Mesačné archívy: august 2016

Calo – Skrytá cesta.

Dlho som nič nepísal, zastavil som sa na príspevku 100, čo bol pre mňa míľnik, nemal som viac síl, nevedel som ako ďalej, chcel som zmenu, novú myšlienku, doprial som si v písaní oddych.

Všeličo som však vnímal, cítil, zažil, rozvíjal, mám v sebe nekonečný príval informácií a vnemov, prišiel u mňa veľký prielom. Otvoril sa vo mne spirituálny rozmer, obohatenie reality, podvedome som to vždy chcel, ale cítil som sa stratený. Štart bol neskutočný problém, prišla exekúcia, životná revolúcia, tajomná sila, ktorá ma drvila do vedomia búšila, ukázala iný Svet, nekonečná spleť možných realít a možností tohto Sveta, ktoré vo mne víria som zvyknutý na záťaž, ktorú život prináša. Akceptujem chyby, slabosti, prehry, potrebujem zachovať princípy svojho Ja, nestratiť seba. Málokto žije tak, že má vo všetkom jasno a postupuje plne vedomí, že by mal prehľad pri každom svojom skutku, myšlienke, nikto nie je dokonalý, taký tento Svet nie je, nikto tu nič nevie. Sme materiálne založení, bez hlbšej spirituálnej viery, rozmeru,  nikomu sa nedá veriť. Sme zablúdení, slepí, vedú nás takou nevedomou falošnou cestou. Tlmia náš potenciál, zotročujú nás, nám sa to páči, uspokojuje nás to, ale na tej najnižšej úrovni, chránime si to sami, máme radi umelí nereálny, falošný obraz, vždy a všade, vyložene to vyžadujeme, nekonečná pretvárka a klamstvo. Vyjadrujeme sa falošne, pretvarujeme sa, nevedie nás skutočná realita, reálny obraz, celé je to podraz. Stáť proti tomu je nevšedné a vznešené, dúfam že je to aj správne. No ciest je veľa všetko má svoje výhody a nevýhody, svetlú a temnú stranu. Preto sa niekedy Svet javí, ako neskutočný hnus a des, niekedy ako neskutočná nádhera, záleží na postoji. Myslím, že nie je zlé, ak sa nám niekedy Svet javí, ako úplne zlý a stratený, vďaka tomu sa nám neskorej môže ukázať v netušenej kráse. Ukazuje sa nám z mnohých strán je to odmena či trest?

Za tým najťažším sa skrýva ta pravá krása, keď nás život drví a dostáva do kolien, vtedy nás zhodnocuje, dôležité je sa nedať, hľadať realizáciu svojho Ja, ctiť svoje princípy, udržať si hodnotu, poučiť sa. V temných cestách sa skrýva netušená krása, tak sa dá získať hodnota, učí nás katastrofa, pohroma.  Zažiariť v temnote je vzácne, dokážu to čisté, úprimné bytosti, ktoré práve poznajú nekonečnú, neutíchajúcu bolesť, ale idú si svoje, nestratia seba. Majú svoju hĺbku, pre nich má Život trpkú príchuť, možno im práve to zachutí. Nie každý zvládne, niekto sa topí v bahne, falše, pretvárky v klamstve ktorého sa stal otrokom. I to je cesta možno získa silných spojencov, stane sa mocný, ak je šikovný. Tento Svet je taký, že tu majú svoje miesto rôznorodé veci. Väčšie dobro je ťažké, to sa musí potvrdzovať z myšlienky na myšlienku, zo slova na slovo, pri každom skutku. Pri temnom je dôležité mať tú silu to ustáť, byť tak tvrdý i odvážny, nepriateľov má každý, či je taký, či onaký. Tým temným je bližšie väčšia priama rôzna rozkoš, dostatok a uznanie spoločnosti. Svetlí sa skorej musia tešiť z pokory a skromnosti, sú často spoločensky spochybnený. Spoločnosť je taká, že byť zatratený je skoro nevyhnutné, ak chceme byť hodnotnejší, kvalitnejší. Dôležité je to ustáť a zachovať to čo je pre nás dôležité, zachovať princípy svojho Ja, odolať tým spoločenským tlakom, čo chce čas.  Masové prejavy, hodnotenia, očakávania bývajú veľmi pochybné, my ľudia sme takí. Nesedí mi, že prebieha priama reinkarnácia za účelom, aby sme sa zdokonaľovali, ako bytosti, vyvíjali sa. Lebo sa to nedeje. Nie sme evidentne nejako zdokonalené bytosti ohľadom na minulosť, akí ľudia žili, čo je smutné, vyzerá to, že sme práve vedení k strate hodnoty, vedení k osprosteniu. Nemyslím si jednoducho, že sa ako bytosti zlepšujeme, ale ozaj práve naopak. Konzumní, zmanipulovaní hlupáci.

Žiť je zvláštne, táto realita je šokujúca, my ju berieme zjednodušene, zdá sa nám to byť bežné, normálne, sme stotožnení s bytím, berieme to na ľahkú váhu. Pri hlbšom zhodnotení z rôznych smerov je život ozaj neskutočná vec, všetko čo tuná vnímame, javiace sa tak bežne je neskutočná vec a šok. Ako funguje táto planéta, život sám je neskutočný. Sme z mäsa a kosti, ako funguje naše telo a všetko živé, tento Vesmír. Nie je to žiadna ľahká vec, ani žiadna náhoda. Úmerne tomu, čo vnímame, kde žijeme, rastie aj skutočný tajomný rozmer Existencie, spirituality, duchovna, čo sa nám navonok skrýva, javí sa jednoducho.

Tajomné princípy, spirituálne rozmery sa ľudom odhaľujú veľmi vzácne a skromne a majú tvrdé dopady. Realita kde žijeme je nám skrytá no a myslím si, že momentálne je skutočnosť pre nás neúnosná, nepredstaviteľná a nezvládnuteľná. Sme v tejto pozícii isto nie náhodou a musíme to rešpektovať, inak je to šialenosť, žijeme v sladkej nevedomosti, skutočnosť je neúnosná, zodpovednosť ktorej podliehame je tak silná, že ju musíme niesť takto nevedome, neinformovane v špeciálnom režime v ktorom sa teraz nachádzame..

Realita je neuveriteľná, všetko čo vnímame, všetko čo nás obklopuje, nie je len tak. Skrývajú sa nám šialené energie, šialené princípy, nič nie je len tak je to šialenosť. Úplne všetko čo vnímame, ľudskú spoločnosť, zvieracie spoločenstvo, budovy, celú prírodu za všetkým je silná, šialená energia, mocné vedomie, tak isto i my sme mocné vedomie.

Čo som zažil a zažívam ma presvedčilo o silnom tajomnom rozmere života a sile tejto reality. Nevedie ma to však k nejakému veľkému kľudu, že by som na základe poznania, že toto nie je všetko, že smrť nemusí byť koniec cítil istotu a bezstarostnosť, ale práve naopak cítim zodpovednosť, nie je mi jedno čo bude, zodpovednosť rastie.

Nemá cenu niekomu závidieť, všetci tu máme svoju cenu a svoj zmysel, svoje poslanie, treba sa prijať, vážiť si seba a celí tento Svet ktorý vnímame a ktorý nás obklopuje. Niekedy sa za slabosťou skrýva netušená sila a naopak za javiacou sa sebaistotou a úspechom sa skrýva utrpenie, prázdnota.

Život a to čo vnímame je sila, realita je brutálna. Všetko čo nás obklopuje je mocná energia a vedomie. Silné kafé.