Ahoj. Aký máš deň, život je sen aktuálny, všeličo sa nepodarí, ale zase veľa hej, tak sej to dobré, niekto žobre, ale aj to je cesta ,aj to je parameter života a duchovna. Aj taká maximálna špinavosť má svoj rozmer, tak ho rozmeň, to sa na oko stalo, vtedy keď sa to zlomové dialo, cesta z komfortu do pekla, zbytočná bola každá veta, smer, tak sa zmeň z bezmocného na cteného, proste životom skúšaného ako každí, lákajú nás tu vnady, na to sme nastavení, ale nemusí to tak byť. Ja zisťujem že je to tak lepšie, nie žiť v mladosti len pre koitus, keď zahlásia odstúp, my nie sme pre teba, potom prišla dlhoročná odveta, že som v podstate o nič neprišiel, že je to tak lepšie, keď si povieš nerieš, ale konaj inak, čo z toho vyplýva, nie nie je mi zima, samému my je dobre i keď sa duša orie, bývajú to aj zážitky mocné, čarovné. Realita nejde priamo, všeličo sa už stalo a stane sa zas, ak to nevyriešiš, čo je časté, lebo je to komplikované a si späť tam kde si bol, nedoriešil si zlom a príde to zas, tak sa možno tras, či plač, si predsa hráč, nie bábka, ktorú všetko zláka, ale vyber si svoje, čoho si hoden, čo ťa zrkadlí, nový rozmer nastaví, nech nie je časté Deja vu, lebo taký život, nejde rovno, ale pestro kľukato, stane sa čo už si zažil, zase si sa vrátil, návraty sú často v tých extrémnych chvíľach, kedy si sa priznal, som to Ja. Sú rôzne fázy, opakujúce sa frázy, treba to raz zlomiť, inak budeš krúžiť.
Sú na to rôzne parametre bytia, rôzne pravidla a zvyky, dotiahnuť akciu do konca je ťažké, ale má to grády, každý žije svoje, máme svoje pole, pôsobenia a tvorenia, zmeny. K zlepšeniu je cesta komplikovaná, lebo tento Svet je pestrý, vanú silné vetry, keď to zacítiš, tak sa prebudíš zo svojej nevedomosti, všetko sa znejasní, ukáže sa že Svet je iný, sila v každej chvíli. Jaj Ja som sa zmýlil, štandard nie je vše priamo nič, ale každý má svoju sféru vplyvu, svoje osobné poslanie, prichádza na pozvanie, začal iný boj, drž sa, alebo sa zlom, ale čo po tom, nezlom seba, ale ostatné v realite, začni písať svoje, ono to nebude až tak nové, len sa to znova objaví. Potom na to niekto narazí a možno mu to pomôže, nie som tu prvý ani sám. Tak sa nedám, iná cesta nie je ako vpred, možno ciel je stred, pokojnejšia, zlatá stredná cesta, čo ťa stále viedlo, mal si ten cit a povahu, ako sa dostať z davu k sebe samému, tam je naj zábava, keď sa s tebou každý len nezahráva, no keď sa môžeš o seba oprieť, nebyť len obeť života, mnohý tu živoria a vraj „vo vilách hrajú karty“, nevedia čo stým, takže bohatstvo je inde, každý ho má v sebe a rodine, niekedy aj na pive, ak je to zaslúžené po práci, nie ako jediné.
To čo mám Ja, ide podľa šablóny ale nie pre mňa, lebo mi to je prezentované priamo, svojsky, reálne prežité, často v extrémnych situáciách, obdobiach, fáze, na plno prežité, adresne dodané, vyjadrené priamo, so mnou sa to hralo a v tom extréme bolo čaro, neskutočné čo sa dialo, Svet má pre každého osobitný rozmer, priestor, nájde sa tam každí, kráčať v daždi po Svete, na boso a zároveň tak bohatý. Že som na slepo skončil pri blúdení lesom a v civilizácii v Partizánskom, keď som to zistil a zbadal kde som , na nádraží veľký nápis Partizánske, bolo to aj dojatie, čo mnou prešlo, aj na to je to bohaté, pestré, každí to má niekde. Je to všade, nie je to jasné. Mne bolo naznačené mocne, že spôsobov je veľa, dá sa existovať rôzne, hľadal som, ale priamo nenašiel, lebo iná forma existencie, vyžaduje toho veľa, často to zostane na prvom odvahe. Kvalita je treba, nebáť sa, ale ťažko zvládnuť, lebo ťa čapnú a ty sa im predstavíš, dajú injekciu a si o dekádu späť, zmena misie, ale dane sú pekelné, celé žitie než príde nová šanca, či vhodná chvíľa, možnosť to zvládnuť, možno na to celé ďalšie žitie, než prídeš do tej chvíle a znova je ta možnosť. Život nejde priamo, len mi sa tak orientujeme v nejakom čase, asi nekončí len sa niekde objavíš pri ďalšej skúške. Je to ťažké platiť také dane, ale neuvedomujeme si to, keď spadneme aj za to zvládnuté a bude to treba znovu, nutnosť zmeniť situáciu, zmaturovať, uspieť, pridať sa na stranu tých čo to dali, svoje si vzali, ale ľahko sa ide späť, „kto vysoko lieta, hlboko padá“.
