Archívy kategórie: Calothrick – Básničky

Náhle vzplanutie :

Deje sa čo nečakáme aby sme sa nenudili k činnosti sa prinútili, budovali niečo nové, zažívali všetko možné a hľadali nemožné, to by každý chcel, stretnúť zázrak. Len ten keď sa stane nie si na jeho strane, bojuješ za systém, ktorý nenávidíš, kvôli ktorému chceš von, ale prišiel on, ten zázrak, už nikdy nebude ako bolo zmenilo sa každé slovo, význam zostal ukrytý, odpoveď musíš nájsť, musíš si ju vybudovať, makať, drieť a špekulovať zo dňa nadeň napredovať, potom je to fajn, alebo si len klaun, to je možno lepšie, lebo ak otvoríš nepoznané, zakázané, veľké problémy si narobíš, nebude už žiadna skrýš, zostane len ilúzia z nej, aby si mal pekný deň v kľude v blude až po uši. Raz sa to naučíš i ty oklamaný, zbitý, zlý, odsúdený, nechcený, pobláznený, zmätený, zvrátený, porazený, životu vystavený, špecialista na hlavolamy, polámaný hlavolamom, privítať to nové ráno do dňa plného tvorby, vyrovnať sa so všetkým, čo prinesie, raz ťa niečo povznesie, raz zraní, raz poteší, raz sklame, teraz sa láme chlieb, nech tvoj osud nie je chliev, kde sú zamknuté dvere a ty nie si ten čo má kľuč. Musíš vyraziť dvere, prebojovať sa na slobodu a vybudovať  svoje vlastné, cesta je utrpením pretkaná aj my sme len zvieratá v neskutočnej pozícii, ale o tom malo viem, preto cítim túžbu písať, možno sa raz trafím v istom aspekte, poviem si že aspoň niečo i keď hovorili mi to dávno, len som to nepochopil, všetko má svoj sled, nič nie je predsa hneď, asi to tak treba brať, vnímať, cítiť, prežívať na zmysel si počkať, každý dostane dôkaz, ktorý všetko spochybní, prvé dvere na skulinku otvorí. Zacítime pach, zistíme čo je to strach, nadýchneme sa zodpovednosti ktorú nesieme a potom sa odreagujeme ako je nám vlastne a to je na nás aj krásne, človek veľa vydrží, do seba to nepustí, dúfam že sme nastavení kladne, že ten čas máme. Že sa netreba vzdať, hej aj my ich môžeme zmiasť, narobiť im problémy, nie každý je viac ako my, nie všetko je ale menej ako sa javí, neboj sa a neodsudzuj, ono sa to mení to tuná už vie asi každí dospelí, to je možno i jediné čo som sa ozaj naučil. Viac som nepochopil.

Prehrávam veľa krát za deň, daň za okamihy ktoré zvládnem viac ako je štandard, že občas príde na moje silné stránky, to čo mám a čo nemá každý, to čo nás naučili naše osobne problémy. Tie nás naučia to čo iní nemá, učili sme sa to zdolať a ani to nevieme, to je to čo zvládneme, hej to čo nás porazilo 1000 krát, navodilo pár krát skrat, života a mysle, existencie a môjho ja, to je to na čo môžeš byť teraz hrdý, si prvý tam kde si bol dlho posledný za slabosťou je sila, lebo vydržíš viac ako ten ktorý to nepoznal myslel si že vyhrával, pritom to len klamal, to že si to nikto nevšimne ani ty je iná vec. Každý pečie vo svojej peci, treba sa naučiť s tým pracovať, zvládnuť zlé, vydržať, zužitkovať pozitívne, to v čom vidíme zmysel, čo sa nám páči, čo máme radi, negatívne musia predčiť klady. Niektoré veci proste len musíme prežiť, nezlomiť sa, ďalej ísť, poučiť sa z chýb, zraziť tomu hrany. Keď budeš smädný aby si sa mal kde napiť, zahnať hlad po niečom, tým svojím, tým čo si si vypestoval, či sa to dá, veď to.  Či to ovlaží tvoje chuťové poháriky, či to bude kyslé ako citrón, alebo limetka.

