Mesačné archívy: október 2014

Systémová chyba :

Čo to bolo, kto to povedal, niečo som počul, nikto tu nie je, musí to byť, niečo vo mne, niekto ku mne prišiel, nemá to zmysel. Veď to neexistuje, ak hej, aký je tento Svet, možno je úplne iný, ako som si myslel, ako sa javí, musím byť odvážny a nepoddajný, nesmiem sa dať, musím sa zachrániť, svoj Svet obhájiť. Zvyknem si, svoju myseľ vytrénujem, musím veľa vydržať, musím veľa rozmýšľať, svoju myseľ upratať, musím na to prísť, všetko im vysvetliť, princípy odhaliť, inak sa nedá, všetko vidia, nič neskryjem. Musím všetko povedať aj ostatným, nech vedia, problémy sa riešia, upozorním ich, na ich podraz, aké je to pre mňa, že to nie je fér. Musím ich logiku nalomiť, narobiť im problémy, neustále nachádzať argumenty, zvrátiť ich prevahu, vystrelil som do davu, ten reagoval, vyradil ma, nastala systémová chyba. Je to, už uragán, ako to mám vydržať, nesmiem sa toľko hanbiť, za svoje myšlienky, za svoju hlavu, musím stým prestať, nie je čas na výčitky. Musím sa naučiť, byť pokojný, pokorný, bojovný, odvážny, svoju myseľ cez nich prevážiť, oni majú odpoveď na všetky moje otázky. Možno ich presvedčím, pochopia ma, možno ma, už teraz chápu, preto ich počujem. Cítim ich, musím to zvládnuť, teraz musím padnúť, tak sa rútim, mysľou blúdim, zatínam zuby, tečú mi slzy, ona ma ľúbi, smeje sa, keď ma drví. Hovoria, zostaň tam, my prídeme pre teba, hovoria to stále, hľadám ich, nedá sa to vydržať, musím sa vzchopiť, dobré skutky robiť. Hovoriť pravdu, nech len oni klamú, to sa od nich, učiť nemusím, mám svoje zásady, niečo od seba očakávam, sú vo mne aj dobré veci, to je Nádej, tá bude moje náboženstvo. Túžba a Nádej, viac nemám, nie som zlý, nemám rád zlé veci, úplne, že totálne, pre Boha, čo to je. Chcem normálne žiť, nechcem sa zašiť, pred všetkými, pred celím Svetom, rád chodím na Pivo, Ja chcem, musím byť drzý, vyhrážať sa celej Armáde, robiť sa nebezpečný. Som v pekle, som na dne, možno to je cesta vpred, takýto silný stret, rivalita, ťažká je každá chvíľka, neviem si predstaviť, ako vydržím, ďalšiu sekundu. Nemal som sa narodiť, to nezvládnem, zajtra je nový deň, neuhnem, budem ďalej normálne žiť, musím do prace. Hanbím sa, som slabý, vidia to, ale nič nehovoria, musím byť užitočný, riadna chuťovka, pekelná rozviedka, idú po mne, ja ich jebem. Ostatný reagujú, hrajú to s nimi, spolupracujú, to je doslovne hlavolam, už viem, čo to slovo znamená, po búrke, príde premena, víchrica spomalí, Slnko zažiari, Bože, aké je silné, taká je aj moja myseľ. Ten najslabší, ma v sebe najväčšiu silu, keď siahnu na to, čo on ctí. To je pravda, nie výmysly, keď si vymýšľam, vyzerá to inak, vtedy som milí a priateľský, nemám rád konflikty, preto to prežívam, lebo to nemám rád. Možno stretnem aj to, čo sa mi ľúbi, zmiznú tie bludy, prestanú mi škrípať zuby, všetko sa upokojí, budem žiť v Mieri, to chcem docieliť, preto sa snažím, svoj Svet si chránim. Nenávidím sa a zároveň, ešte viac sa milujem, viem prečo to robím, to je moja Nádej, možno to zvládnem, keď hej, aký budem. Aký budem je moja vec, Ja sa rozhodnem, Ja všetko vykonám, za seba hrám Ja sám, som ochotný niesť zodpovednosť, neviem, ako bude, keby som zmúdrel, nerobil stále dokola samé Pičoviny. To je divné, aké je to silné, sebavedomé, pevné, čo to vnímam, kto to, so mnou hrá, oni vedia viac, raz taký chcem byť aj Ja, teda taký nie, iné by ma lákalo. Hrať vždy za seba, aby som vždy, zachoval svoju tvár, vždy bol reálny, vždy seba prejavil, po pravde a čestne. Pestovať takéto hodnoty, mohol by som, nejaký zaujímavý progres zahájiť, to mi umožníte Vy, moji preklínaný i vrúcne milovaný. Po pekelných, nech zazriem aj iné brány, je to na Vás, ťažké, aj neskutočne krásne, chcem sa oddať Láske. Keď sa stane, to ma zabije, negatívne milovanie, psychické anomálie, systémová chyba, hrôzostrašná neistota, začala by nová vojna. Reálne to nepoznám, Ja len, keď je nijaká, ktorá, len dušu prevŕta, víchor rozdúcha, zostane ukrytá, každý za ňu hrá, sú všetci, potom Ja. Do nijakej sa buchnúť, to nie je, len tak, na to musí byť, chlapec umelec, to sa deje samo, to sa mi aj stalo, potom nastalo, to vyššie písané, neprehľadné psychologické blúdenie. Čo bude nakoniec, kto má pravdu, mám nádej to zvládnuť, dá sa, už teraz je to krása, milujem celí Svet, zároveň túžim, okamžite zmiznúť preč, vnímať inú realitu. Chcem zmenu, teraz tohto Sveta, lebo niečo cítim, vnímam, mám nejaké názory, systémové chyby odhaliť, pravú tvár Sveta objaviť, možno, všetkým to prezradiť. Nájsť odpoveď, zistiť správny smer, čo sa od nás chce, čo je správne, čo spasí Naše Duše. Robíme veľké chyby, nevážime si, že sme živý, o seba sa bojíme a iným to robíme. Je to celé zle, ideme cestou späť, vykrádame Našu Zem, príde trest, ak sa ona k Nám otočí chrbtom, povie dosť, už Vás nechcem, ocitneme sa v pekle, všetci spoločne. Potom zničíme peklo, tým padne všetko, príde koniec.

