Archív kategorií: Calothrick – Text

Riziko konca. Dlhé misie.

Bolo dlho riziko života. Je možne že ma nadrbali do kláštora v Rakúsku. Teraz je taká situácia že sa tam musím ísť pozrieť. V mysli mám drsnú komunikáciu a je to ťažké. Svet je drsný. Ženy sú humus. Ale asi sa mi to kvôli niečomu deje. Hlavne chcem aby môj blog prežil. Písať je krásne a bol to zážitok. Keď budeš chcieť môžeš ten blog používať, ak som v háji a toto sa ti dostalo. Ku mne boli ženy len nechutné, sexuálne šikanovali. Je to také. Ten blog je brutalita aj moje fotky sú celkom sila. Mne ženy začali robiť haluze ale len to a s odstupom, žiadny kontakt, iba ma to rozbíjalo na diaľku. Rovnoprávnosť, keďže je to vyrovnané nemusíme mať taký rešpekt a ak nám niekto nevyhovuje môžeme na neho útočiť, veď keď je ta rovnoprávnosť. Toto sa stalo. Ony majú práva žiaľ nie povinnosti. Získali práva. Hovorím ti to ako mužovi. Ony sa mi ukazovali ako total humus a robili to úmyselne majú veľkú silu. Neviem presne ako to je. Mal som brutálne práce, úžasne veci. Mal som na starosti viac stavieb, prerábok technológii. Nakreslil nejaké projekty ale len rukou na papierovú dokumentáciu, neskorej som stretol ten svoj originál. Práca fakt brutalita bol som 5 poschodí pod zemou pri bežiacom reaktore, schytal som rádioaktivitu. Proste sme často aj nespávali, nemali sme čas. Končila stavba a bol termín, treba vyrábať. Práca ma napĺňala ale žiaľ ženy ma rozmetávali a nič som nemohol získať. Urobil som kopu chýb mal som kopu nedostatku. Odmietli ma, mne sa to spája stou rovnoprávnosťou. A nič sa nezmenilo len získali práva. Prežil som brutálne tanečne obdobie v Bratislave a Brne. Odvtedy som išiel do hája. Tanec som si zamiloval a objavoval ho tam. Ženy začali sexuálne šikanovať. Rovnoprávnosť je problém. Ocitol som sa v desnej situácii a nebude to náhoda, zrejme si to zaslúžim. Teraz sa snažím byť slušný človek a život je zase aj zaujímavý, ale vyzerá to zle.  Bolo to pre mňa z mojej strany ťažké a ľudí je more, potom som to moc pociťoval, to množstvo, tú veľkú spoločnosť. Žil som neuveriteľne čarovný príbeh, spestrovali mi ho. Psychiatria to boli brutalitky, hádať sa s doktormi. Schizofrénia je riadna komunikácia a oni to uvádzajú že iba halucinácia a pritom je to jazda riadna inteligencia. Troška sa odhaľujem realita pri tom a realita je brutálna a schiza sa s tebou začne hrať. V tejto realite je možné čokoľvek. Mňa rozbilo že som sa bludne zamiloval, teraz vraj tie baby boli dokonca Rakúšanky. Čo som potom videl pri poflákaní v Rakúsku, neviem čo to bolo za bytosti, dve baby.