Každý rieši práve to aktual ako to je v poradí, každý je na svoje odborník, znalec – amatér, blbec.

Ono sa to i tak mení sme na ceste v tomto teste, sme ľudia, tí tu blúdia, každí je naj, či naj, všetkých nás čaká Raj, či niečo čo nepostrehneme, len budeme riešiť možno to vyššie spomínané, možno, snáď viac. S väčším pochopením a väčším rozhľadom, že nebude všetko len tajomné, vyložene tajné, ale že niečo z toho časom poznáme a budeme sa môcť ukľudniť a rozšíri to naše obzory, obohatí aktuálnu existenciu, ujasní priority a odhalí zmysel našej cesty, budeme spolupracovať spoločne aby to bolo produktívne, že je to potom jednoducho treba. Že sa nám časom budú odkrývať tajomstvá a to sa aj deje, možno príde, zle je, možno to je famózne, asi oboje používaj svoje nástroje a hľadaj, ver, buduj, rozvíjaj, miluj, nájdeš to čo hľadáš, ak to nikdy nevzdáš, inak byť nemôže, vraj sme v nekonečnom priestore a to ešte nič nevieme. Možno nekonečno, nekonečných priestorov.

Nepíšem aby som zmenil Svet, ale preto že ma to takto baví, že to ide samo, každý ma svoj štýl i Ja.

Myslím že dnes stačí, písal som po ozaj dlhom čase a neviem či niekto prečíta, ak hej tak dík, má to potom väčší zmysel, keď si niekto našiel čas a chcel.

Vraj život bez bolesti nemá zmysel, aj mne to tak vychádza. Len niektorá bolesť je moc, ale možno sa časom dozvieme že nič nie je trvalé, ani konečné, len zmena. To chcem vedieť. Možno veľká bolesť je proste veľká vec, tak to tak musí byť. Sme plne nevedomí, čo sa deje za oponou, čo sa vôbec deje, kde sme.

Čo, prečo, ako, kedy, kde, kto?

Polemizovanie :

Všeličo som popísal, všeličo riešil a isto aj zhrešil, dokonca niečo možno urazil, veľa chýb som sa dopustil, veľa riskoval, ale neviem, či niečo stratil, či získal. Za iste veci som aj pykal, komplikovanou cestou išiel, mám takú myseľ, som taký typ, troška paranoja, no ale nevadí, nik nie je bez chýb, paranoja je býk, všeličo možne a isto aj nemožné, mi príde do cesty, všelijaké informace, všelijaké zážitky. Rozsypané Žiletky, ale nie mojou rukou, veľa sa sková do slov, veľa zle pochopí, či vyjadrí v nevhodný skutok sa prejaví, na zlú skúsenosť pretaví. Sme celkom žeravý, voda to napraví, aspoň nás ovlaží, schladí, rozum nastaví, preprogramuje, prekalibruje.

My sme ten výsledok, všetkých možných princípov, chemických reakcii, rôznych podobných zákonov, ktoré tu platia. Čo je priveľa, energia sa tu prejavuje, čo bude asi vzácne, nemôže to byť preto ľahké, veľká veda, všetko môže byť viera, ale v koho, Ja myslím, že v seba, je nám umožnené toto naše telesno a duševno spravovať, túto našu bytosť riadiť. Osobný manažment na veľkej úrovni, riadenie sa v komplikovanom sociálnom prostredí v komplikovanom organizme, spoločenstvo, realita. Vzájomná reakcia, všetkého hmotného i nehmotného, všetkého pozitívneho a negatívneho, všetkého existujúceho. Tuná všetko žije, vníma, každý si tu píše svoj príbeh, každý deň Žijeme v takom prostredí sa pohybujeme, taký Život Žijeme je to celé riadené, ozaj veľa tých existujúcich bytostí, filozofii, učení o našom určení, tej momentálnej záhady, šialenej reality, existenčnej podstaty, nutnosti.

