Baziliky v Šaštíne nejako ani nemám kam chodiť a tam ma to pritiahne aj riadne pritiahlo. Dejú sa tam veci a ja som sa už niečo ozaj dozvedel, čo je vzácne, to som ani moc nečakal. Napríklad že Oltár je živý a je to istá bytosť. Vraj Kôň. Postaví sa na zadné a je to sila. V tých chrámoch je to sila. A mám informáciu od zaujímavého pána že pri stavbe tých chrámov boli použité špeciálne technológie ktoré sa inak nepoužívajú. Tajomné technológie.

Bol som 9 krát na psychiatrii z toho 8 krát Pezinok. Posledne prvý týždeň v Trnave. Boli to veľké skúsenosti do života, poznať život aj z tejto perspektívy. Absolvoval som tam toho veľa. Sú tam aj rôzny lekári a lekárky a v podstate tam som prišiel do kontaktu so ženami lekárkami viac ako  v civile. V civile bolo pusto, tu sa nič okrem podrazov nepohlo. Tak mám asi katastrofálnu pozíciu, Boh vie čo zo sebou ťahám z minulosti. Teraz som zo svojej cesty aj troška prekvapený. Mám za sebou aj úspešné obdobia, mladosť bola fajn, detstvo úplný úžas. Viem sa zabaviť mne netreba veľa. Teraz zároveň nič nepotrebujem, mám všetko a zároveň nič. Uvidím. Ukazuje mi to realitu v neuveriteľnom, vnímam podporu od rôznych sfér, rôznych divných živlov. Je v nich viac ako sa zdá aj v bezdomovcoch. Trebárs v živote aj na total zanedbaná hygiena má svoj mystický prejav, či schopnosť človeka. Tu je všeličo a všetko niečo znamená. V obchodoch sú špecialistky ale aj to je hra. Všetko má svoje vyjadrenie a aj vplyv na nás a na náš život. Mal som tú možnosť to troška okúsiť. Inak aj keď človek ochutná aj isté zaznávané veci a fakt to reálne pocíti je to sila. Napríklad osud, to že nie sme úplne sami sebou ale i vyššie bytosti. Ja som tam kde mám byť, vedie ma to, vidím čo mám vidieť, počujem čo mám počuť. Len je to drsné. Sú to aj riadny hajzlíci a beznádej veľmi častá a prepracovaná. Jediné čo mi dáva nádej je že som ešte zatiaľ tu a celí. Teraz tlak stúpa na maximum a niečo sa bude diať. Chcem zostať kľudný a pokračovať. Zatiaľ som prešiel ale všetko raz končí.