Teraz sa moc núka navštíviť Baziliky v Rakúsku a bojím sa že by ma tam chceli namontovať do Mnícha a vyzerá to zlá pozícia, taký mních. Teraz som si všimol jednu kúsok a tá sa javí ako únosná lebo taký Mariazell, neviem, neviem. Vyzerá že ma tam budú chcieť nechať. Chcem sa vrátiť a zachovať si svoj súkromný život. I keď sa ledva držím v hlave temno a ťažko, šanca malá. Idem ťažkou cestou snáď si aspoň nejaký poznatok zachovám, lebo neviem, neviem. Už dlho som zamotaný v rôznych pochybných aktivitách a ide do tuhého, nezbavím sa toho. Možno tu niekto ničí Európanov sa aj javí. Priamo v tejto chvíli sa to tak aj prejavuje. Došla mi správa na hodinky o nelegálnych prisťahovalcoch a celé je to také. Aj ženy čo tu máme. Tie ma zničia mám to u nich asi zlé. Život sa javí aj ako vychutnávka môjho bytia, môžem byť len na srandu. Snáď nie, môj život ani nie je nejaké víťazstvo ale tak to má byť. Neviem čo nesiem z minulosti a desím sa. Aby teraz koľko mám na konte cez Facebook a tak. Snáď som nebol tak pekelne dôležitý a teraz peklo. Neserú sa so mnou a šanca mizivá, prakticky žiadna , či malá na hodnotný život. Drvia ma, ale žijem. Tlačia moc do poníženia. Je to aj sexuálne. Mám brutálny problém. Teraz cítim že budem musieť v Nedeľu do Marianky a najlepšie potom ešte zbehnúť s vodou z Marianky do Rakúska do baziliky za hranicami. Je to aj dobrodružstvo a to riadne. Tí keď sa prerazia som v háji, niekedy to tak je a to je ťažké vydržať. Zase som kľudný. Ukludňuje mi to liek na spanie, inak horor majú ma na lopate v tom stave a sú moc nepríjemný. Všetko je otvorené. S kresťanstvom som nakúpil absolútne. Dlho chodím da Národnej Svätyne Baziliky Sedembolestnej panny Márie v Šaštíne. Som tam troška ako doma. Hudba je sila aj filmy sú jak živé. Hudba ma oslovuje brutálne už dlho, teraz je to úplne konkrétne. Vždy podľa rozpoloženia je hudba ale i celí Svet a realita. V hlave hlas konkrétny, už sa ťažko odpútať je to moc priame a konkrétne. Ono sa to rokmi menilo. Často zmena komunikácie. Roky to bolo silné ale všetko skryté. Pred pár rokmi sa to začalo prejavovať aj v spoločnosti, priame prejavy. Podnikol som kopu adrenalínových misií. Je to tak dlho podnikám rôzne akcie a neviem sa zastaviť a už ide do tuhého. Rakúsko je teraz pre mňa sila, chcem tam občas chodiť, vhodné navštíviť Baziliky ale rešpekt, chcem ich vidieť. Ale nezostať tam lebo v hlave je to teraz tak. Riziko zatiaľ som prešiel veľa je možné že prejdem aj toto. O to mi ide. Chcem svoj súkromný Svet, milujem ho. I keď je skromný. Ako som si teraz v nedeľu prezeral tie opustené obchody v Rakúsku malo silu. Majú zavreté obchody, tak sú veriaci. Malo to pôvab, netreba stále nakupovať aj tak nakupujeme ako šialenci. To Rakúsko ma tak troška aj očarováva chcel by som tam chodiť na výlety.

Neustále neúnosné scenáre a beznádej. Šanca malá, ale zase má to aj svoj čarovný rozmer v tom neúnosnom ťažkom. Keď skonči noc a vyjde nové slniečko. Pre mňa je zážitok už len to keď si pospím. Pre mňa je už zážitok všetko a všade kam idem je dobrodružstvo. Chodím často do Baziliky v Šaštíne nejako ani nemám kam chodiť a tam ma to pritiahne aj riadne pritiahlo. Dejú sa tam veci a ja som sa už niečo ozaj dozvedel, čo je vzácne, to som ani moc nečakal. Napríklad že Oltár je živý a je to istá bytosť. Vraj Kôň. Postaví sa na zadné a je to sila. V tých chrámoch je to sila. A mám informáciu od zaujímavého pána že pri stavbe tých chrámov boli použité špeciálne technológie ktoré sa inak nepoužívajú. Tajomné technológie.