Taký je život, sme tu uväznený a cesta von je extrémna a nie je na vždy, všetci sme sem padli, lebo sme to nezvládli a stratili status. Tak si to treba hľadať znova, Svet sa s nami pohrá, možnosti dodá, ty len ži, vyhýbaj sa lži, pravda má mocní rozmer i keď často pôsobí naivne, ale často nie ak je hlavná motivácia, tak naivitu prekoná, stane sa základná a nemenná, celistvá, cenná, proste pravda je i vzácna. Klamstvo vyžaduje odvahu a predstavivosť, pravda sa mne osobne páči viac, je pokojná, vznešená, som rád že ma to slovo teraz napadlo.
Je tu sila v každom detaile, všetko je mocne vyjadrené, nič tu nie je len tak, čo za bytosť je vták, vraj sú často „hajzlíci“ pre nás ľudí, väčšina tu blúdi a hrá mocnú hru života, vždy príde odveta, silné obdobie, čo nás zomkne a vyjadrí to dobré v nás, náš príspevok Svetu, keď prídeš na tú správnu vetu, ale skorej stranu, keď sa nájdeš, ďalej zájdeš. Keď vieš viac, môžeš dať príklad, ako neprehrávať, ale budovať niečo tak troška nové v danom čase a priestore.
Ako je nadpis tejto text Básne, pravda je extrémne náročná, umožnené nám je len niečo. Istý level pravdy, nám dostupnej, čo pustia zmysli. Máme ale extrémne bohatú predstavivosť, tam sa dá extrémne veľa tvoriť, sme proste Bohatý, máme túto pozíciu a vzácne dary, to čo mám mi pomáha bádať po vlastnej osy a v tom som bohatý. Mám v mysli pestro a ozaj tam sa dá nekonečne tvoriť, bádať, zisťovať, dozvedieť sa viac, len čo stým, ja to beriem „aj cesta je ciel“. Namier a strel, choď si svoje, vytvor nové, vyjadri názor, svoj postoj, choď do bodu zlomu, lebo tento Svet umožňuje existovať rôzne, kriviť pravidlá, pohybovať sa to po svojom v inom poňatí správneho, iné pravidla, ale to je pre veľmi šikovných. Niekto má veľa ale čo stým, lepšie keď si môžeš zobrať čo chceš a nie len kumulovať svetské Bohatstvo, ale čo stým. Je tu možnosť ak prekročíš silný rozmer, zabezpečiť si to, čo aktuálne potrebuješ, nie len peniaze, tie nie vždy treba, ak vieš svoje a si odvážny, vieš ako na to. Je to ale drahé a keď ťa raz čapnú ideš späť do nevedomosti, nesmie taký človek robiť chyby. Pohybovať sa tu dá zrejme rôzne. Možno aj to čo vnímame je istý obraz pre nás, bytosti na tom môžu byť rôzne, bohatý, chudobný, často klamlivé aj na ulici je to silný rozmer, veľká skúška a už je to tak, neznamená to že vieš viac, veľa nás sa pohybuje na ostrý noža, ľahko sa padá, netreba sa povyšovať že sa ti darí držať, všetko sa ľahko zmení, niekto je bohatý v snení, má bohatú fantáziu niekto vo vile hrá karty, vraj to tak často chodí. Stačí mať málo a vážiť si to, ako sa nechať stresovať o materiálne bohatstvo a nemať chvíľku kľudu. Bohatstvo má každí v sebe, každí dostal dar tuná existovať a je to tu pestré v každom detaile.
Pôvodne som chcel napísať, len krátku báseň, bola by to aj zmena, ale nedá mi to hneď to zabaliť, lepšie je sa naladiť a ísť ďalej, potom je toho viac, len ťažšie to niekto prečíta. Ale mám to, keď to vznikne, zálohujem a dúfam, že nestratím dáta. To je tiež rozmer Sveta, to more dát, teraz je taká doba ktorá to vyjadruje, orientovať sa v tom mori dát, čo to znemená. Pravda je niekde uprostred medzi základnou bežnou pravdou, proti konšpiráciám. Sú to rozdielne Svety, ale realita je komplikovaná, strácame sa v tom. Horšie staviame sa proti sebe ako spoločnosť, o to zrejme aj ide, aby tak bolo a boli sme rozdelení, lepšie sa potom vládne, ovláda. Aj zbrane aby sa mohli vyrábať nové, treba používať, to je tiež asi motivácia, zbrojného priemyslu.