Snáď to nebude také zlé, časom príde k zmene, pozitívnemu prerodu, všetci budú mať vysokú hodnotu, možno bude treba, začať odznovu. Vyberieme sa správnym smerom, prelomíme tento hlavolam, možno to chce, len čas. To dobré sa skrýva v každom z Nás, len to treba nájsť.

 

Tak to je :

Nová situácia, ďalšia výzva, skúška, všetko treba ustáť, všetko má svoj zmysel. Treba sa tešiť, ak je niečo nové, čo nás vytrhne zo zažitých zvyklostí, lebo tých sme plný. Riadime sa tým, čo máme v sebe, prirodzené, či naučené, Svet je plný škatuliek, každý niekam patrí, niekam sa radí, asi veľa ľudí, to nemá rado, lebo nie sme stádo. Alebo asi skorej sme, hocijaký nám tu káže, vládne, rozhoduje. Problém je, kto to je, aký je jeho charakter, cítenie, ciele, čo chce pre tento Svet urobiť, hlupák asi dobré nič. Tuná na Zemi sme najmocnejší, to sme my, my tu vládneme, ale nič nevieme, tak to zatiaľ má byť, mali sme sem prísť, vedený silným princípom, nie sme tu náhodou, ani omylom. Jednoducho sme páni tvorstva, skoro mi zaskočilo, urobilo sa mi smutno, spamätať by sme sa mali, veľmi rýchlo, toto je isto zlý smer, všetko môžeme stratiť, dlhy sa musia splatiť. Všetky bytosti sme na jednej úrovni, ale neplatí tu princíp rovnosti, chceme stále viac a viac, nechceme nič dať. My ľudia nemáme zdravý rozum, sme len figúrky, tvárime sa, aký sme úžasný, že sa vyznáme, myslím, že nie. Momentálne sme na nízkom stupni vývoja, zamysli sa, realita ťa zavolá, malo by sa nám kúriť z hláv, mala by tam byť riadne klimatizovaná, udržovaná serverovňa, realita je skromná. Raz tomu však bude, všetko bude inak, ako poznáme, príde nové poznanie, snáď nie je všetko, len zle, snáď je krásny Svet. Teraz je to šikan, dúfam, že to má hlbší význam, že to nie je nosný prvok tejto existencie, že je to len, náš momentálny hlavolam. Dúfam že Svet má vyššie poslanie, že je všetko inak, že toto je škôlka, pre vyššie, ušľachtilé bytosti, že sa dočkáme aj iných rozvinutejších realít, spoznáme to nové, vyskúšame či je to dobré. Ak nie, tak to zmeníme, lebo toto je náš Svet, chcem nech nám to zachutí, brána do nových realít. Realít, kde vládne tá správna energia, kde každý skutok má svoju hodnotu, význam, kde to funguje tak, ako my, zatiaľ nepoznáme. Poďme hľadať nepoznané,