Ovplyvňuje ma to extrémne je to zároveň manipulácia, ale neviem aká, ak zlá som v Háji, ak pozitívna mohlo by prísť k najhoršiemu. To čo som všetko vnímal v mysli je fakt sila, myseľ je iná záležitosť. A mám tak aktívnu myseľ že 23 rokov stará situácia a vo mne úplne prítomná , aktívna. Keď sa tam vrátim v mysli príbeh pokračuje. Som všelikde takto. Citadela v Brne rok tuším 2001 to mi dalo do tela. Niekto na mňa zareagoval a videl a cítil som zvláštne vnemy. Tam to začalo. Boli to dve baby zrejme, celé v bielom. Pred pár dňami mi povedali že to boli Rakúšanky, čo ma prekvapuje. Bol som náhodne v Bazilike v Marianke a zrovna mala Mária meniny, tak som bol šoknutý ako som to trafil. Bol som v Trnave v Bazilike svätého Mikuláša, nevedel som že to je bazilika až tam som to zistil. Ani som nevedel že Mikuláš je taká silná kresťanská bytosť. Dokonca som použil detektívne schopnosti v jednej časti baziliky to bol ozaj samý Mikuláš a že Bazilika svätého Mikuláša a hej. Bol som v Trnave deň po zápase reprezentácie. Futbal som sa rozhodol nenavštíviť je kruto a nakoniec na druhý deň som sa flákal a nakoniec som pozrel aj do Trnavy. Zaparkoval som pod City arénou a troška sa prešiel po Trnave a dal si kávu. Navštívil tú Baziliku. Iśiel som okolo priehrady Buková, tam som kedysi nastavoval servopohon na vypustenie nádrže. Bol som pri tom mieste a že možno som posledný do toho šahal podľa všetkého vtedy tam šiel nový pohon je to asi 15 rokov, lebo som nastavoval polohy, nie porucha, tak asi nový. Možno je tam teda dodnes. Ale drsné pozerať do toho splavu, silné veci. Nevidel som čim hýbem keď som to nastavoval, ale že OK. Urobil som fotky, ale aj drsné miesto. V Šaštíne do máje buchol blesk. Odrezali ju u zeme. Fotil som si to raz, vedľa boli autá a v nich ľudia. A vraj tam bola nejaká Bohyňa, vraj. Niekedy by som sa chcel pozrieť do Brna ale musím byť v kľude aby som nezblúdil komplexne ako v minulosti. Skončil som v cele, ale to bolo niečo tie dva dni v Brne. Ja som nejako tak trošku moc stále na pradávnych technopárty, neviem sa odtiaľ vymotať a zničí ma to možno. Ale odvtedy som bol ozaj všelikde, rád sa pozriem na nejaký koncert, či občas festival. Ale sú to náročné návštevy, nechcem otravovať. Ocitol som sa v divnej situácii. Inak na party som tak troška komunikačne vyhorel a zlaté že po 23 rokoch schizi a hláskou ma upozornili, že som skoro na každej akcii naháňal na začiatku kolieska a stretal ľudí. Taká blbosť ale normálne že teda nedá sa povedať, že nič. Tak teda ako to je. Nakoniec možno budem mať pravdu ja. Inak nedávno sa mi dostávalo že tí ľudia odtiaľ už po tých rokoch dopadli všelijako aj ja mám svoju situáciu, práca ťažko, som zaťažený ohromne, a už ťažko sa odpútať, už je to moc priame a konkrétne. Mám tak troška aj manželku v mysli. Ohromne šikovná existencia a hrajú sa mi s celím Svetom. V absolútnych detailoch, stačí maličkosť. Ja mám drsné skúsenosti a som alergický na žensky hlas, často za chrbtom. Aj automat na parkovisku ma sral, aj navigácia. Uprising aj letný bol riadny, dovolil som si moc tancovať po hrôzostrašných rokoch. Uprising Winter bol studený, drsne. Tancoval som a cítil sa moc výrazný, tancujem jednoducho ale aj tak neviem. Bolo to hnusné a na koniec doniesol nejaký chalan s ktorým som mal jeden podráždený kontakt dva poháre. ČO bolo drsné. Mne sa nejaká dvojka motá všelikde aj v mysli. Stretávam to pravidelne. Interpreti boli úžasný skvelí program. Koncert Nneky som ani nevnímal mám jeden 2 sekundový pohlaď na ňu za celí koncert, uletel som. A to tak že som tak z polo žartu hovoril, niečo okolo hovna na pódiu. Nechcel som to, oni vedia namotať ako to ide. Povedali mi že Pipin z Pána Prsteňov je rozprávkovejši jak si myslím. Je to strážca Citadely. Bol som upozornený aj na Denetora, pochopiteľne, tak to je. Ja mám na Citadele svoje dodnes som troška stále i tam. Ľudia vedia veľa všetko postupuje kontinuálne, neviem kto je aká bytosť, možno som najsprostejší na planéte. A zase možno aj nie. Dnes som mal telefonát omyl, vraj chcela volať mame. Pre mňa je každý kontakt haluz a ťažko čo bude. Držia si ma moc od tela ja sa musím držať. Zatiaľ tak je ak sa niečo stane uvidím, musím sa držať. Pre mňa je teraz aj maličkosť zážitok lebo som často pomaly na konci, hrozil viac krát koniec, boli také situácie, ale zatiaľ nič hrozné a dobre to skončilo. Len aby to tak zostalo ale na konci života je smrť. Vnímam troška inak rôzne technológie ktoré sa nám tu napríklad točia je to šialené a prúser. To je energia. Brutalitka.