Bol som 9 krát na psychiatrii z toho 8 krát Pezinok. Posledne prvý týždeň v Trnave. Boli to veľké skúsenosti do života, poznať život aj z tejto perspektívy. Absolvoval som tam toho veľa. Sú tam aj rôzny lekári a lekárky a v podstate tam som prišiel do kontaktu zo ženami lekárkami viac ako  v civile. V civile bolo pusto, tu sa nič okrem podrazov nepohlo. Tak mám asi katastrofálnu pozíciu, Boh vie čo zo sebou ťahám z minulosti. Teraz som zo svojej cesty aj troška prekvapený. Mám za sebou aj úspešné obdobia, mladosť bola fajn, detstvo úplný úžas. Viem sa zabaviť mne netreba veľa. Teraz zároveň nič nepotrebujem, mám všetko a zároveň nič. Uvidím. Ukazuje mi to realitu v neuveriteľnom, vnímam podporu od rôznych sfér, rôznych divných živlov. Je v nich viac ako sa zdá aj v bezdomovcoch. Trebárs v živote aj na total zanedbaná hygiena má svoj mystický prejav, či schopnosť človeka. Tu je všeličo a všetko niečo znamená. V obchodoch sú špecialistky ale aj to je hra. Všetko má svoje vyjadrenie a aj vplyv na nás a na náš život. Mal som tú možnosť to troška okúsiť. Inak aj keď človek ochutná aj isté zaznávané veci a fakt to reálne pocíti je to sila. Napríklad osud, to že nie sme úplne sami sebou ale i vyššie bytosti. Ja som tam kde mám byť, vedie ma to, vidím čo mám vidieť, počujem čo mám počuť. Len je to drsné. Sú to aj riadny hajzlíci a beznádej veľmi častá a prepracovaná. Jediné čo mi dáva nádej je že som ešte zatiaľ tu a celí. Teraz tlak stúpa na maximum a niečo sa bude diať. Chcem zostať kľudný a pokračovať. Zatiaľ som prešiel ale všetko raz končí.

