Mesačné archívy: jún 2011

Hrobka :

Žijem v masovom hrobe, čo je na tomto dobré.

Mozog žerú mi červy, celí páchnem a verím.

V právo na vlastnú hrobku s nápisom srdce,

nechal som vonku. Leží v hlbokom bahne,

čelí búrke a chladne. Ja pokúšam, všetkých

dobrých, tak si kopni, pichni, udri, vypusť

ho zo svojej dlane, držíš nálož, ktorá rachne.

Túžim, uzrieť bielu vlajku, celé vojsko, všetku

krásu.

 

Ťažko vyhrať túto vojnu, bez armády

popri boku.

 

Olovená dierka v čele, mozog spieva, tvár sa smeje.

Všetko drsné je tak milé, mám chuť plakať, krása žije.

Nemí film :

Koľko, môžete nájsť vo filme krásnych veci.

Krabička s náplňou, nemí film beží. Asi z toho,

nebudú prestížne ceny, porota je náročná a

má iba uši. Rybička v akvárku, stále len kecá

( ústami melie), len voda zabráni, počuť tie

slová. Môžeš sa pokochať, pohľadom pekným,

vo vode je otrava, ostatné zhebli.

 

Skúša, sklo preraziť , utiecť od vody, možno

jej narastú, ruky a nohy.

Názor :

Vyvrátil som všetky čreva, vysral som sa na posraných,

ktorý klamú, že sú šťastný. Odchádzam aj v tejto biede,

robím kroky, ktoré neviem.  V živočíšnej ríši grázlov,

ktorý vedia, čo je potom. Odíď bože z mojich dverí,

nie som zviera, ktoré strelíš. Verím čisto jasným faktom,

že si obeť týchto hajzlov. Príliš veľa jasných veci, načo

čakať ďalší odliv. Dúfať v krásny život večný, ja to

nechcem, niet čo robiť.

 

Nech vo mne rozdrvia, všetko čo myslí, iba jeden problém, nie som si istý.

Podzemná komunikácia :

Šliapeš cestu v čiernych botách, staviaš stenu,

celu zo skál. Neurčitá výška krivka, nemá to smer,

ani význam. Zavolaj si radšej krtka, ten vie lepšie,

čo je hĺbka.

 

Oklamal som všetky zmysli, klamem seba a nie iných.

Nemám nohy, ruky, uši, už nevidím a nie som mŕtvy.

Nehovorím to, čo cítim, iba klamem svoje zmysli.

Idem cestou ktorá bolí, sú v nej slzy, vlčie nory.

Nezávidím, tým čo letia, minú miesta, ktoré liečia.

Raz si sadnú celkom dole, pôjdu pešo nevedome.

Zabudnú, čo bolo krásne, stratia plameň večnej vášne.

Pôjdu cestou, ktorú poznáš, síce zdola, čo sa trestá.

Otáčaš sa smerom k tichu, naslúchaš len hlasom dychu.

 

Odvrátil si všetko tam, kde nepočuješ hnusný klam.