Teraz vidím veci inak, roky je to tvrdá drina, nemám sa, ale na čo sťažovať, muselo sa to stať. Logicky prišiel zlom, skončilo pobláznené obdobie, také si svoju daň vyberie, každý za slabosti zaplatí, niekedy sa nedá poučiť z chýb, možno chýba záujem, nabral som drsný smer. Život musí vyjadriť svoju hodnotu a silu, nie je to rozprávka, isto veľká záhada, otvorila sa moja trinásta komnata. Všetko nabralo nehoráznu silu, neustále on-line, to je veľká škola, myslel som, že je to podraz, nehorázne okolnosti, treba sa vyrovnať so všetkým, nehanbiť sa za nič, držať si svoju hodnotu. Najviac ma trápili moje myšlienky, moja hlava, to sa asi občas stáva, nespokojný som bol so všetkým, trápili ma vlastné slabosti. Nemal som nič, čo by to mohlo utíšiť, musel nastať zlom, zrazu som bol v ňom, akoby na mňa zaútočil celí Svet. Pri každom kontakte bolo zle, prilietalo to zo všetkých strán, nedalo sa skovať, nechcel som sa ani poddať, bol som aktívny, musel som sa učiť žiť, ako posledný, šialený a nechcený. Intenzívne sa hlásili problémy, zostal som sám, je to môj dar, byť sólo je odmena, možno príde premena, možno nie, bude to tak ako budem vedieť a chcieť. Bludne som sa zamiloval, do neznámej, to som nečakal, ani nechcel, to ma dostalo do kolien. Láska je silná vec, bola celá v bielom, vystrelila ma do Vesmíru, šialenstvo v každom okamihu v každej sekunde. Túžil som ju nájsť, ona mala iný plán, všetko, ale nabralo iný rozmer, tento Svet je problém, tak to musí byť. Ďakujem, že si ma zapálila, všetko je inak, život je intenzívny zážitok, aspoň bola sranda, prišla existenčná pravda, luxusná výbava mysle, šialený príbeh, intenzívny život. Neskutočné veci, musel som to prežiť, aby som sa mohol meniť, vyvíjať, intenzívne prežívať a cítiť, ladiť svoje zmysli, nezostať plytký a prázdny, nevedomý na vždy. Prepadol som veľkej túžbe, ktorú som nepoznal a nečakal, len veľa sa toho stalo. Zaujíma ma, len tá, pravda o tomto Svete, Živote, blízke odpovede o sebe, túžba riešiť tento hlavolam, možno to všetko, čo sa stalo je istý dar. Teda skorej šanca, niečo rozlúštiť z tejto záhady, chcem sa posunúť aspoň o krok, nebyť len systémový otrok. Silno som sa zmenil, pohltili ma záhady tohto Sveta, chcem skrotiť, to čo vnímam, neustáli príval, možností, alternatív, informácii, osobných komplikácii vyslúžiť si rešpekt, idem po svojej ceste. Momentálne ani nemám túžbu naberať z vonka nové informácie, čo je vo mne vnímam, ako dostatočné, chcem ísť svojou cestou, riadiť sa sebou. Možno mám šancu netušenú, prekvapivú, záhadnú, musel som pred sebou pokľaknúť a modliť sa. Ja sa chcem modliť k sebe, kto je nad nami neviem, ten sa tají, aj tak teraz viacej nezvládnem, ako seba, som predsa samostatná bytosť, plne vyťažená svojou existenciou. Chcem sa zaoberať svojimi myšlienkami a skutkami, na čo mi stačí vedomie, to je u mňa troška zvláštne, nie som sám. Bolo to dlho peklo, teraz vidím nádej, ale možno padnem, ozaj silná vec, čo si si napiekol teraz zjedz. Je to náročné, ale také to musí byť, aby mal zmysel, život nás musí preveriť, niečomu naučiť, musíme sa prejaviť a vyjadriť, chcem ísť v ústrety, aj preto toto píšem, hľadám zmysel. No, nič sa nedá robiť, situácia je taká, netušené, neznáme hľadám. Vymysleli to oni, len Ja som asi, už nemal stáť na vlastných, zrejme to bola suverénna likvidácia, duševná exekúcia, tej chorobe sa vraví, rakovina Duše, ozaj veľký prúser, len Ja som ešte tuná. Zrejme musia ctiť isté pravidlá, princípy v tom vidím nádej, svoju šancu. Drsné, ale má to od začiatku aj svoju poetiku a krásu, akoby niečo nezvyčajné. Aj sa to naštartovalo tým, že som sa brutálne zamiloval do neznámej, bola celá v bielom. Je to od začiatku veľký hlavolam, po rokoch mi občas niečo prezradia, čo vlastne, čo znamená, čo som počul toľko krát a prekvapivé silné, zaujímavé veci. Ale ozaj, riadna reality show, až na dno, ale som tu, mám aj veľkú chuť, nič hodnotné, nemôže byť ľahké. Vidím nádej, žiť je krásne, planéta Zem je prekrásna, okolo šialený Vesmír. Neuveriteľné žiť.