Sme v pestrom priestore, nekonečných možnosti, fantázia je veľký dar, môžeme tvoriť, to je vzácne, máme to radi, fascinuje nás to, každý sníva keď spí, vtedy sme v inam svete. Ozaj si niekto myslí že základná funkcia je to ako Realita funguje že nie je viac. Že verí len v Ľudí to by bol hnusný Svet. Je tu more bytostí, doslova to more, úplne iný Svet pod hladinou. Vieme svoje a je sila koľko je nám ešte teraz ukryté, napríklad pod tou hladinou, či vo vedomý živočíšnej ríše, nevieme čo sa za kým skrýva, majú isto svoju moc a nie sú tu len ako zväčša potrava. Smrtí čelíme aj my. Myslím že hrajú snami hru, svojím vedomím, ale možno je všetko len hologram. Ja tak tajne dúfam, že poslanie tohto Sveta je pozitívne, lebo ak budeme čeliť svojim životným skutkom a niesť plnú vinu, tak amen tma. Že sme troška odľahčení ohľadom zodpovednosti, že tresty nie sú plné, lebo sme tu tak od mala vedený a taký je systém. Rebélia je asi vhodná, ako to cítime, čo ctíme, čo vieme, čo chceme, čo sa nám páči, k čomu sa kto hlási u mňa sú mocné hlasy, ktoré za roky značia ako píšem, spochybnenie fungovania Sveta, zároveň je všetko v podaní pochybností , na nič som priamo neprišiel len komplexné podozrenia.
Niekedy som sa tomu poddal, mal riadne fázy kedy som pátral, vnímal ten rozdielny Svet. Bolo to vždy aj čarovné, poviem vznešené, mystické. Aj nebezpečné a je mocné, že tu ešte som, akoby bola vtedy nejaká ochrana v tom psychotickom stave inom vnímaní reality v inom žití.
Dobre to zatiaľ dopadlo, som tu, zostala skúsenosť, divné poznatky, plne iný Svet. Moc ma to ovplyvňuje a podozrenia sú všeobecné, priamo nejaké poznatky, málinko. Svet je pestrý, mystický, precízny, rozsiahly, prepracovaný do detailu, nič a nikto tu nie je len tak, všetko veľa znamená, bytosti sa tu premenia, naberú svoj existenčný smer, vyjadria Svoje, prispejú celku, spoločnosti a tá je pestrá Flóra – Fauna, Vesmír.
Pohybovať sa tuná je zaujímavé, tajne osobne verím že poslanie Života je pozitívne, že to tak je, lebo inak, amen tma, ako som spomenul. Systém, ako fungujeme má ohromnú silu a hej chápem že veštenie je náročné, myslím že taký ľudia sú, lebo som prekvapený čo vnímam sám. Ja ale nie som veštec ale aj vraj „máš brutálne informácie“. Chce to veľkú odvahu. Hrá to so mnou hru a raz som rozmýšľal čo sa dozvedia na výške psychiatri a prišla mi správa „aj teba niečo učíme“. Cesty sú podobné vraj tak to chodí, ale mať to naplno zažité je iné, proste som to zažil a javí sa mi že v tom je niečo osobné, podľa toho ako to u mňa chodí, že rôzne veci sa mi dostali inak, ako tomu čo tomu verí naplno a drží sa toho čo vnímal, ja to beriem skorej skúsenosť v tomto rozsiahlom Svete, indície. Tak to vyzerá, vyzneje, tak ti vnímam, často snívam, svoj životný sen, plný zmien a znakov, ako kov na kov, také trenie, v teráriu života, javisku žitia, potreby bytia, žitia, vnímania. Vnímanie, ako osobného i celku, nie je všetko sledovať telku, internet, rádio, to by sa im páčilo. Fantázia je mocná, máme ju radi, aj nám radí, treba žiť svoj Svet, nie len ten bežný, čo sa nám núka, nie je to náhoda, sledujú sa tu rôzne ciele a to všelijaké, boj o moc. Moc je mocná. Volíme „slobodne“ len koho, ponuka je klasická, často ide o menšie zlo, odrazené od mocností a ich plánov.
Už stačí, aj tak túto koncovku malo kto prečíta, sám čítam malo. Preto som rozmýšľal napísať niečo kratšie so silnými slovami, ale zostalo to nakoniec pri starom.
Tak sa majte pekne, prajem úspešné žitie, nech je ten úspech taký čo ctíme. Prajem spokojnosť. Život nemusí byť bohatý len materiálne.