Ovplyvňuje ma to extrémne je to zároveň manipulácia, ale neviem aká, ak zlá som v Háji, ak pozitívna mohlo by prísť k najhoršiemu. To čo som všetko vnímal v mysli je fakt sila, myseľ je iná záležitosť. A mám tak aktívnu myseľ že 23 rokov stará situácia a vo mne úplne prítomná , aktívna. Keď sa tam vrátim v mysli príbeh pokračuje. Som všelikde takto. Citadela v Brne rok tuším 2001 to mi dalo do tela. Niekto na mňa zareagoval a videl a cítil som zvláštne vnemy. Tam to začalo. Boli to dve baby zrejme, celé v bielom. Pred pár dňami mi povedali že to boli Rakúšanky, čo ma prekvapuje. Bol som náhodne v Bazilike v Marianke a zrovna mala Mária meniny, tak som bol šoknutý ako som to trafil. Bol som v Trnave v Bazilike svätého Mikuláša, nevedel som že to je bazilika až tam som to zistil. Ani som nevedel že Mikuláš je taká silná kresťanská bytosť. Dokonca som použil detektívne schopnosti v jednej časti baziliky to bol ozaj samý Mikuláš a že Bazilika svätého Mikuláša a hej. Bol som v Trnave deň po zápase reprezentácie. Futbal som sa rozhodol nenavštíviť je kruto a nakoniec na druhý deň som sa flákal a nakoniec som pozrel aj do Trnavy. Zaparkoval som pod City arénou a troška sa prešiel po Trnave a dal si kávu. Navštívil tú Baziliku. Iśiel som okolo priehrady Buková, tam som kedysi nastavoval servopohon na vypustenie nádrže. Bol som pri tom mieste a že možno som posledný do toho šahal podľa všetkého vtedy tam šiel nový pohon je to asi 15 rokov, lebo som nastavoval polohy, nie porucha, tak asi nový. Možno je tam teda dodnes. Ale drsné pozerať do toho splavu, silné veci. Nevidel som čim hýbem keď som to nastavoval, ale že OK. Urobil som fotky, ale aj drsné miesto. V Šaštíne do máje buchol blesk. Odrezali ju u zeme. Fotil som si to raz, vedľa boli autá a v nich ľudia. A vraj tam bola nejaká Bohyňa, vraj. Niekedy by som sa chcel pozrieť do Brna ale musím byť v kľude aby som nezblúdil komplexne ako v minulosti. Skončil som v cele, ale to bolo niečo tie dva dni v Brne. Ja som nejako tak trošku moc stále na pradávnych technopárty, neviem sa odtiaľ vymotať a zničí ma to možno. Ale odvtedy som bol ozaj všelikde, rád sa pozriem na nejaký koncert, či občas festival. Ale sú to náročné návštevy, nechcem otravovať. Ocitol som sa v divnej situácii. Inak na party som tak troška komunikačne vyhorel a zlaté že po 23 rokoch schizi a hláskou ma upozornili, že som skoro na každej akcii naháňal na začiatku kolieska a stretal ľudí. Taká blbosť ale normálne že teda nedá sa povedať, že nič. Tak teda ako to je. Nakoniec možno budem mať pravdu ja. Inak nedávno sa mi dostávalo že tí ľudia odtiaľ už po tých rokoch dopadli všelijako aj ja mám svoju situáciu, práca ťažko, som zaťažený ohromne, a už ťažko sa odpútať, už je to moc priame a konkrétne. Mám tak troška aj manželku v mysli. Ohromne šikovná existencia a hrajú sa mi s celím Svetom. V absolútnych detailoch, stačí maličkosť. Ja mám drsné skúsenosti a som alergický na žensky hlas, často za chrbtom. Aj automat na parkovisku ma sral, aj navigácia. Uprising aj letný bol riadny, dovolil som si moc tancovať po hrôzostrašných rokoch. Uprising Winter bol studený, drsne. Tancoval som a cítil sa moc výrazný, tancujem jednoducho ale aj tak neviem. Bolo to hnusné a na koniec doniesol nejaký chalan s ktorým som mal jeden podráždený kontakt dva poháre. ČO bolo drsné. Mne sa nejaká dvojka motá všelikde aj v mysli. Stretávam to pravidelne. Interpreti boli úžasný skvelí program. Koncert Nneky som ani nevnímal mám jeden 2 sekundový pohlaď na ňu za celí koncert, uletel som. A to tak že som tak z polo žartu hovoril, niečo okolo hovna na pódiu. Nechcel som to, oni vedia namotať ako to ide. Povedali mi že Pipin z Pána Prsteňov je rozprávkovejši jak si myslím. Je to strážca Citadely. Bol som upozornený aj na Denetora, pochopiteľne, tak to je. Ja mám na Citadele svoje dodnes som troška stále i tam. Ľudia vedia veľa všetko postupuje kontinuálne, neviem kto je aká bytosť, možno som najsprostejší na planéte. A zase možno aj nie. Dnes som mal telefonát omyl, vraj chcela volať mame. Pre mňa je každý kontakt haluz a ťažko čo bude. Držia si ma moc od tela ja sa musím držať. Zatiaľ tak je ak sa niečo stane uvidím, musím sa držať. Pre mňa je teraz aj maličkosť zážitok lebo som často pomaly na konci, hrozil viac krát koniec, boli také situácie, ale zatiaľ nič hrozné a dobre to skončilo. Len aby to tak zostalo ale na konci života je smrť. Vnímam troška inak rôzne technológie ktoré sa nám tu napríklad točia je to šialené a prúser. To je energia. Brutalitka.

Musím končiť. Keď napíšem hneď uverejňujem aby mi sedel dátum a blíži sa polnoc. Najprv že budem písať dva dni ale aj som bol pred hodinkou a niečo upozornený, že dnes. Tak píšem. Dnešný príspevok ma prekvapil začiatok písania mali iný účel a nakoniec niečo bude na blog popíšem viac, rozviniem to. Dnes som sa šťastne vyspal predtým sa mi to dva dni nepodarilo. Zobudil som sa 1 a že super to som si pospal. Dobre tak teda dnes to bolo zvláštne písanie, písal som počas dňa postupne, teraz večer som sa troška rozbehol, keď teda treba dnes.