Naše príbehy sú silné, všetko má hlbší zmysel, pre niečo si prišiel, vníma nás to nad nami, vedie nás svojimi cestami, nikdy nesmieme zastaviť, treba sledovať svoje túžby, ktoré čas možno zmení, už nechceme byť v cieli, večná púť, večný bojovník. Každý máme svoje hodnoty, túžby, čas ich všetky preverí, ak sú silné prídu problémy, život nás preverí, otestuje na samotnú hranicu, si tak veľký, ako tvoje problémy. Sebaistota a suverenita je zradná, za ňou sa možno niekedy, len skrývame, nás všetkých to oklame, ale teba nie. Buď taký, ako chceš, prečo nie, si to Ty, tvoj príbeh, tvoja cesta, tvoje miesta, tvoje činy, nepozeraj koľko to stojí driny. Treba si raziť svoju cestu, nezastaviť ísť, raz zlom musí prísť, všetko je inak, potom sa treba prijať, mať sa rád, neľutovať žiadnu ťažkosť, pád, veľká sila sa skrýva v Nás, len to treba nájsť a spracovať. Svoju Dušu nikdy nezapredať, aj keď uvidíš hlbokú priepasť, budú stáť proti tebe silné armády, tvoja túžba sa musí presadiť, dopracovať sa k Mieru. Aj keď prežívaš veľkú biedu, zdá sa, že je všetko stratené, nech v tebe nová sila povstane, posuň sa k pravde. Žiť nie je ľahké, tak je to správne na viac, teraz ani nemáme, málo toho vnímame. To nech sa zmení, nech sa naše vedomie rozvinie, rozprestrie, nech sa zmení celý Svet, nech je zajtra inak, ako dnes, nech nové vedomie povstane. Svet sa mení, zatiaľ sme v tieni, to sa časom zmení, zatiaľ si viac nezaslúžime, lebo robíme bezbranným stvoreniam, čo robíme. Zlým smerom ideme, málo si svoj život vážime, naše skutky sú pochybné, vidíme, len seba, zatiaľ, čo zvieratká čakajú na odstrel, zúbožené, zotročené, ponížené, zatiaľ viac nie. Drsný je tento Svet, plný smrti, zakázané nám najviac chutí, správame sa nad božsky. Zabíjame z rozmaru, pre zábavu, prerastá nám to cez hlavu, budeme tomu, ale čeliť, raz bude na nás zbraň mieriť, možno vek, či choroba. Pred smrťou sa nik z Nás neskryje, príde náš čas, možno to vyššie od nás, bude chcieť vyrovnať účty. Podporujeme peklo na Zemi, oni nie sú preto stvorený, dlhy sa musia platiť, život nám všetko vráti, sú to isté, ako my. Celý Svet je zrejme jedno veľké klamstvo. Že vieme klamať, manipulovať, nám dáva najväčšiu výhodu, využívame ju, ako sa dá, klameme sa všetci navzájom. Chýba nám čestnosť, hodnotné zásady, máme zvrátené charaktery, zaujímame sa, len o seba. Živíme klamstvo, rozdúchavame spory, necítime spolupatričnosť, zodpovednosť, nectíme samotný život. Sme vystavený do takejto existenčnej skúšky je to zradná pozícia, iste nie náhoda. My a okolo nás šialený Vesmír, šialená pozícia, asi preto, aby sme sa zorientovali, máme svoju cenu, ale ničíme túto planétu a život na nej. Tá je naše všetko, nemáme kam ísť, ničíme si svoj domov, naše všetko, je to také poetické vezenie. Prešli sme, len kúsok cesty, nepoznáme Vesmír, nepoznáme skoro nič, všetko samé záhady. Máme nad čím špekulovať, čo lúštiť, každý môže veriť tomu, čomu chce je to jeho vec, horšie kvôli viere sa vraždiť, no čo už, sme taký. Dúfam, že sa Svet zlepší, máme to v rukách hlavne my ľudia, to je matematika krutá, hrozne nám chutí moc, pre ňu sme ochotný urobiť zrejme čokoľvek. Raz príde zmena, snáď nebude neskoro, toto nie je všetko, sme zamknutý v našich bytostiach, asi nebude vždy tak, ako bude sa rozhoduje, „Teraz“.