Je dobré sa uvoľniť, nechať energiu plynúť, farbiť ju svojimi skutkami, myšlienkami, živiť spomienkami, prekonávať komplexy, neupadať do existenčnej depresie , držať sa, snažiť sa, mať sa rád. Vyslovíme toľko, koľko chceme, chvíľku sa zvyká na to nové, všelikto nás chce podviesť, kujú sa tu isto všelijaké plány. Všetko má dve strany, či tryská do všetkých existenčných strán, všetkého, čo sa dá, obsahuje, uvedomuje si reálne nekonečno, keď nie reálne, tak v princípe. Tvarujeme energiu, každý sám, všetci spolu, s kým ešte je drsné, veľa bytostí je v tom procese ja to považujem za dobré, zároveň ako potrebné, nech má realita silu a hodnotu. Prajem veľa síl do boja, nech po nás nejde žiadna potvora, nech radšej podporí, vedie správnym smerom, možný je prielom. Ale to už je iná liga, ťažká každá chvíľa, neustále sa zvyšujúca náročnosť, dopady neustále rozsiahlejšie.

Zodpovednosť je v raste, neustále pracuje, všetko je v pohybe, my vnímame, činíme. Máme podozrivo dobrú fantáziu.

Žiť je aj nutnosť, asi tá najkrajšia, či najsilnejšia na Svete, pre nás. Je aj viac.

Nikdy sa nevzdať :

Nie je ľahké byť blázon, ťažké je to ustáť, neustále nové skúšať, hľadať totálne tajomstvá, ktoré pred mami Svet skrýva. Zatiaľ je to samá chyba, zlý názor, niekto nás tu všetkých zmiatol, oklamal, možno i zradil, temnú existenciu nám predurčil, ťažkým skúškam vystavil. Či skorej vytvoril čas, priestor, ako sa realizovať, učíme sa tuná, len orientovať, hľadáme základ, ber to ako dar, Svet plný záhad, používaj nadhľad. Zatiaľ nemáme na viac, všetko má svoj čas, raz musíme dozrieť, keď sa budeme vedieť o realitu a pravdu oprieť, nespáli nás na popol, nech nezostaneme len blázni, ako je dnes každý, uniknúť. Asi má dôvod, pozná naše danosti, to čo nás ctí, čo je tak, ako má byť, musíme to zúročiť, pestovať zdravé, hodnotné postoje, vyvíjať sa, rásť. Ale pozná i naše nedostatky, slabosti, zaslepenosť, namyslenosť, bezohľadnosť, krutosť, podlosť, úžasný zdroj z ktorého berieme pochybnú múdrosť, náš arogantný postoj. Navlečie na nás postroj, našich zmyslov, našej mysle, nášho tela, vezme bič, povie žite, zamysli sa kam si prišiel, čo ťa to stálo, čo ti to dalo, čo si vytvoril, koho podporil, k čomu sa hlásiš, kam patríš.

Musíš veľa vydržať, neustále, neúnosné ustať, prejaviť vyššiu kvalitu, tvárnosť svojej mysle, nezlomnú odvahu, ak chceš byť s nami kamarát. Často sa to nedalo vydržať, ale vždy som ich mal rád, až miloval, neuvedomoval som si ale dlho, že je to šanca vnímať, vedieť viac. Myslel som, že chcú, len brať, zlikvidovať ma, nie, len ak niečo chcem, tak to musím nájsť, rozlúštiť kód tohto Sveta, odhaľovať skryté princípy, spoznávať sám seba. Hľadám rovnováhu, stabilitu, pokoj, pred rokmi som sa riadne potkol, naštartoval horor, exekúciu Duše, cestu púšťou. Už som dlho v tom, prišiel zlom, iný pohľad na Svet, uvidel som krásne, neuveriteľne vzácne. Pre mňa, pre obyčajného človiečika, neskutočné vnemy, celí Svet sa zmenil, ukázal sa maximálny, pestrý, silný, kreatívny, hodnotný. Otvoril mi myseľ, dal môjmu životu jasný zmysel, samotná existencia, ako forma osobnej realizácie. Pre mňa, forma maximálnej komunikácie, intenzívnej evolúcie môjho Ja. Je to ale dlhá, ťažká cesta, vzniknú nové problémy, zhasnú všetky svetlá, zatvoria všetky dvere, nesmiem sa tomu nikdy poddať, nevzdať sa. Keď budem posledný, zničený, zúfalí, isto aj iný si takto trúfali, nedokázali seba, ale uhájiť, zišli z cesty, padli do temného krátera existencie. Cesty nevedú, len vpred, možno je správny ten zlatý stred, ten je ale, už ostrý, ako britva, tam už horia jasné ohne, neustála neistota, čo je zlé, čo dobré.