Musím končiť. Keď napíšem hneď uverejňujem aby mi sedel dátum a blíži sa polnoc. Najprv že budem písať dva dni ale aj som bol pred hodinkou a niečo upozornený, že dnes. Tak píšem. Dnešný príspevok ma prekvapil začiatok písania mali iný účel a nakoniec niečo bude na blog popíšem viac, rozviniem to. Dnes som sa šťastne vyspal predtým sa mi to dva dni nepodarilo. Zobudil som sa 1 a že super to som si pospal. Dobre tak teda dnes to bolo zvláštne písanie, písal som počas dňa postupne, teraz večer som sa troška rozbehol, keď teda treba dnes.

Ahoj.

Calothrick – eMSJe-radio

Osobný blog ponúka kvalitný priestor na vyjadrovanie a prezentovanie, čo som sa jedného dňa rozhodol využiť a začal som vytvárať svoj blog. Začalo to opatrne, dlho bol na blogu, len jeden článok, kde som troška opísal seba, taký ozaj nevinný článok. Pridal som pár vlastných citátov a spestril som to nejakými svojimi fotkami. Asi po 4 rokoch existencie tohto malého osobného dielka ma napadlo otvoriť jeden starý zošit, kde som kedysi napísal pár básničiek (Calothrick – Básničky / Ja – 2000). Následne ma napadlo, že skúsim napísať niečo nové, čim som netušene naštartoval dlhodobý tvorivý proces, aktuálneho vytvárania a prispievania na svojom blogu. Postupne, ako pribúdali texty a básne, záležalo mi na blogu viac a viac, rástla motivácia. Pociťoval som veľkú túžbu, potrebu a zodpovednosť nepoľaviť, tvoriť a prispievať, čo vnímam do dnes. Tvorivú činnosť považujem za veľmi vznešenú, hodnotnú a cennú, takže túžba a motivácia mi nechýba. Príspevky sú veľmi čerstvé, pridávam ich hneď po napísaní, vnímam to tak, že sú také surové, čo je pre mňa želaná a atraktívna forma. Tak, ako každý, zažil som vo svojom živote rôzne obdobia, život sa odvíja, pribúdajú skúsenosti a zážitky. Prešiel som rôznymi silnými otrasmi, búrkami, pozrel som sa pár krát na dno, prešiel som si svoje existenčné peklo, či naopak zažil som veľa krásnych období, čo sa pochopiteľne zrkadlí v mojom písaní, či fotení v mojej osobnej tvorbe. Som taký, aký som, moja existencia je spestrená, niečo v sebe vnímam, veľa som zažil, aktuálne sa vyvíjali moje názory. Menil sa môj pohľad na seba a Svet, čo silno ovplyvňuje moju tvorbu, to zistíš, ak pár článkov, či básni z blogu počítaš. Osobne cítim veľkú potrebu a nutnosť, vyjadrovať a prejavovať svoje názory, cítenie, myslenie, túžby, predstavy, potreby. Snažím sa upozorniť na pochybne ľudské prejavy, pokrivené hodnoty, zlý charakter, zlé smerovanie, našu ľahkovážnosť, ako pristupujeme k našej planéte Zem, či k životu a existencii iných bytostí, ľudí, zvieratiek, či rastlín. Snažím sa vyjadrovať, tvorivo sa realizovať, vyvíjať svoje názory, rozvíjať svoju myseľ, ladiť svoj charakter, rozvíjať svoje cítenie, rozvíjať svoje psyché, tým obohacovať svoj svet, svoj život, svoju dušu. Hrať sa. Free.

