Mesačné archívy: marec 2014

Šíra myseľ :

Čim začať, aby som mohol rovno kráčať a neurobil si len hanbu, aby som z davu vystrčil hlavu, taká hlava, ale čaká na snipera, ktorý ma, možno tvrdo potrestá. Lebo im robím problémy, možno narušujem princípy v živote na zemi, už dlho vediem vojnu, je to ťažká obrana, no niekedy som aktívny a snažím sa uplatniť svoj názor, na chod tohto sveta, preto patrím medzi bláznov, ale tuná, nie je zdravý nik. Na civilizačné choroby chcem upozorniť, na to, že nás držia na uzde, nech ani jedna dušička neujde, ja sa snažím dostať z oprátky, cítim to tak, že to robím pre všetkých, chcem posilniť proces slobody, dostať naše mysle spod kontroly, nech skonči toto otroctvo, sloboda a mier, to je môj ciel. Som ale, len jeden človiečik, nie som ani veľmi vzdelaný, ja som stým ale nezačal, dlhé roky som si bránil holí život, to ma veľmi zocelilo, tak sa snažím byť troška drzí a bojovať proti tomu, čo sa mi stalo, v mojej hlave je aktivita silná je to vec ozaj divná, beriem to teraz po rokoch, že je to výzva. Verte nikomu neprajem nič zlé, len žijeme v otroctve, oni si z nás robia žarty, nepoznám existenčné pravdy, to poznajú tí vo mne, čo je dosť veľký problém, ale zatiaľ žijem a cítim sa byť obdarený. Nedá sa isť vpred bez toho, že máš max problémy, čo som zažil a zažívam, beriem ako dar. To čo prežívam a vnímam, má veľkú kvalitu, je to niečo vyššie, lebo toto človek nezvládne, dokonalé hry, ale je to taká hra, že mi ide o život. Je to ale vznešené, i keď je to ťažké ja im za to ďakujem, nič hodnotnejšie nie je ľahké, jediné čo mám, som ja sám. Naše podvedomie a naša myseľ, je veľký priestor, zrejme až nekonečný, myseľ je základ celej existencie. I my sme veľký hráči, zrejme naše mysle nemôžu, len tak skončiť, tak nás držia na uzde, nech žiadna duša neujde, povedal by som, chcú aby sme boli hlúpi. Chcú si udržať svoju moc, je to boj o životnú energiu, boj o moc. Myseľ a duša, sa asi nedá, len tak ukončiť, bojím sa ale, že sa dá ukradnúť a to by som nerád. Preto nechcem prehrať, dám do toho všetko, čo sa tejto sféry týka, lebo som dosť lenivý a nepracujem na svojom ďalšom vzdelávaní, nikto nerobí všetko. Ja hovorím tomuto priestoru, našich mysli časopriestor, tak to jednoducho cítim, preto tomu tak hovorím. V tomto priestore sa dá veľa tvoriť, čo máme v mysli, to sme my, čo si tam každý vytvorí to má, je to taká hra. Ja sa za svoju myseľ nehanbím, preto som sa rozhodol, že ju na blogu zverejním. Mám troška natrénované, lebo v mojej mysli sa objavilo niečo nové a cudzie, preto som sa naučil myslieť tak, že nesiem zodpovednosť za každú myšlienku, žil som v tom, že moje myšlienky sú vonku, musel som nájsť harmóniu a súlad. Lebo pred svetom neutečieš, ani pred sebou, musel som sa stým zmieriť a žiť. Sú to moji tréneri, učili ma ustáť údery, sú ale zákerný. Život je problém, musí to tak byť, čo by sme tu robili, verím, že spoznáme aj iné veci, že život je pestrý, otvoria sa nám nové obzory. Chcel by som aby existovali aj iné reality, trebárs taká Pandora, tam by som chcel žiť, krásne v harmónii s výšou energiou. Bol by som rád, keby sme boli na takejto ceste a mali šancu postupovať inými realitami. My ľudia sme už teraz na zemi Démoni, sme Démonické stvorenia. Javí sa mi, že ľudstvo ide smerom naspäť, že nesmerujeme k vyšším bytostiam, ktoré prirodzene sme, ale tak nás vedie svet, takto nás tu vedú, aby sme boli konzumný hlupáci. Mňa rajcuje svet a predstava, že budeme vyššie bytosti, svet bude úplne iný, že nájdeme cestu k vyššiemu poznaniu a harmónii, zo všetkým živým. Kompletný súlad s bytím, prírodou, s celím vesmírom. Nie naspäť, ale vpred, to by som chcel. Ľudia musia bojovať za lepší svet, čim viac ich bude, tým lepšie, cesta vedie cez naše mysle, naše šíre priestory, nie sme len obyčajný živočích. Poďme sa stať vyššími bytosťami, veď nás tu kŕmia nezmyslami, robia z nás hlupákov.

