Neustáli, nekonečný konflikt so spoločnosťou, ktorý sa vyvíja, silnie, ako čas plynie, ako vnímam, ako sa mením. Už dlho je každá myšlienka silná, intenzívna, komplikovaná, narážam na mantineli svojej existencie, svojich možností a schopností. Dôležité koľko dokážem pochopiť, potom uniesť, akú mám kvalitu a silu, lebo naše myšlienky, znamenajú ozaj veľa, ako i naša cesta, všetko má vyšší, mystický význam. Silné prejavy tejto existencie, mohutné erupcie, životná búrka, ktorá ukazuje iný Svet, ako si naivne myslíme. Je to aj dobre, aby sme sa nezľakli, nestratili seba, blažená nevedomá naivita. Zbytočné sa snažiť niektoré veci, vnemy, postoje vysvetliť iným, to je nereálne, vnímame ozaj málo, to si aj chránime, myslíme si, že nie je viac. Ako ďaleko siaha naša myseľ, aká je naša kvalita, myšlienková hodnota, keď si myslíme, že od nás, nie je viac. To by bol smutný Svet, pozrime na náš myšlienkový terén, na naše psyché, bolo by smutné, keby nebol cieľ, aby to bolo iné vyvinuté, bystré, rozhľadené, múdre, uvedomelé, nie ako tomu zatiaľ je. Toto je naša úloha, naša misia, osobne tomuto Svetu prispievať, formovať ho svojím názorom, obohatiť svojím životom, žiť s poslaním, rozvíjať svoje Ja. Hľadať a nájsť.

Svet má pre nás nevyčerpateľné množstvo tajomných záhad, prekvapení, môžeme bádať, lúštiť, filozofovať, odkrývať tento hlavolam, zapĺňať svoj život, takto sa realizovať, rozvíjať. Priestor na sebarealizáciu je nesmierny, nepretržitý, každý okamih je možnosť, každá situácia, činnosť, či problém, vždy vyjadríme to svoje, prejavíme sa. Prispejeme pozitívne, či negatívne svojej bytosti, prezentujeme seba a svoje hodnoty, záleží, čo chceme, čo ovplyvniť vieme, aký je náš cieľ, či túžba, prečo naše srdce búcha. Vyjadrujeme seba, svoj život, svoju Dušu, Svet je silný, nie sme tuná zo žartu, nesieme za seba zodpovednosť, nie je všetko jedno, čo zasadíš to vyrastie, koho sa opýtaš ten odpovie. Každým postojom, každým nádychom, každým slovom, máme možnosť uberať sa svojim smerom, treba si na to zvyknúť, nechať všetko plynúť, robiť si názor, ale nesúdiť. Naštartovať proces evolúcie, vývoja, zušľachtenia, rozvinutia, otvorenia vedomia, vybrať sa na cestu poznania, večného hľadania, nachádzania, dať svojmu životu zmysel, význam. Viesť svoj osobný boj, stavať sa za to, čo považujem za správne, hľadať to správne, neskrývať sa v dave, ale vyjadrovať sa. Ladiť svoju Dušu, svoje Vedomie.

Netreba tuná zablúdiť, ako Ja, vždy som taký bol, pomotaný, pohaluzený, nespokojný, neistý, Ja sa budem hľadať vždy, inak sa nedá, treba. Chcel som to zmeniť, privolalo to krach, osobnú búrku, teraz to vidím inak, cením si to, čo som považoval za neúnosné sa ukázalo, ako celkom dobré, že to má silný pozitívny rozmer, dôvod. Čas všetko dôkladne prejaví, čo je hodnotné, čo zlé vyjadrí, konfrontuje nás s našimi skutkami, môžeme si urobiť názor s odstupom času, pochopiteľne niesť dôsledky. Mne moje problémy umožnili, pozrieť sa na tento Svet z iného uhlu pohľadu, poodkrylo sa netušené, tajomné, záhadné, zmenilo sa moje vnímanie, celé moje vedomie, moje psyché, naštartoval sa proces osobnej realizácie v každom okamihu. Je to ale ťažké, môžem urobiť a aj robím chyby, hrozí existenčný pád, krach, toto je veľká hra, musím mať na svojej strane dobré argumenty, inak končím, zničia ma. Náročné ozaj maximálne, musím mať kontrolu nad mysľou, teda ešte nad niečím viac, čo náš vnútorný terén ponúka, veľmi pestrý a silný priestor, kde je všetko. Zmenilo sa to, dlho to bolo len peklo, teraz je to kreatívny, neskutočný priestor. My ozaj za seba nesieme zodpovednosť, život je náročný.

Svet je zákerný, vládne temný zákon, temné bytosti, je plný nenávisti, závisti, zla, niekomu to isto vyhovuje, hlavne my ľudia to živíme, tak aj vyzneje tento Svet, je to náš obraz, vonia nám podraz. Dobro je pod tlakom, bojuje, málokto ho skutočne podporuje, taká bytosť je vzácna, cesta ku zlu je ľahká. Nesmieme zísť s cesty, musíme odmietnuť ponuky temna, držať sa svetla, byť odvážny, bystrý, neživiť strach, nedopustiť úplný krach, ak padneš musíš vstať. Nie je to jednoduché, práve naopak, ťažko si byť vždy vedomí rizika, čo môžeme vyvolať, komu môžeme ublížiť, ľahko sa môžeme zašpiniť, nabrať zlý smer. To keď sa naštartuje, ťažko to zastaviť, treba sa zachrániť, či ako chceš, silné miesto tuná má to zlé, ak ti to nevadí, asi to tak má byť.

Je isto rozdiel, byť bohatý, či chudobný, často tí, čo majú materiálne bohatstvo sú duševne plytký, majú temné vedomie. V skromnosti, pokore, odvahe sa skrývajú veci netušené, krásne vybrúsené, trebárs ako diamant, taká cesta je vždy ťažká, taký človek stále hľadá, neuspokojí sa nikdy, čo je možno dobrý princíp. Nespokojnosť voči sebe, ma aj dobrý prejav, človek sa potrebuje stále motivovať, chce sa zlepšiť. No každý musí pracovať stým, aký je, čo mu je vlastné, čo ním hýbe, čo ho trápi, čo chce, čo pre to urobí. Každý ma svoje problémy, traumy, rany, svoje temné a svetlé stránky, svoje záhady a pravdy, svoj Život, svoj Vesmír. Pre každého z nás, sme my sami stred Vesmíru, sme to my, naše všetko.

Mám obavy, že tento Svet je zlý, zákerný a temný. Čo ma ukľudňuje, dáva nádej, je krása tejto planéty, prírody, zvieratiek, celého Vesmíru.