 

Fotiť som začal, keď som mal asi 20 rokov. Vyjadrovanie pomocou fotografii a samotný proces vytvárania fotografií, ma hneď od začiatku silno oslovil, hneď som sa snažil cez fotky realizovať, prejavovať. Cítil som potrebu vyjadrovať svoje estetické cítenie, svoje vnímanie, potrebu vyjadrovať svoju bytosť, svoj svet, prejavovať hravosť, ktorú v sebe cítim, no bolo to proste treba. Spomienky z tvorby svojich fotiek zostávajú, často to boli silné a vzácne okamihy, prejav aktuálneho životného rozpoloženia, túžob, či silné situácie, okamihy. Fotky sú silno spojené s mojim životom s mojou cestou, ktorá je troška tŕnistá, pre mňa, ale prekrásna, som to Ja, milujem život, milujem celý Svet. Veci, ktoré sú na fotkách, ktoré som pofotil, boli zväčša zozbierané počas môjho života na rozličných miestach, schválne, systematicky, účelovo zobrané, či náhodou nájdené. Dával som si záležať, čo, kedy a prečo zoberiem. Chcel som, aby fotky mali pre mňa hodnotu, osobnú kvalitu, tak som dodržoval istý princíp, aby sa za tými vecami skrývala energia, tajomno, mali svoj príbeh, svoje čaro, aby niečo moje vyjadrovali, mali svoju cennú históriu, atmosféru, hodnotu. Veľmi rád mám na foto pestré, pekné farby, preto sa ich často snažím dostať do záberu a zachytiť. V minulosti, som dával fotkám silnejší výraz, priamo som chcel niečo vyjadriť, (Facebook – Analógové Foto 1-2) inklinoval som a inklinujem k umeleckejšiemu stvárneniu, bežné veci a situácie fotím nerád. Dosť fotiek mám v albumoch na facebooku, či tuná.

 

Tvorivá činnosť je krásna, cenná, vznešená. Moja túžba a cieľ je urobiť pekný, hodnotný, estetický obrázok.

Myslím si, že všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Calothrick – Ako, to je.

Chce to zmenu, troška, sa tu motám, je komplikované prísť, na novú formu. Jedna možnosť, je byť abstraktnejší. Druhá, opísať bližšie, svoju cestu. Tretia, dokázať napísať príbeh. No možno, môj život, ako príbeh, porozmýšľam, uvidím, či niečo vymyslím. Možno, od čias, ranej dospelosti, z detstva si moc nepamätám, síce niečo hej. To by som, do toho, ale zatiahol ďalších ľudí. No aby to, niekto nezobral, trebárs, ako priznanie. Alebo daj vedieť, do komentára tuná, či inde, či moje písanie, má zmysel, budem rád, za každý názor. Teraz fičím v takom Free móde, napíšem, čo ma napadne. Dôležitá, je tá prvá veta, možno dve, od tých sa odrazím. Zvolím si, tému, smer, rozbehnem sa, len to nie je hneď, je to celkom záber. Moje príspevky, troška rastú na dĺžke, vždy nastavenú latku, nechcem podliezť, možno je to dobré, pre prípadné, ďalšie písanie. Teraz som sa rozhodol, že dnešné písanie, inak zaradím, pod Calothrick – Text,tie sú také, osobné, kde také veci riešim, ako dnes.