Príspevok vznikal na iný účel nakoniec som rozpísal a bol príspevok na blog.

Ahoj.

Calothrick – eMSJe-radio

Osobný blog ponúka kvalitný priestor na vyjadrovanie a prezentovanie, čo som sa jedného dňa rozhodol využiť a začal som vytvárať svoj blog. Začalo to opatrne, dlho bol na blogu, len jeden článok, kde som troška opísal seba, taký ozaj nevinný článok. Pridal som pár vlastných citátov a spestril som to nejakými svojimi fotkami. Asi po 4 rokoch existencie tohto malého osobného dielka ma napadlo otvoriť jeden starý zošit, kde som kedysi napísal pár básničiek (Calothrick – Básničky / Ja – 2000). Následne ma napadlo, že skúsim napísať niečo nové, čim som netušene naštartoval dlhodobý tvorivý proces, aktuálneho vytvárania a prispievania na svojom blogu. Postupne, ako pribúdali texty a básne, záležalo mi na blogu viac a viac, rástla motivácia. Pociťoval som veľkú túžbu, potrebu a zodpovednosť nepoľaviť, tvoriť a prispievať, čo vnímam do dnes. Tvorivú činnosť považujem za veľmi vznešenú, hodnotnú a cennú, takže túžba a motivácia mi nechýba. Príspevky sú veľmi čerstvé, pridávam ich hneď po napísaní, vnímam to tak, že sú také surové, čo je pre mňa želaná a atraktívna forma. Tak, ako každý, zažil som vo svojom živote rôzne obdobia, život sa odvíja, pribúdajú skúsenosti a zážitky. Prešiel som rôznymi silnými otrasmi, búrkami, pozrel som sa pár krát na dno, prešiel som si svoje existenčné peklo, či naopak zažil som veľa krásnych období, čo sa pochopiteľne zrkadlí v mojom písaní, či fotení v mojej osobnej tvorbe. Som taký, aký som, moja existencia je spestrená, niečo v sebe vnímam, veľa som zažil, aktuálne sa vyvíjali moje názory. Menil sa môj pohľad na seba a Svet, čo silno ovplyvňuje moju tvorbu, to zistíš, ak pár článkov, či básni z blogu počítaš. Osobne cítim veľkú potrebu a nutnosť, vyjadrovať a prejavovať svoje názory, cítenie, myslenie, túžby, predstavy, potreby. Snažím sa upozorniť na pochybne ľudské prejavy, pokrivené hodnoty, zlý charakter, zlé smerovanie, našu ľahkovážnosť, ako pristupujeme k našej planéte Zem, či k životu a existencii iných bytostí, ľudí, zvieratiek, či rastlín. Snažím sa vyjadrovať, tvorivo sa realizovať, vyvíjať svoje názory, rozvíjať svoju myseľ, ladiť svoj charakter, rozvíjať svoje cítenie, rozvíjať svoje psyché, tým obohacovať svoj svet, svoj život, svoju dušu. Hrať sa. Free.

 