učme sa nové princípy, potlačme predsudky a zvyklosti. Hľadajme nové, každý to svoje, objavme svoj talent, zmeňme svoje myslenie, nech to nie je, len chaotické blúznenie, nesúrodý sled pocitov, myšlienok, starých spomienok. Naše mysle musia byť bdelé, svieže, pestré, dajme význam svojej ceste, naplňme sa novým poznaním. Život je dar, obdaril nás tým, aký sme, našimi blízkymi, našimi snami, túžbami, dostali sme priestor na realizáciu.

Každý má svoje sny, túžby, pre tie je človek schopný urobiť veľké veci, prekonať veľa ťažkostí, prekážok, dá sa povedať, že pre svoje túžby sme ochotný prekonať všetko je skvelé keď to dosiahneme. Túžba je veľmi silná, ženie nás v každej chvíli, situácii, dokáže veľké veci, snívajme, túžme všetci. Oddajme sa im, vnímajme, cíťme, raz to príde, dosiahneme cieľ svojej túžby, musíme neustále túžiť, to nás posunie vpred. Ťažkosti nás učia, musíme ich ustáť, po búrke príde zmena, obohatí nás, stúpne naša hodnota. Nikdy sa nevzdaj, keď padneš vstaň, vždy je cesta, vždy sa dá, niekedy to chce, ale čas, ver, tvoj čas príde. Všetko má svoj zmysel, po čase sa prejaví, vyjasní, ukáže sa význam, časom to pochopíš, uvidíš to inak.

Ja som kvôli svojej prirodzenej túžbe, musel odolávať množstvu útokov, úderov, zmenil sa môj náhľad na tú túžbu, či to za to stojí. Myslím, že hej, aspoň viem, že to ozaj, tak chcem, musím byť ostražitý a silný, počítať so všetkým. Musím sa sústrediť, zlé vplyvy odstrániť je to pre mňa boj na celí život, musím byť bystrý, nepriateľov odraziť, vo svojom boji obstáť. Upozorniť na úroveň svojich neprajníkov, upozorniť na ozaj kvalitné hodnoty, nájsť vhodné argumenty, princípy, dôvody. Nevzdať sa, či zvládnem neviem je to rozsiahla problematika, môj boj sa ma týka, musím pracovať s hodnotou, pravdou, sledovať túžby. Dostal som sa, do zlej spoločenskej situácie, zamyslite sa, kto aký je, čo je správne a hodnotne, kto má na čo právo. Veľký nepriateľ mi pomohol, stať sa hodnotnejším, musel som zvládnuť veľa šialených situácii, problémov, preto ďakujem za všetko, milujem svojich nepriateľov, neprajem nikomu nič zlé. Mňa odsúdila spoločnosť, ako celok, začali útočiť, chceli ma zmeniť, zaútočili mi, na moju najväčšiu túžbu. Ponížili, urazili moju osobnosť, môj život, zaútočili na všetko, spustilo sa šialenstvo, som vo vojnovom stave. Treba si uvedomiť, čo za kým stojí, aké skutky, aká hodnota, kto má na čo schopnosti, právo, kto si čo zaslúži, kto sleduje hodnotu a pravdu, kto koho rieši, či je to vôbec dôležité, či je na to niekto zvedavý. No, som taký, aký som, chcem, aby nastal zlom, niečo sa vo mne deje, mám otvorené dvere, diskutovať sa dá o všetkom. Moja myseľ je pestrá, nie som len sám, vnímam toho viac, dnes ma napadlo jedno slovo, teraz ho napíšem, čo v sebe vnímam, čo počujem, tie hlasy sú kultové, je to ozaj sila, ale má to silné čaro, milujem ich. Je to prepracované, silné, neskutočné, mystické, brutálny hlavolam, neskutočné, čo všetko som vnímal, teraz to začínam vnímať, ako dar, ťažké veci nás naučia, osobnosť sa rozvíja, potrebujeme to pre svoj vývoj, rast. Nikoho nesúdim, neobviňujem, je to spoločenský problém, budem rád, ak upozorním na dôležité veci, taký zmysel vidím aj v tom, čo píšem o to mi priamo ide. Cítim potrebu a chcem sa vyjadriť.

