Urobiť si blog, nie je taká veda, ale popísať niečo, už nie je tak jednoduché. Môj blog 4 roky zrel, len s jedným článkom. Potom som sa rozhodol, že pozriem do starého zošita na veci, čo som kedysi popísal (Ja, -2000. Našiel som starý zošit), a tie texty sa dali, tak som ich hodil sem. To ma inšpirovalo, že skúsim napísať aj niečo nové, ale neveril som, že dokážem napísať niečo zmysluplné. Ale dal som sa na to, že skúsim a nakoniec som sa troška rozbehol a dosť toho popísal. Som rád, že som našiel odvahu a chuť, písať. I keď je to čím ďalej tým ťažšie, dochádza inšpirácia, ale moc sa tým netrápim, moje písanie má istý dôvod a princíp, to je hlavné. Snahu napísať nejaký text, alebo báseň, považujem za hodnotnú a veľmi správnu vec. Snažím sa, mám takú svoju, skorej free koncepciu, nezaťažujem sa veľmi vecami, čo ako vyzneje, či to nie je hanba, som otvorený, snažím sa byť prirodzený, uvoľnený, snažím sa vyjadriť, tak ako viem a dá sa povedať aj chcem. Píšem dosť aj veci, ktoré ma trápia, ale nepíšem to preto, aby som sa posťažoval a poplakal si. Tie veci ma silno ťažia, jednoducho to tak je a keď to tak je, tak nevadí, že bude niekto vedieť, lebo je to pravda, je to tak, je to realita, tak nech niekto vie, lebo tak to jednoducho je. Beriem to ako úprimnosť, otvorenosť a zároveň, troška ako svoju koncepciu a štýl. Vždy keď niečo píšem, snažím sa v tom momente, niečo vyjadriť, čo zo mňa vtedy vyjde , snažím sa byť nezaťažený. Napíšem to, čo sa mi v tej chvíli podarí, čo so mňa ide, čo ma napadne. A keď napíšem, ide to rovno na blog, beriem to tak, že je to priame, že je to zároveň, také surové a bezprostredné, isto aj veľmi otvorené. No, ale jednoducho to, tak je, beriem to tak, že ľudia keď sa poznajú, v princípe by o sebe mali vedieť pravdivé veci a nie, že správna je pretvárka a skrývanie. Myslím, že ľudské vzťahy, by mali byť založené na skutočnosti a realite, nie len na princípe, že zlé veci sa nehovoria, lebo je to akože spoločensky správne. Nie je. A nás ľudí je tu veľa, každý sme nejaký, každý sme originál a ja to beriem takto. Myslím, že nie je od veci idea, koncepcia a vízia, že ľudské vzťahy, by boli založené na pravde, na vzájomnom pochopení, podpore a tolerancii. To ale, nie je reálne ani z ďaleka, považujem ale za správne, mať taký postoj, prejav a víziu. Javí sa mi, že klamstvo je najväčšia hybná sila ľudstva, akoby tuná všetko fungovalo na klamstve. Úplne všade, všetko je klamstvo, manipulácia a podvod. Tak to beriem tak, že pravda ma svoju kvalitu, hodnotu a cenu. Dá sa žiaľ povedať, že dnes je pravda aj vzácna, svet je taký, že ten, čo hovorí pravdu je za hlupáka. Asi aj preto mi, nevadí moja otvorenosť, takéto dôvody ma k tomu aj motivujú a inšpirujú. Isto, mať svoj blog je super vec, keď sa dá a viem dať niečo dokopy, tak je dobré sa posnažiť. Ten blog je celý môj, dávam tam, svoje veci, svoje fotky, svoje myšlienky a heslá, píšem svoje texty a akože básničky. Takú aktivitu si veľmi cením, považujem ju, za správnu. Zistil som, že taká vec, že píšem, sa môže aj zísť, keď niekde treba niečo popísať, pomáha to, lebo si človek nájde svoj štýl vyjadrovania, v podstate trénuje, taká vec sa isto zíde, už sa mi aj zišla. Som rád, že som prekonal obavy, aj to že som si neveril, dal som sa na to, začal a nakoniec som sa aj celkom rozpísal. Sedí mi koncepcia, byť úprimný, otvorený a zároveň si cením snahu, odvahu a schopnosť tvoriť. Tieto veci beriem, ako svoje malé, súkromné, osobné umenie. Blog je super vec, je to pekný a vhodný priestor, niečo svoje prezentovať, niečo svoje vyjadriť, niečo svoje vytvoriť.
Free.