Nemusí každý, pre mňa asi potreba, hlava sa mi poplietla, ozaj luxusne, čokoľvek, čo nečakáte. Nový rozmer slova problém, vždy som aspoň tajne v kútiku atakovanej Duše veril, bude dobre, zvládnem to. Teraz je pre mňa, ale všetko veľká výzva, nič nebude ľahké, všetko sa riadne vyostrilo sú predo mnou, len samé vysoké hory vo všetkých životných postojoch, otázkach, alternatívach, smeroch. Všetko bude, len cesta na vysokú horu, veľmi náročné výstupy, mojou úlohou je sa nezrútiť, to dôležité zdolať, ak nie smola. Ak zletím, čo sa stane, potom musím doplávať po oceáne k svojmu vysnívanému brehu, uniesť prehru, znova vstať, začať opäť bojovať svoj boj. Dopracovať sa znova k bodu krachu, poučený to zvládnuť, pre zdolávanie týchto hôr sa nadchnúť, potlačiť strach, že môžem padnúť, strach je veľký nepriateľ a nie len ten.

Život ma slušne oklamal, všetky problémy ktoré som chcel skrotiť, začali nekontrolovateľne gradovať, rozvíjať sa, realizovať sa, prestal som sa hrať, pohltili ma obavy a strach. Chcel som predať to dobré zo seba s vierou, že to zlé môjho Ja zvládnem, mal som taký zámer, ale stalo sa iné, vypomstilo sa mi to zlé, ale aj dobré. Na čo mám svoj názor, musím si dávať pozor, obohatiť svoj priestor, bojovať do posledného výdychu, vyjadriť s čim nesúhlasím. Bojovať proti zlému, tým zlým, proti nepravosti, zákernosti a podrazom, spoločenským bludom, zlým tendenciám, prúdom. Tým, že budem čestný, bude sa mi dať veriť, budem nasledovať svetlo, nech osvieti temno, aspoň na chvíľku, aby sa mohli všetky bytosti nadýchnuť, uvidieť nádej, odhaliť vyšší zámer. Nie je čas, ak niečo chceš, musíš niečo dať, vložiť niečo do hry, často all in, no nikto sa ma nespýtal, často musíme všetko staviť na jednu kartu, keď sme vyzvaný k tancu.

O to vzácnejšie je potešenie zmyslov, trebárs aj tvorivá činnosť, vyjadrovanie sa, čo sa odohráva stále, nech sme, kde sme v každej situácii, pri každej aktivite, či myšlienke, čo vytvárame taký máme Svet, taký sme. Všetko je intenzívne, všetko má zmysel, nie je to, len tak, cítiť veľký tlak, absolútnu zodpovednosť za svoj osud, odpúšťaj a nesúď.

Nechcem sa utopiť vo výčitkách, za to čo robím zle, či nezvládam, hľadám pokoj, taký je môj postoj, túžba, realita je krutá. Treba si nájsť zaľúbenie v prekonávaní ťažkostí s láskou všetko riešiť, zo života sa tešiť, nezúfať. Dobrý vietor rozdúchať, naštartovať dobré trendy nášho bytia, konštruktívny príval, sledovať túžby, sny, ciele. Neživiť negatívne, zlé, oddať sa tejto maximálnej hre, nášmu bytiu, vytvoriť cestu, ciest, nedať sa z nej zviesť, prejaviť čo chceš.