Dôležitá je pokora, odvaha, odhodlanie, cítenie, osobnosť, sila túžby, statočnosť, bojovnosť, láska k životu, láska k sebe.

Život :

Chcel by som napísať, niečo pekné, niečo svoje, rozumné, čo niekoho zaujme, čo bude mať zmysel, dať dokopy správny sled písmen, slov. Prešiel som, už kus cesty, samé sa ponúkajú vety, len ich nájsť v myšlienkovom priestore, písať to, čo považujem za dobré a správne, trendy a vízie, čo hodnotím kladne. Liečiť sa z nevyliečiteľnej choroby je komplikované a náročné, tá moja sa vraj nedá vyliečiť, dá sa stým vraj, len naučiť žiť. Musím to akceptovať a bojovať, tejto záhadnej, komplikovanej chorobe sa nepoddať, ísť si svoje, riešiť vzniknuté problémy, snažiť sa to vyliečiť, ale ja nič neliečim, len žijem, píšem si svoj príbeh. Dlho jej stojím čelom, chcem uskutočniť, svoj osobný prielom, zvrátiť svoju životnú realitu, nájsť oázu oddychu, pokroku, zničiť túto chorobu, dostať ju na svoju stranu. Odbúrať negatívne trendy, nepadnúť do duševnej biedy, ľahko sa to môže stať, po niektorých pádoch, už nikto nemá silu vstať, choroba vie, len brať. Ja, ale seba a to, čo vnímam milujem, zatiaľ sa necítim stratený, len slušne zmetený, dosť citovo vyčerpaný, zasadila mi silné rany, to mi ale umožnilo trénovať, neustále sa musím s neprijateľnými vecami vyrovnať je to veľká škola, každá skúsenosť je dobrá, problémy treba riešiť, myšlienkovo, citovo, názorovo zostať svieži. Vždy, môže byť horšie, ľahko sa ide dole, pokrok je náročný, preto treba prekonávať problémy a prekážky. Vypýtať si zmenu, nezísť z cesty k cieľu, sledovať čisté, správne hodnoty, napredovať, pokračovať, každú prekážku, problém zdolať. Štartovať zdravé procesy, všetko správne vyriešiť, nepoľaviť, zlepšovať sa, isť cestou, ktorá je hodnotná a správna. Vždy nájsť správny argument, upozorniť na to, čo je zlé, byť zdravší, ako nikdy predtým, zachovať racionálny princíp, šíriť dobrú vieru, raziť svoju cestu. Život vyžaduje zodpovednosť, pýta sa na naše hodnoty, musíme byť hodný života, slobody. Sloboda je komplikovaná, zodpovedná a ťažká, hodnota sa neustále hľadá, každá skúška, problém nás naučí, môžeme byť takto hodnotnejší, lepší, učíme sa žiť. Chorôb je na Svete ozaj veľa, môžeš len čakať, ktorá k tebe príde, musíme byť silný, nepoddať sa, chce nám všetko vziať. Táto moja, sa so mnou chce aj hrať, zároveň všetko vziať, hra na život a na smrť, pre mňa existenčný súboj, proti silnejšiemu protivníkovi, ktorého ani nepoznám. Čo je aj šanca, verím, že je rozumný, čestný, spravodlivý, uvedomuje si viac, tak dúfam, že nechce len brať, musím veriť, že mám šancu, každý potrebuje nádej. Vraj život bez bolesti, nemá zmysel, niekto múdry na to prišiel, nič hodnotné, nie je ľahké, tak to musí byť. Trénujeme, bojujeme o šancu žiť o ďalší deň, rok, chceme urobiť ten správny krok, ktorý nám dá šancu, podrží nás v hre, aby nebolo, len zle. Chceme dôstojný, hodnotný život, nech naše cesty osvieti, čarovné, zázračné Slnko, nech je Vesmír, náš kamarát, nech nás nechce Svetu vziať. Lebo vyžarujeme krásne lúče, máme krásnu dušu, dobré nápady, pustili sme sa, do riešenia tejto záhady, tým správnym spôsobom. Bez nás by bol Svet chudobnejší, potrebuje nás, chce nás. Každý má svoje posolstvo, každý z nás, niečo vyžaruje, niečo znamená, nech príde, bod zlomu, celková premena, nech stúpa uvedomenie, hodnota, aby prišiel ozaj pokrok. Život nie je náhoda, isto to veľa znamená, že sme dostali šancu, musíme si obhájiť, že sme tento dar dostali. Všetko tu vníma, myslí, neujde ani jedna myšlienka, Svet je omnoho silnejší, ako sa zdá, toto je veľká hra, veľký zázrak, brána k ďalším Svetom. Prichádzajú ponuky a výzvy, my sa vyjadríme, píšeme svoj príbeh, žijeme svoj život, prejavujeme svoju osobnosť. Zlého je tu dosť, to hodnotné je vzácne, žiť život je krásne, ale náročné, všetko sa nám vráti, dobro často blúdi, víťazia bludy. Sme plný predsudkov, nesprávnych zvyklostí, dopúšťame sa stále, rovnakých chýb, väčšina z nás je zlých. Pokiaľ sa nám ozaj, všetko vráti, tak na to je život veľmi krátky, preto verím, že toto nie je všetko, neviem, či nás čaká nebo, či peklo, ale isto sa rieši, čo bude ďalej. Cesta nekončí, len sa zúročí, aký sme, čo ctíme, ako si vážime všetko živé, aký píšeme príbeh, akú máme dušu, koľko pomáhame, tým ktorým to treba, koľko ustojíme rán. Čo sme dostali si musíme obhájiť, niekoho to stálo všetko, niekomu zaberáme priestor, každý zatiaľ neexistuje, ešte sa dá veľa bytostí vymyslieť. Aby šli cestou, ako my, nechajme tu niečo, nech sa tí po nás, vyvarujú hlúpych chýb. Snažme sa nájsť pointu a zmysel, aký dôvod má život, prečo tuná sme, prečo existuje Svet, čo sa hľadá. Kto hľadá raz nájde, pomaly ďalej zájdeš, všetko potrebuje svoj čas, treba ale skúšať nájsť odpoveď na otázku, „Život, Vesmír a vôbec“.