Fotiť som začal, keď som mal asi 20 rokov. Vyjadrovanie pomocou fotografii a samotný proces vytvárania fotografií, ma hneď od začiatku silno oslovil, hneď som sa snažil cez fotky realizovať, prejavovať. Cítil som potrebu vyjadrovať svoje estetické cítenie, svoje vnímanie, potrebu vyjadrovať svoju bytosť, svoj svet, prejavovať hravosť, ktorú v sebe cítim, no bolo to proste treba. Spomienky z tvorby svojich fotiek zostávajú, často to boli silné a vzácne okamihy, prejav aktuálneho životného rozpoloženia, túžob, či silné situácie, okamihy. Fotky sú silno spojené s mojim životom s mojou cestou, ktorá je troška tŕnistá, pre mňa, ale prekrásna, som to Ja, milujem život, milujem celý Svet. Veci, ktoré sú na fotkách, ktoré som pofotil, boli zväčša zozbierané počas môjho života na rozličných miestach, schválne, systematicky, účelovo zobrané, či náhodou nájdené. Dával som si záležať, čo, kedy a prečo zoberiem. Chcel som, aby fotky mali pre mňa hodnotu, osobnú kvalitu, tak som dodržoval istý princíp, aby sa za tými vecami skrývala energia, tajomno, mali svoj príbeh, svoje čaro, aby niečo moje vyjadrovali, mali svoju cennú históriu, atmosféru, hodnotu. Veľmi rád mám na foto pestré, pekné farby, preto sa ich často snažím dostať do záberu a zachytiť. V minulosti, som dával fotkám silnejší výraz, priamo som chcel niečo vyjadriť, (Facebook – Analógové Foto 1-2) inklinoval som a inklinujem k umeleckejšiemu stvárneniu, bežné veci a situácie fotím nerád. Dosť fotiek mám v albumoch na facebooku, či tuná.

 

Tvorivá činnosť je krásna, cenná, vznešená. Moja túžba a cieľ je urobiť pekný, hodnotný, estetický obrázok.

Myslím si, že všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Calothrick – Ako, to je.

Chce to zmenu, troška, sa tu motám, je komplikované prísť, na novú formu. Jedna možnosť, je byť abstraktnejší. Druhá, opísať bližšie, svoju cestu. Tretia, dokázať napísať príbeh. No možno, môj život, ako príbeh, porozmýšľam, uvidím, či niečo vymyslím. Možno, od čias, ranej dospelosti, z detstva si moc nepamätám, síce niečo hej. To by som, do toho, ale zatiahol ďalších ľudí. No aby to, niekto nezobral, trebárs, ako priznanie. Alebo daj vedieť, do komentára tuná, či inde, či moje písanie, má zmysel, budem rád, za každý názor. Teraz fičím v takom Free móde, napíšem, čo ma napadne. Dôležitá, je tá prvá veta, možno dve, od tých sa odrazím. Zvolím si, tému, smer, rozbehnem sa, len to nie je hneď, je to celkom záber. Moje príspevky, troška rastú na dĺžke, vždy nastavenú latku, nechcem podliezť, možno je to dobré, pre prípadné, ďalšie písanie. Teraz som sa rozhodol, že dnešné písanie, inak zaradím, pod Calothrick – Text,tie sú také, osobné, kde také veci riešim, ako dnes.