Potešiť svoje zmysli, odstraňovať nezmyselné, zlé, temné, odolať aj v pekle, zasvietiť do temnoty, rozvíjať, skvalitňovať svoje hodnoty, treba mať veľa pokory, tolerancie, slušnosti. Čo vytvoríš, taký si.

Zmyslové strádanie :

Spestrené vnímanie, musel si to chcieť, rozmysli si, čo privoláš, čo chceš, či ti to za to stojí. Ak vnímaš zostaň silný, zvládni všetko i nekonečné šialené peklo v pohybe, keď všetko žije, intenzívne existenčne sa hýbe, šialenstvo v pohybe. Ty si to chcel, už je jedno, že tak ďaleko si nevidel, už málo je moc, ďalej to bude, už len šok, mohutné, mystické, vibrujúce nekonečno, existenčné pohyby, prelínanie nekonečných energii. Mohutne vyjadrené nekonečné priestory, ľahko ťa to pohltí, vystraší, zničí, maximálne náročné, to si buď istý. Možnosť dozvedieť sa viac, nie je to však ľahké, Svet je obrovský a silný, môže sa ti urobiť, bytostne zle, keď uvidíš viac, nenechaj sa zmiasť, musíš to ustáť. Silné pochopiteľné prejavy, nekonečné priestory v ktorých sa vyskytuje všetko, mysliteľné i nemožné, všetky sily sú v pohybe, čo za tým je, taký je Svet. Nekonečné prúdenie, všetko je vyjadrené, vyprofilované, len to spoznať. Treba silno veriť, trebárs v absolútne dobro, ak si veríš. Tým známym sa mi nechce veriť, to bude samá temnota, ktorá nás chce opantať, odviesť od pointy, od zdroja, nehrajú čestne, prípadne nič nevedia. Hovoria málo, akoby nič, ani nevedeli, alebo my, si to tak nechceme predstaviť, reálne prezentovať, to je dobré, aspoň sme v kľude. Otázka, prečo nevidia Oni, ale Ja, aj mňa chceli verbovať a stále chcú, radšej prejdem nekonečnú temnotu, tu nie je úkrytu, nie je komu veriť, treba to zmeniť, individuálne, informovane, uvedomelo sa organizovať. Radšej sám, ako sa zapredať, skloniť hlavu, odovzdať sa hlúpemu davu, sledovať pokrivené hodnoty, prejavy, máš možnosť, sám sa vyjadri, vykukni z toho svinstva. Mainstreamové prejavy všetkého, všetkých, postupné hlúpnutie, deformovanie, nútenie do nezmyselných stanovísk, postojov, nie všetci nie sme za jedno. Deformácie celkom, tu nie je zatiaľ s kým súhlasiť, môže len tvoju cestu obohatiť, aj tak sa do toho bodu, budeš musieť vrátiť, sám sa si nájsť postoj. Individuálny pokrok, svoja cesta, možná inšpirácia, inak vždy individuálna ašpirácia, názor, postoj, každý žijeme svoj život, nedajme ho nikomu. Takto znie heslo do boja, každý za seba zodpovedá, je to ťažká, ale možno nekonečná cesta, preto si seba uchráň, ty to budeš žiť, nepomôže ti nik. Ostatný hľadajú aj tak cesty, ako pomôcť sebe, udržujú nás v duševnej biede, nikto nič nevie, vládne nám deštrukcia, úchylnosť, postav si cez to most, rešpektuj reálnu skutočnosť, Vesmírnu prítomnosť, svoju existenciu, svoju budúcnosť.