Musí prísť bod zlomu, nech máme Zem novú.

Vnímanie :

Čo teraz, šiel som na doraz, potom prišlo Stop, skoro som spadol z nôh, prišli informácie z nového zdroja. Teraz dokáž, že si vojak, ktorého víchrica nezlomí, ktorý kráča aj keď sa nedarí, isto sa aj veľa naučíš, nerátaj stým, že nakoniec skončíš v božom náručí, na to rovno zabudni. Zostúpila ku mne energia z dvoch zdrojov, ktorá mi ukázala, že mám proste problém a nie som jediný, to preto, lebo robím chyby a život nie je rozprávka, ale ťažká práca, za prácu je, ale pláca. Každý problém zvládnuť dá sa, keď nechýba silná vôľa, niekedy by to, ale zrazilo aj vola, hocikto by šiel do kolien. Dalo by sa to nazvať, totálny problém, keď sa stalo, mne to nové, ozvali sa hlasy, ktoré sú šikovne a vedia viac, asi suverénny prehľad, ale možno nie sú až tak suverénne, ale proste riešia, kvôli niečomu to ľudom robia, náhoda to isto nie je. Troška som sa do nich, ale buchol, majú svoje čaro, svoj pôvab a krásu, pekná farba hlasu, našiel som v nich krásu, dali mi zase šokujúcu šancu, vedieť viac. Keď také existuje, tak treba mať, treba sa životom pretĺkať, každý neúspech prehĺtať, je atraktívne dlho prehrávať, po rokoch zistíš, že aspoň niečo máš a nie len, že si iba za tie roky uspokojil svoje potreby, prídu nové postrehy. Môžeš ich dať do vety, čo vznikne je tu naveky, problémy prebolia a rany sa zahoja, dokiaľ vnímaš choď, neopusti svoju loď, kapitán svoju loď nikdy neopustí, utopí sa s ňou. Keď máš šancu choď, prelom barikády, prejdi hurikány, potom si povedz som, je to úžasné, nie je to len dočasné, existovať je sila, práve sa kráti ďalšia míľa, myslím teda som. Hlavu hore a choď, prejdi peklo, preleť plameňmi, potom si odpočiň nahý na zemi, tak to musí byť. Keď chceš tak poď, ponor moju loď, zdravie je krehké, koľko mám času neviem, zdravo príliš nežijem, za čo mi vystavíš účet, čo bude ťažký úder, chyba je to moja, mal som o seba dbať, nie len brať. Bol to šok, keď vstúpili, ale lekár mi to vysvetlil, čo iné mu, ale zostáva, na každú dieru sa nájde záplata. Zaznel silný zvuk lesného rohu do bitky, zabaľ to, či choď, matematika je jasná, táto zem je, ale krásna. Treba ju milovať a chrániť, mali by sme, aj jej zákony hájiť, nebyť iba parazit, využiť a zahodiť, je to naša matka, je neskutočne krásna. Je zo všetkého najbližšie k dokonalosti, život je zázrak a dar, tak si ho chráň. Vesmír sa asi rozpína, veď sa aj stále vyvíja zo stotiny na stotinu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, z generácie na generáciu, neustály rast, ktorý pohlcuje aj nás. Chcel by som, sa s toho oceánu vynoriť, nadýchnuť sa, oči otvoriť, chcem ďalej byť, na malej loďke plávať týmto oceánom, vítať každé nové ráno, zatvárať oči pri svite mesiaca, realita je prekrásna, lebo všetko, čo milujeme je krásne, budem písať básne, veselé, aj smutné, podľa toho ako mi bude, napíšem, čo so mnou hýbe, po čom cítim hlad a čo mi chýba, láska je drina. Krásne si zamakať, potom sa zasmiať, nezvyknem plakať, ale prídu aj také chvíle, keď odíde niečo vzácne, spýtaj sa ma, prečo plačeš? Prajem pekný deň, nech sa ti splní sen, život je snívanie, žive vnímanie. Vyber si červenú, alebo modrú, vyber si, tú dobrú, ktorá to je, nik nevie, je to tvoj problém, vyberaj dobre.

