Som rád, že si to čítaš, zatiaľ ale, ešte nič nevzniklo, slova tohto textu, či básničky, sú ešte predo mnou. Bude to pár hodín písania, je to ale dobrá zábava, cielená a správna námaha. Pokiaľ viem, pokiaľ dokážem, pokiaľ nájdem, schopnosti a sily, treba niečo napísať, treba rozmýšľať, troška si rozvíjať a cibriť myseľ.

Svet je zvláštne miesto, každý má svoj priestor, niekto malí, iný väčší. „Všetko, čo je podo mnou, je na mojej úrovni, čiže je mi rovné – Všetko čo je nado mnou, je môj problém“. Nejako takto, by som to chcel brať, podľa toho sa správať, som ale, slušný outsider. Len život sám, spôsobuje, že nás všetkých je veľmi vidieť, na každého z nás si jednotlivci, či skupiny vytvárajú názory, takže máme vplyv, každý niečo svoje vyjadriť. Ja sám, ani neviem, ako seba zaradiť, no aj sa nerád zaraďujem. Nezvyknem sa hlásiť, k nejakým organizovaným ideám a hnutiam, filozofiám. Rád som, čo najviac nezaťažený a v rámci možností slobodný. Som dosť zaťažený manažovaním svojej existencie, som dostatočne zamestnaný, vo svojej mysli, aby som riešil svoje skúsenosti, poznatky, zážitky. Tým pádom, mám dosť vlastných aspektov a ponúka sa mi rada vízii, či skúsenosti, ktoré musím spracovať , usmerniť a skrotiť. To má každý. Každý jedinec, si musí nájsť svoju cestu, svoju tvár, formu postojov, ako sa bude prejavovať v spoločnosti, čo príjme za svoje, čím sa nechá inšpirovať. Isto je veľa možností a smerov, od rôznych osobností, hnutí, skupín, filozofii, náboženstiev, siekt, či rôznych kníh, filmov, či od rôznych všemožných individuálnych vyjadrení, či postojov. Neviem, ale ja som sa vždy týmto cudzím vplyvom, na seba, stránil, nerád som sa začleňoval, nerád som sa k niečomu organizovanému hlásil. Potreboval som nejako, ten svoj vnútorný priestor, pre seba. Potreba mať v sebe, len svoje veci, ohľadom, na svoje osobne citové vnímanie, vnútorné rozpoloženie pre svoje potreby. Potreboval som svoj vnútorný priestor, aby som mal miesto, pre svoje túžby a sny. Človek sa ale mení, menia sa životné parametre, okolnosti, aspekty, podľa toho sa aj upravujú naše túžby, sny a ciele. Svet sa mení, filozofii a inšpirácii pribúda, je toho veľa. Ja sa zatiaľ hlásim, len k sebe, za najdôležitejšie považujem podstatu a hodnotu, svojich skutkov, svojho správania, svojich myšlienok, svojich rozhodnutí. Nechcem byť moc zlý, chcem byť tolerantný a úprimný, veľký aspekt je snažiť sa pracovať s pravdou. Pravda, je úžasná vec, dá sa brať, ako inšpirácia pre naše činy. Málo študujem a čítam, no ale každý sme nejaký, nikto nevie všetko, preto mi veľa poznatkov chýba. Aj preto takto píšem, aby som sa sám dokázal zorientovať, aby som zo seba to svoje dostal, na niečo prišiel, niečo rozvinul. Je to záplava informácii, poznatkov, téz, možnosti, filozofii, učení, názorov, náboženstiev. Mne sedí názor, že je dobré, že si z toho, čo spoznáme, vyberieme to dobré, to čo nás oslovuje, s čim sa stotožňujeme. Len niekedy mám pocit, že je to také nedostatočné a arogantné, brať náboženstva, učenia, filozofie, tak zľahka. Isto mi chýba veľa informácii, niečo sa snáď postupne dozviem, niečo mi zostane na vždy skryté. Myslím si že, Boh sa skrýva za všetkým na tejto Zemi, aj my sme súčasť Boha, Boh je všade, vo všetkom, aj v každom skutku. Pre mňa, nie je, to úplne najviac Boh, ja to beriem a nazývam „Existenciou“, maximálna celková energia, z ktorej sa všetko skladá, ktorej je všetko súčasťou, ktorá všetko realizuje. Dobrá vecička je názor , že : „ mať vždy snahu v každej situácii, v každej chvíli, robiť to, čo je pre teba najlepšie “, vyhýbať sa extrémom a byť zmierlivý. No realita je , ale realita, život v takto rozsiahlej spoločnosti, je ozaj náročný. Isto, my ľudia sme celkom šikovný, keď zvládame existenciu v tak rozmanitých podmienkach v takom náročnom prostredí, ako je život na našej Zemi, či dokonca až v celom, neznámom vesmíre. No mne to nejde ideálne, nie som expert v udržiavaní, ideálnej spoločenskej pozície, ja sa dosť v tom motám a blúdim, som pohaluzený. U mňa to má troška, širší osobný rozmer, lebo niečo vnímam, čo nie je, len tak, ale liečim sa z toho. Toto, ale nie je ani tak o vyliečení, cesta asi vedie inak, je to o zvládnutí, dopracovať sa k zmieru. Lekári iba stále, riešia lieky, nič iné. Ale isto, keď je tomu tak, treba ich brať, aspoň niečo. Ťažko duchovný problém, niečo, čo nie je s tejto našej bežnej sféry, niečo až mystické vyriešiť tabletkou, nie je to vôbec jednoduché, tejto chorobe sa vraví „rakovina duše“, ja som si na to, ale už zvykol, som síce troška utrápený, ale nie zúfalí. Beriem to, už ako výzvu, je to ale ťažké, s ohľadom, na to, čo sa tuná bežne deje, ľudom a všetkým, živím stvoreniam, tak keď ma zničia, nič prekvapivé, život je náročný, nemazná sa s nikým. Takže treba sa snažiť, po búrke, príde úľava, človek vydrží veľa a nielen človek. Túžba po živote je silná, rezignuje sa ťažko, ak prekonáš to najťažšie, vždy sa dá, ísť ďalej. Treba sa snažiť, prekonávať prekážky a ťažkosti, nevzdávať sa, pokiaľ žijeme. Problémy, máme aj preto, aby sme sa vyvíjali, zušľachťovali, aby nás posilnili, aby sme nabrali dôležité skúsenosti, „ čo ťa nezabije, to ťa posilní „, niečo na tom bude. Myslím, že stačí, „ ty si to dočítal-a, klobúk dole, je to od teba milé, vďaka “.

Vraj „ Život, bez bolesti nemá zmysel “, niečo na tom je.