My to vieme, tak si robíme, čo chceme, všetko máme

dovolené. Načo ťažiť svoju hlavu, už nie je čas na

nápravu. Len, nech sa už nestane. Opravovať staré

chyby, nemá zmysel, len aby neboli ďalšie, riadne

veľké exkluzívne, čo dostanú sa pod kožu. Na nič

nie je dobré myslieť, tým sa všetko pokazí. Robiť,

čo je prirodzené, čo sa nám tu všetkým páči a

nikoho nezatlačí. To, čo sa mne nepáči a nemám

rád, ako každý, nech je to tak navždy. Hlava hore i

keď chýba ciel, keby sme všetko vedeli, boli by

sme v prdeli. Niečo si treba udržať, keď zafúka

silný vietor, ktorý by nás s cesty zmietol, ale ja

aj niečo mám a nie je to náhoda. Niečo máme

každý, len my vieme, čo to je, len nevieme, čo

príde, či sa nám to zíde. Smolu máme, keď sme

slabí, keď sa darí, nič sa nepokazí, i keď vtedy

by aj mohlo. Som pripravený tomu čeliť, aj sa

rozbiť o problémy, časom sa to zahojí.

 

Príde ďalší deň a ja ho hrozne chcem. Pekný deň.

To môže mať veľkú váhu, krásna vec vytŕčať z davu.

Ja možno, aj taký som. Taká vec sa možno stane,

keď pre teba je tak ťažké, uhájiť si svoje v dave.

Keď to v dave vypáli, presne vtedy, keď terajší

projekt padol a ty mieriš nadol. Žiadne veľké

prekvapenie, keď sa to však začne diať, to je

potom iná káva. Zistíš, že sa dá isť ďalej a

chceš hľadať niečo nové. Niečo čo bude mať

zmysel a bude aj jednoduchšie, aby som sám

pochopil. Človek nie je ľahká mašina, ťažko

tieto veci prežíva. I keď je to veľmi ťažké, iba žiť

je veľmi krásne. Po búrke som zistil, že sa dá, len

teraz nič nehľadám. Neviem ani, čo sa dialo a čo nie,

preboha toto nie. Keď máš chuť niekomu ublížiť,

príď za mnou, Ja to možno vydržím. Len som

troška zošalel a myslel na to, čo som nenašiel.

Všetko sa mi pokazilo, začal som hľadať nádej,

tej sa musím držať dodnes, niečo musí každý mať,

mne zostala ta jediná. Všetko ide proti mne,

takýto horor by som ani nevymyslel.

 

Je to neskutočný hnus, šanca minimálna, všetko si

nedokážem sám vydrieť a už došli sily, proti tomu isť.

Hnusné, že má človek city, všetko sa mu takto vráti.

I keď nechcem cítiť nič, vtedy pocítim, čo nechcem.

Chodiť roky po zemi a ani trocha sa nezblázniť, nie

každému sa to podarí. Keď ma život hodí na bok,

je so mňa luxusný blázon. V takých ťažkých dobách

na luxus však nie je čas. Dá sa možno, troška porásť,

pohľad na dno ma aj svoje čaro, ak to nie je natrvalo.

Niekde fičia ťažké schizi, ten má problém , sám sa diví.

Nikto schize neverí, tým si robí problémy. Často som

jej uveril. Prečo? Lebo chcem žiť. Ja mám svoju vlastnú,

možno troška slávnu, ale ozaj iba možno, uvidím čoho

sa dožijem. Mať tak možnosť, nemať záujem, len to

všetko príde samo. Ona sa ťa nespýta a nažerie sa do

sýta. Liečba šokom zaberá a na sile naberá.

Musím veriť hlavne sebe, netrápiť sa tým, čo neviem.

Malí výlet medzi ľudí a neviem čo vlastne liečim.

 

Oplatí sa vôbec snažiť?