Zatiaľ nič nevieme, raz sa odpoveď dozvieme, pravda bude ťažká, nie je to, len krása, existovať. Je tu veľa zničených, zúbožených bytostí, raz môžeme byť, jednou z nich. Ocitneme sa na druhom brehu, musíme mať dobrú vieru, že je v nás viac dobra, nech naša existencia, nie je hlboká priepasť z ktorej nie je úniku, ktorá mieri k zániku. Keď padnem na dno priepasti, dúfam, že budem vnímať a

zostane mi nádej, že raz tú správnu cestu nájdem. Dúfam, že tuná nič nekončí, len sa forma zmení, že je to tu fajn, že je to dokonalý dar. Nech je život na Zemi, ako Raj.

Nech nám jasné Slnko a bystrá myseľ, osvetľuje cesty, raz spoznáme Vesmír, odkryjeme tajomstvo, rozlúštime záhady, pozrieme sa pravde do očí.

Smerovanie :

Čierna tma i tak sa nechcem dať, musím počkať na slnko, raz vyjde, osvetlí môj príbeh, raz všetko pochopím, prázdne miesta vyplním. Mám to v sebe, všetko som prežil, viem to, len neviem, kde to je, musím na to prísť, vyvarovať sa kríz, spomínať v kľude, bez nárazu a pádu. Musím vytvoriť argument, prečo to všetko, prečo tak málo, vysvetliť, čo sa stalo, prečo toľko chýb, prečo toľko slabostí, prečo nie som silnejší. Tak to funguje, to je jeden argument, potrebujem druhý, ostatný to chceli, ja som sa len bránil, česť a holý život si hájil. Asi to nebude náhoda, viem môžem si za to sám, preto som padol toľko krát. Myslel som, že to mi chcú oni vziať, urobil som chyby, mal som byť silnejší a rozumnejší. Mne nikto nič nepovedal, nikto sa ma nič nespýtal, len sa to rozbehlo, je čas, ubehlo veľa rokov, treba byť dospelý, oni ma predbehli, všetci sa naraz rozhodli, odsúdili ma, že nefungujem. Ja som si šiel svoje, ako vždy, len som to nevedel, nemal som o sebe dobrú mienku, klamal som sa, nevážil som si svoje úsilie. Vedel som ale, že bude zle, bola to časovaná bomba, zachrániť som sa nemohol, tak to nefunguje, musíš sa o seba postarať. Ja som bol taký, ale mal som niečo v sebe, práve teraz na to myslím, to nesmiem stratiť, už nie, to by bolo zlé, som to Ja. Tá jasná časovaná bomba explodovala, rozprášila sa do celého Sveta, teda aspoň tam, kde som Ja, kde sa pohybujem. Každý to vedel, každý ma odsúdil, Ja iných neriešim, ide mi o život, nemám na to čas, ani chuť, nech si robia, čo chcú, musím to tak brať. Neskryl som problémy, ostatný to vedeli, mali ma za hlupáka, potreboval som byť sám, zastaviť sa, urobiť zmeny, dať sa do poriadku, nájsť kľud, ale bolo neskoro. Naštartoval sa proces, nikto na nič nečakal, bolo to ich rozhodnutie, čas rozhodnutia osvetlí, ukáže sa hodnota, dlhé roky pekla, človeka zocelia. Ťažké skúšky rozvíjajú osobnosť, pokiaľ ich, ale zvládneme, mne sa dlho nedarí, nejaké skúšky boli, teda hrozne veľa, samé neprijateľné veci. Nie som sám, nemám súkromie, to je ťažké, milujem svojich