Nech raz nastane vláda zdravého rozumu, snáď sa zmeníme, čím viac a viac ľudí to sleduje a chce, musíme sa vyvinúť, svoje vedomie rozvinúť, pozdvihnúť. Musí nastať harmónia, všetkého živého, všetkého, čo nás obklopuje, tu zrejme vníma ozaj všetko. Pre mnohých je to tuná ťažké, verím, že smrťou všetko nekončí, každopádne sú tuná silné mocnosti, aké majú plány neviem. Treba dúfať v lepšie a hlavne veriť sebe.

Sme samostatné bytosti, musíme si stým poradiť, nájsť správnu cestu, smerovať k vyspelému celku, ku krajšiemu a spravodlivejšiemu Životu na Zemi. Život je nádherný.

Som pomätený, neviem kde som, keď to tak zoberiem, ani neviem kto som, viem svoje meno, veľa si pamätám, ale som zamotaný v pavučine života. Možno sa zle vnímam, nechápem na dostatočnej úrovni, to ma vždy ťažilo, vždy som veľa vecí pochopil neskoro, aj po rokoch, som dosť naivný, to ti život dá pocítiť. Nie som, ale sám, toto nikto nechápe, len sa tak niekto možno tvári, ako človek sa to nedá vedieť, každý sme nejaký. Zažívam všeličo, treba uznať, problémy sú krásne v harmónii, všetko dobre funguje, všetko vie, kedy má prísť, aby to bolo to pravé. Zlé sa stane, keď sme oslabený, keď nás niečo trápi, no asi je to aj dôležité, keď nás to tak zaujíma. Najzaujímavejšia je jedna vec, teda ani nie, tak zaujímavá, ako ozaj silná, ozaj podchytená vec, myslím sex. Vpálili do mňa, ako plameň, zapálili majáky, my sme ozaj nebezpečný, všetko sa zmení, bude to boj, ako prežiť. Výdatne rozvinuté šialenstvo, neustáli príval informácii, neustále pod tlakom, nastal zlom, už som v tom, dlho, ale asi nevydržím. Ani neviem, čo teraz, žijem zo sekundy na sekundu, odolávam ťažkému ataku, nesmiem sa za seba hanbiť, viem, že som celkom v pohode človek. Teraz sa moja Duša orie, prišlo temno na moju existenciu, moja myseľ je neustále pod paľbou, vidia aký som, hľadám nádej, kto hľadá, raz nájde. Človek musí mať zmysel pre humor, musí sa vedieť sebe smiať. Smiať sa z absurdna, toto je neuveriteľná existencia, no ale tak troška si to chcel, len si nevedel, aké to je. Presne takto to vyzerá, sám si to privolal, svojím túžením, až neskutočne silno, netušené prišlo, možno nikdy nebudem vedieť, čo to je, nebudem vedieť, ako na tom som, nie, časom príde zlom, ale potom to bude náročnejšie ešte viac. Našťastie zodpovedám, len za seba, viac by sa nedalo, to by nešlo, zaberie to moje všetko, intenzívne šialenstvo. Zmenil sa môj vnútorný priestor, asi preto, že som si ho pestoval, som to k sebe privolal, oni vedia potešiť. Mám neuveriteľnú túžbu, nájsť ich, len oni nechcú, neustále sa mení môj názor na seba a svoj život. Prežívam rôzne scenáre, čo sa stalo, ako na tom som, striedanie realít, vraj sa to nedá odstrániť a pokusy sú ozaj zúfalé. Vyzerá to tak, že ani Veda tomu nerozumie, neviem, čo to študujú, oni len typujú, je to od veci a i tak nikto nedokáže dokonale vyriešiť, inú bytosť, sme taký, že každý musí nájsť sám. Vnútri sme sami, my sme všetko prežili, veľa potrebujeme