„Každá minca, má dve strany“, „Všetko zlé, je aj na niečo dobré, či naopak“. Skúšam sa, na niečo namotať, aby som sa odrazil, písanie si uľahčil, všetko nemusí, byť na blogu. Aspoň získam, času trochu, než na niečo prídem, než niečo zmením. Toto mierne zahmlené, opisovanie, mi sedí, konkrétnejšie, už je veľmi chúlostivé, zle by sa to písalo. Som dostatočne otvorený, si myslím, ja som taký. Keď sa opýtaš, snažím sa dať, pravdivú odpoveď. V spoločenskej komunikácii, sa mi teraz nedarí, u mňa boli všelijaké obdobia, toto bude, tiež trvalejšie. Problém je aj ten, že teraz vidím, inak svet a nie som, dostatočne vyrovnaný. Uvidím, ako sa bude dariť. Uvidím, čo zažijem. Môže do mňa hocikedy, riadne vletieť, trebárs nejaká informácia, stať sa môže ozaj hocičo, možné, aj nemožné. Inak ja, mám také divné, stavy nudy, nonstop, sedím za kompom, takže, keď sa nudím, popritom, niečo riešim, vždy sa niečo nájde. Tým aký som, čo vnímam, som dosť pod tlakom, som zaťažený, ide mi o všetko, ale nevadí, je to zvláštne, mystické, pestré. Len my, tuná nie sme zo žartu, môžem byť rád, že žijem, že som dostal, tú šancu žiť. Byť človek. Tento svet, nie je, len tak, treba si vážiť, čo máme, nič nie je zadarmo. Ako je tento svet, veľký celok, je tu, aj pre nás, všetkých jednotlivo. Každý si píše, svoj príbeh. Prichádzajú, ponuky a výzvy, my sa vyprofilujeme, ideme svojou cestou. Mňa, sa rozhodli z tohto systému vyradiť, čo som zažil, cez čo, som šiel, zázrak, že stojím na vlastných. Bolo to silné, ozaj veľká prekážka, len veľká prekážka, je silná výzva. Je komplikované, riešiť duchovný rozmer tohto Sveta, ale je, aj komplikované, ho prehliadať. Ja vidím, väčšiu šancu, ohľadom duchovnosti, tohto sveta, tomu som rád. Ide o to, čo potom. Myslím, v tom globálnom meradle, že nič, nie je náhoda. To že my tu, trebárs máme Ježiša, pribitého na kríž, nie je, len tak, má to tak byť. Všetky náboženstvá, isto nie sú, len tak, zrejme je, aj dôležité, kto si, aké zvolí. Za koho hrá. Neverím v ušľachtilé úmysly, vedúcich predstaviteľov, týchto náboženstiev, či organizácii. Budú také, aký je, celí tento svet, tak sa aj javia, veď zapadajú, do toho nášho, svetového scenára, manipulácia, klamstvo. Tento Svet, to musí, byť brutálne, načo sa dá pozrieť z rôznych, uhľov pohľadov, podľa toho, čo ťa zaujíma. Konšpiračné teórie, či duchovný rozmer. Desí ma, že tí najmocnejší na svete, majú všetky informácie, čo sa tuná deje, aj o duchovnej sfére. Vedia, ako tento svet funguje, že celé, to tuná je, boj o moc. Je to možné, lebo nás vedú, kam vedú, konzumný hlupáci. Kvalita ľudí nerastie, skorej ideme späť, nejako sa nevyvíjame. Na druhej strane, potešilo by ma ale, keby tí mocný ľudia, nemali na svojej strane, to vyššie, tohto vesmíru. Že nesú, plnú zodpovednosť, tak ako my. Aby to vyššie, bolo spravodlivé, aby sa tam, ukrývali vznešené hodnoty a ciele, len neviem, neviem. Pravda, je možno, niekde uprostred. Ver, čomu chceš, ja zatiaľ neviem, chcem veriť, aspoň sebe. Zrejme, je to na nás osobne, ciest je veľa, všetko dá sa. Sme výrazné individuality, pre každého z nás, sme my sami, dôležitý, ako celí vesmír. My sme, to všetko! Máme zmysli, prostredníctvom ktorých vnímame Svet, máme mozog, ktorý nás riadi, to je ten princíp, na tomto Svete, v tomto našom tele. Dá sa, aj inak, dá sa vnímať viac, ja ale neviem, len som zažil a vnímal všeličo. Naša myseľ, je šíri priestor. Všetko je to, pre nás, zatiaľ hádanka, aspoň mám o čom vypisovať.

Ty určíš, aký príbeh vytvoríš. Je to tvoje, si to Ty.

Calothrick – Blog.