nepriateľov, musím byť s nimi kamarát, vážim si ich, aj nepriateľ si zaslúži uznanie, len ich nepoznám, sú anonymný, nevedomosť mi dáva Nádej. Nádej je pre mňa to najviac, dlho ju sledujem, podporuje ma, často na to myslím, potrebujem ju, chcem ju rozvíjať, pracovať s ňou, dať jej hodnotu, aby som sa o ňu mohol oprieť. Zablúdil som, nebol čas na odpočinok, hral som to naplno, neskryl som sa, nechcel som o všetko prísť, vzdať sa, len to už mám na vždy, možno nevadí, nemusí ma každý milovať, nechcem ale ubližovať, chcem byť hlavne svoj. Snažím sa rozhýbať myšlienky, vedomie, každého kto chce, upozorniť, že veci nie sú také ľahké, že všetko je dôležité, lebo tuná nežijeme zo žartu, všetko ma hodnotu, zmysel, dôvod, pointu. Každý má, čo robiť so sebou samým, život je ťažký, každý má svoje vzostupy a pády. Nech si každý robí, čo chce, len nech sa navzájom rešpektujeme, nech nebojujeme medzi sebou, nech nerobíme ostatným, čo nechceme, aby sa nám samým dialo, má to logiku. Každý si zaslúži uznanie, pochopenie, všetci sme na jednej lodi, každý má svoje sny a túžby, rešpektujme ich. Hľadajme súlad, nalaďme sa na rovnakú frekvenciu, komunikujme, chápme, dokážme, že to v nás je vzácne, viacej dáme, ako máme, hľadajme vyššiu hodnotu. Podporme cestu pokroku a vývoja, nech sa náš spoločný príbeh odvíja, nech ubudne zlého, aby sa život skvalitnil. Poďme spolu vpred, skrášlime celý Svet, vážme si všetko žive, vráti sa nám to úsilie, potom príde nové poznanie, uvedomme si svoje poslanie, svoju hodnotu. Svet na to čaká, nové poznanie hľadá, potrebuje zmenu, nabrať správny smer, budovať spoluprácu , smerovať k Mieru na Zemi, konštruktívne riadiť Svet a riešiť problémy. Poďme svojou cestou, individuálnou revoltou, rozvíjajme myslenie a tvorivosť, podporme dobré myšlienky, vízie, trendy, nech sa Svet zlepší, všetci musíme byť súčasťou zmeny, každý musí začať od seba. Chceme zmeniť Svet, nabrať správny smer, dať hodnotu životu, naštartovať reformu, dosiahnuť zmenu, mať dobrú vieru, smerovať k spoločnému cieľu, zlepšiť život na Zemi. Každý deň je šanca, niečo zmeniť k dobru mieriť, zlepšiť svoj Svet, dať lásku do svojich viet, byť taký, akých niet, formovať svoj Svet. Osviežiť svoju realitu, dať lásku do každého nádychu, zamyslieť sa na chvíľku, potom konať, urobiť pre niekoho niečo milé, zafarbiť svoj príbeh. Prajem všetkým veľa síl, nech prekonáme všetky problémy, nech našim dušiam, nie je zima, nech nás teší životná realita, nech nás láska hreje pri srdci. Aby sa dobrý vietor oprel do našich plachiet, aby žiť bolo krásne, nech sme čistý a slobodný, nech je Svet bez utrpenia, bez vojny. Musíme byť skromný a pokorný, bojovať do posledného nádychu, zabudnúť na pýchu, spolu sme silný, spolupracujme.

Zajtra je nový deň a Ja ho hrozne chcem.