Zajtra príde niečo nové a je to tvoje.

Calo – Sila reality .

Práve som si prečítal, pár článkov z môjho, teda tohto blogu a bolo to, pre mňa zvláštne. Snažím sa písať veci z môjho vnútra, začať tým od seba a na základe svojich skúsenosti a procesov, čo v sebe vnímam filozofovať smerom k celej spoločnosti, dalo by sa povedať, až k celej existencii. Som jeden malí mravec, pobehujem kade tade, všeličo som už riešil. No a z pozície tohto Mravca si len tak rozmýšľam a filozofujem. To sa dá robiť hrozne dlho na plné obrátky a navždy. Je to, ale taká zvláštna situácia, lebo píšem ako jedna osoba a tým pádom sa tu dá pozorovať, osud jedinca, ktorý sa pohybuje v tejto veľkej spoločnosti celého sveta a to je pekelná záležitosť, „kvapka v oceáne“. Toto je ale iný oceán u nás nie je všetko dané. Táto realita je tak riadená a tak vyladená, jedinec nie je schopný túto realitu lepšie pochopiť a nazerať, na ňu. Začať hlbšie bádať a predstavovať si rôzne veci, je pre jedinca pekelne silná vec. Život jedinca je ozaj zvláštny. Ozaj snažiť sa motať okolo samotnej existencie, to je iná káva. Predstaviť si jediný aspekt, hocičo, každý človek každá vec, ma veľkú moc, každý krok, úsmev, slovo, nápad, rozhodnutie, všetka činnosť. Tu isto nie je len jedna dimenzia, lebo viem, že už náš život, isto nie je náhoda a ku každému jedincovi sa dokáže natočiť celý vesmír. Je fascinujúce aký mi ľudia sme, pobehujeme tu, pracujeme, bývame, bavíme sa, no jednoducho žijeme a pritom, nič nevieme. Napadá ma aj také, že všetko v tejto našej existencii je na takej úrovni, že si to ťažko, čo i len predstaviť. Sme tu spolu, ale zároveň každý zažije to, čo je pre neho určené na jeho ceste. Tento svet je isto veľké dielo, ktoré proste musíš zažiť. Funguje to tuná celkom kvalitne, vyššej moci myslím sebavedomie, prehľad, stabilita nechýba, čo je dôležité. Ako ľudia máme, asi nie náhodou myseľ nastavenú tak, aby nám isté pravdy, procesy a zákonitosti ostali skryté. Sme ľudia a sme v komplikovanej pozícii. Tento svet, táto existencia je neuveriteľne hodnotná, kvalitná. Podľa mňa existuje neskutočne množstvo svetov, či dimenzii a zároveň sme všetci jedno. Existencia ako jeden organizmus, všetko so všetkým súvisí. Istotne sa reality prelínajú, ovplyvňujú, upravujú, veď ten celok je tiež realita, len na vyššom stupni. Isto budú bytosti, ktoré sa vedia orientovať aj v tých vyšších svetoch a realitách. Rôzne démonické a mystické bytosti. Vnímanie času je pomyselne. Myslím si, že čas je tak troška ilúzia a všetko sa deje neustále v prítomnom okamihu. Takže celá existencia teraz už existuje, ale verím vo vývoj a isto sa obohacuje. Alebo existuje, úplne všetko, jednoducho, že úplne všetko existuje. Možno ozaj existuje všetko, čo je možné aj nemožné maximálna Existencia, všetko sa deje v súčasnom okamihu. Preto možno naše ľudské životy idú podľa osudu, lebo bytosť ktorá vidí o úroveň vyššie a je prostá od času všetko vidí. Svet je energia, myslím si, že nefunguje automaticky a tým pádom sa vynárajú bytosti, ako bohovia, či nejaké iné vyššie bytosti, otázne je čo také bytosti robia. Možno je predsa, dobré sa modliť. Aj my ľudia sme mysliace, troška aj slobodne bytosti, tak je zrejme isté, že existujú od nás vyššie bytosti. Veď aj my tuná sme v podstate démoni, život nie je o tom najesť sa a vyprázdniť sa, každý ma svoje plány, každý si žije svoj život, každý ma svoje psyché za každého hovoria skutky. Ja tajne verím, že svet a táto existencia je veľmi rozmanitá a má ušľachtilé ciele.

Tak sa držte, Démoni.