„Každá minca, má dve strany“, „Všetko zlé, je aj na niečo dobré, či naopak“. Skúšam sa, na niečo namotať, aby som sa odrazil, písanie si uľahčil, všetko nemusí, byť na blogu. Aspoň získam, času trochu, než na niečo prídem, než niečo zmením. Toto mierne zahmlené, opisovanie, mi sedí, konkrétnejšie, už je veľmi chúlostivé, zle by sa to písalo. Som dostatočne otvorený, si myslím, ja som taký. Keď sa opýtaš, snažím sa dať, pravdivú odpoveď. V spoločenskej komunikácii, sa mi teraz nedarí, u mňa boli všelijaké obdobia, toto bude, tiež trvalejšie. Problém je aj ten, že teraz vidím, inak svet a nie som, dostatočne vyrovnaný. Uvidím, ako sa bude dariť. Uvidím, čo zažijem. Môže do mňa hocikedy, riadne vletieť, trebárs nejaká informácia, stať sa môže ozaj hocičo, možné, aj nemožné. Inak ja, mám také divné, stavy nudy, nonstop, sedím za kompom, takže, keď sa nudím, popritom, niečo riešim, vždy sa niečo nájde. Tým aký som, čo vnímam, som dosť pod tlakom, som zaťažený, ide mi o všetko, ale nevadí, je to zvláštne, mystické, pestré. Len my, tuná nie sme zo žartu, môžem byť rád, že žijem, že som dostal, tú šancu žiť. Byť človek. Tento svet, nie je, len tak, treba si vážiť, čo máme, nič nie je zadarmo. Ako je tento svet, veľký celok, je tu, aj pre nás, všetkých jednotlivo. Každý si píše, svoj príbeh. Prichádzajú, ponuky a výzvy, my sa vyprofilujeme, ideme svojou cestou. Mňa, sa rozhodli z tohto systému vyradiť, čo som zažil, cez čo, som šiel, zázrak, že stojím na vlastných. Bolo to silné, ozaj veľká prekážka, len veľká prekážka, je silná výzva. Je komplikované, riešiť duchovný rozmer tohto Sveta, ale je, aj komplikované, ho prehliadať. Ja vidím, väčšiu šancu, ohľadom duchovnosti, tohto sveta, tomu som rád. Ide o to, čo potom. Myslím, v tom globálnom meradle, že nič, nie je náhoda. To že my tu, trebárs máme Ježiša, pribitého na kríž, nie je, len tak, má to tak byť. Všetky náboženstvá, isto nie sú, len tak, zrejme je, aj dôležité, kto si, aké zvolí. Za koho hrá. Neverím v ušľachtilé úmysly, vedúcich predstaviteľov, týchto náboženstiev, či organizácii. Budú také, aký je, celí tento svet, tak sa aj javia, veď zapadajú, do toho nášho, svetového scenára, manipulácia, klamstvo. Tento Svet, to musí, byť brutálne, načo sa dá pozrieť z rôznych, uhľov pohľadov, podľa toho, čo ťa zaujíma. Konšpiračné teórie, či duchovný rozmer. Desí ma, že tí najmocnejší na svete, majú všetky informácie, čo sa tuná deje, aj o duchovnej sfére. Vedia, ako tento svet funguje, že celé, to tuná je, boj o moc. Je to možné, lebo nás vedú, kam vedú, konzumný hlupáci. Kvalita ľudí nerastie, skorej ideme späť, nejako sa nevyvíjame. Na druhej strane, potešilo by ma ale, keby tí mocný ľudia, nemali na svojej strane, to vyššie, tohto vesmíru. Že nesú, plnú zodpovednosť, tak ako my. Aby to vyššie, bolo spravodlivé, aby sa tam, ukrývali vznešené hodnoty a ciele, len neviem, neviem. Pravda, je možno, niekde uprostred. Ver, čomu chceš, ja zatiaľ neviem, chcem veriť, aspoň sebe. Zrejme, je to na nás osobne, ciest je veľa, všetko dá sa. Sme výrazné individuality, pre každého z nás, sme my sami, dôležitý, ako celí vesmír. My sme, to všetko! Máme zmysli, prostredníctvom ktorých vnímame Svet, máme mozog, ktorý nás riadi, to je ten princíp, na tomto Svete, v tomto našom tele. Dá sa, aj inak, dá sa vnímať viac, ja ale neviem, len som zažil a vnímal všeličo. Naša myseľ, je šíri priestor. Všetko je to, pre nás, zatiaľ hádanka, aspoň mám o čom vypisovať.

Ty určíš, aký príbeh vytvoríš. Je to tvoje, si to Ty.