Urobiť si blog, nie je taká veda, ale popísať niečo, už nie je tak jednoduché. Môj blog 4 roky zrel, len s jedným článkom. Potom som sa rozhodol, že pozriem do starého zošita na veci, čo som kedysi popísal (Ja, -2000. Našiel som starý zošit), a tie texty sa dali, tak som ich hodil sem. To ma inšpirovalo, že skúsim napísať aj niečo nové, ale neveril som, že dokážem napísať niečo zmysluplné. Ale dal som sa na to, že skúsim a nakoniec som sa troška rozbehol a dosť toho popísal. Som rád, že som našiel odvahu a chuť, písať. I keď je to čím ďalej tým ťažšie, dochádza inšpirácia, ale moc sa tým netrápim, moje písanie má istý dôvod a princíp, to je hlavné. Snahu napísať nejaký text, alebo báseň, považujem za hodnotnú a veľmi správnu vec. Snažím sa, mám takú svoju, skorej free koncepciu, nezaťažujem sa veľmi vecami, čo ako vyzneje, či to nie je hanba, som otvorený, snažím sa byť prirodzený, uvoľnený, snažím sa vyjadriť, tak ako viem a dá sa povedať aj chcem. Píšem dosť aj veci, ktoré ma trápia, ale nepíšem to preto, aby som sa posťažoval a poplakal si. Tie veci ma silno ťažia, jednoducho to tak je a keď to tak je, tak nevadí, že bude niekto vedieť, lebo je to pravda, je to tak, je to realita, tak nech niekto vie, lebo tak to jednoducho je. Beriem to ako úprimnosť, otvorenosť a zároveň, troška ako svoju koncepciu a štýl. Vždy keď niečo píšem, snažím sa v tom momente, niečo vyjadriť, čo zo mňa vtedy vyjde , snažím sa byť nezaťažený. Napíšem to, čo sa mi v tej chvíli podarí, čo so mňa ide, čo ma napadne. A keď napíšem, ide to rovno na blog, beriem to tak, že je to priame, že je to zároveň, také surové a bezprostredné, isto aj veľmi otvorené. No, ale jednoducho to, tak je, beriem to tak, že ľudia keď sa poznajú, v princípe by o sebe mali vedieť pravdivé veci a nie, že správna je pretvárka a skrývanie. Myslím, že ľudské vzťahy, by mali byť založené na skutočnosti a realite, nie len na princípe, že zlé veci sa nehovoria, lebo je to akože spoločensky správne. Nie je. A nás ľudí je tu veľa, každý sme nejaký, každý sme originál a ja to beriem takto. Myslím, že nie je od veci idea, koncepcia a vízia, že ľudské vzťahy, by boli založené na pravde, na vzájomnom pochopení, podpore a tolerancii. To ale, nie je reálne ani z ďaleka, považujem ale za správne, mať taký postoj, prejav a víziu. Javí sa mi, že klamstvo je najväčšia hybná sila ľudstva, akoby tuná všetko fungovalo na klamstve. Úplne všade, všetko je klamstvo, manipulácia a podvod. Tak to beriem tak, že pravda ma svoju kvalitu, hodnotu a cenu. Dá sa žiaľ povedať, že dnes je pravda aj vzácna, svet je taký, že ten, čo hovorí pravdu je za hlupáka. Asi aj preto mi, nevadí moja otvorenosť, takéto dôvody ma k tomu aj motivujú a inšpirujú. Isto, mať svoj blog je super vec, keď sa dá a viem dať niečo dokopy, tak je dobré sa posnažiť. Ten blog je celý môj, dávam tam, svoje veci, svoje fotky, svoje myšlienky a heslá, píšem svoje texty a akože básničky. Takú aktivitu si veľmi cením, považujem ju, za správnu. Zistil som, že taká vec, že píšem, sa môže aj zísť, keď niekde treba niečo popísať, pomáha to, lebo si človek nájde svoj štýl vyjadrovania, v podstate trénuje, taká vec sa isto zíde, už sa mi aj zišla. Som rád, že som prekonal obavy, aj to že som si neveril, dal som sa na to, začal a nakoniec som sa aj celkom rozpísal. Sedí mi koncepcia, byť úprimný, otvorený a zároveň si cením snahu, odvahu a schopnosť tvoriť. Tieto veci beriem, ako svoje malé, súkromné, osobné umenie. Blog je super vec, je to pekný a vhodný priestor, niečo svoje prezentovať, niečo svoje vyjadriť, niečo svoje vytvoriť.

Free.