Zdá sa, že všetko spolu ladí, ak ti to nevadí, všetko ti sedí, kritizuj odlišných, snáď si už zvykli, že sú sami, oprite sa do nich, už to poznajú, zatiaľ hľadajú. Možno nájdu, možno krachnú, Svet na nás pripravil pascu, neviem, či sa dá uniknúť, mnohý by nezostali, už ani na chvíľu. Chcú uniknúť z tohto ľudského humusu, neviem či tento Svet, naša Zem má zmysel. Asi má, ale pre nás nič pekné, žiť v tejto biede v tupom systéme, nikto tu na nič neprišiel, ak prišiel, bol zničený, nesadol do tupého vývoja, provizórneho žitia, tento Svet inak ozaj nemá význam, nedá sa na to pozerať, niekto sa asi na tom zabáva, asi ten, koho je to vizitka. Sme asi, len potrava, pre toho, čo nechce viac, chce si nás dať, svoje stádo pásť, ako my na zvieratkách. Naša duša je jeho potrava, morálna poprava, tlmenie zmyslov, citov, zamykanie do slov, pestovanie prízemných tvorov. Možno má o nás záujem temnota, tá nás k sebe volá, často nastáva zhoda. Verím ale, že život nie je podraz, len to chce čas, podarí sa nám niečo nájsť, systém, spôsob, proces, aby sme žili dobre, aby sme uhájili to, ako to cítime po čom túžime. Zatiaľ sa učíme, hľadáme.

Boh je málo, slabý výraz, slabý názor pri šialenstve všade na okolo, silný by musel byť celok, nie bytosť, tých je veľa, rozoberajú si nás medzi seba. Tu vibrujú šialené energie, hmoty v nekonečných priestoroch, každá má svoju silu, svoje vyjadrenie, tie nikto neskrotí sú svojbytné, možno dobré, možno čisto zlé. Sú biele, čierne, pestrofarebné, mohutne vyjadrené. Hodnotné je nekonečné ťažké, ako tu na Zemi, musí sa rozvíjať zo situácie na situáciu, zo sekundy na sekundu. Aj to dobré je tvrdé, lebo je neskutočne silné, zladiť sa s dobrým, nie je jednoduché, isto tvrdá matematika, bolelo by to. Ťažko sa skryjeme, nájdeme slnečné, slobodné brehy, môžeme to skúsiť, mohutné existenčné prúdy, závratný, mohutný pohyb, mohutnej, možno antihmoty. Pre nás v tomto tele, ťažko vnímateľnej, toto teraz neunesieme, možno potom, ak sa zmení naša forma, keď všetko bude inak a nebude to tak zlé, ako niektorých varuje, či ako píšem. Toto je sila, ozaj nie nejaká pochybná zábavka, preto chcem varovať, nič nepríde, len tak. Tento Svet je jedno veľké varovanie, každá cesta niekam vedie, nikto tuná netrpí, len tak, nie je to rozprávka, ale ťažký hlavolam, doslova.

Nechcem hovoriť, že všetko bude krásne, ani si to nemyslím, snažím sa niečo vyjadriť, zároveň aj na niečo prísť, niečo tvoriť. Nemusím mať ani kúsok pravdy, to pre mňa nie je, ani úplne podstatné, považujem to za hľadanie, troška aj hrajkanie. Len chcem povedať, že tento Svet je silný, nemusí byť milosrdný, prajný k nám ľudom, ako si želáme, nevieme prečo tuná sme, aké máme určenie, poslanie, čo sa od nás chce.

Snáď nie je všetko, len zle a podrží nás to, snáď sme cenný, hodný zmeny, kvalitnejšej existencie, náš čas príde, všetko bude dávať vyšší zmysel, pre niečo si prišiel. Čas viacej vyjadrí, prejdeme zmenami, vedomie sa hýbe.

Miluj, odpúšťaj, pomáhaj. Je to na tebe, tvoj život, tvoja realita, tvoja voľba. Ak padneš začni znova, každá skúsenosť je dobrá, nenechaj sa zlomiť. Buď, aký chceš.