pre seba, aby sa dalo, keď nezvládaš, tak problém, trebárs si na druhom brehu, ostatný to tak berú. Keď je ozaj ťažko, je to náročné, potrebujeme svoje Ja stabilné, aby sme dokázali ovplyvňovať, formovať, svoj Svet, všetci chceme pevne držať opraty, mať veci pod kontrolou, chceme byť sebavedomí, riadiť svoj osud, to ale nie, silnejší je tento Svet, ponúkol nám cestu, za to ďakujem. Budem Vás brať, ako silnú oporu, ktorá dá hodnotu, môjmu životu, neuveriteľne zážitky, ktoré žiadny človek nevymyslí. Tak to ale beriem, až po hrozne dlhých rokoch, ťažkej cesty, všetko musíme prežiť, musíme riešiť svoje problémy, ktoré sa nám do života priplietli, učíme sa celý život. Dobre napíšem to takto, ste mojimi učiteľmi, mojimi spirituálnymi partnermi a trénermi. Kontaktujete priamo moju dušu, dávajte si prosím pozor, nevydržím všetko, no ale musíš. Keď chceš rásť, musíš si to vypracovať, život nie je len tak, cesty sú kľukaté, čas všetko ukáže. Ukáže sa pravda a význam, uvedomíš si odžité roky, ocitneš sa v realite svojej existencie, práve teraz. Zvykol som si na svoju realitu, musel som sa učiť odreagovať svoju myseľ, za nič, čo sa v nej objaví, ani čo v nej je, sa nesmiem hanbiť. Cítim sa strašne, ale šancu mám, poznám sa, teraz je to tak. Zmení sa poloha vnímania, život prejde do abstraktná, experimentálna existencia, alternatívna poloha mysle, dynamický temný príbeh, život na hrane žiletky.. Tlak v každej chvíli, vynárajú sa otázky, musím rozmýšľať, naučiť sa stým žiť, keď chcem ďalej byť. Musím sledovať svoju osudovú nit, nechcem sa stratiť, podľahnúť tomuto existenčnému šoku, musím to zvládnuť, možno sa to ukľudní, cítim veľkú túžbu žiť. Vedel som dávno, že som v prúsere, čakal som kedy sa to udeje, prišlo k explózii, bola to atómová puma, aj troška zázrak, že som živý. Idem, ale život bolí, naučil som sa údery nevnímať, bolieť to, ale bolí vždy, nie som kameň, neodolám každej rane. Pravda, naučiť sa odolávať svojím pudom, stojí za to, nechcem byť ich otrok, považujem to za prízemné a chabé, riadne hnusná vec. Idem za nejasným cieľom, nerozumiem ničomu, stalo sa toho veľa, všetko malo nejasný význam, myšlienkový pretlak. Cesta nereálnej existencie, predieranie sa cez slabosti, možnosť niečo sa naučiť, naberať skúsenosti, neprestať dýchať. Som neustále on-line, bojujem o prežitie, snažím sa úplne nestratiť, po krízach, sa dať dokopy, udržať svoju myseľ na hladine. Som outsider, nezvládam existovať, úplne bežne, je to na mne vidieť, nechcem sa ale skovať, utiahnuť, ani neviem prečo, ale neviem prestať, chcem sa zachrániť, plnohodnotne žiť. Som prekvapený, že som neustále šiel, nestratil túžbu, všetko som akceptoval, sekundu po sekunde prežil, zo všetkým sa vyrovnal. Život ozaj nie je jednoduchý, hlavne, keď je všetko inak, ako sa hovorí, ako sme navyknutý, na čo sme učený, tento Svet je silnejší, spirituálny, mystický. Ľudská túžba je neskutočne silná, mnohý o tom vedia, mnohých to zlomilo, mnohé osudy to zmarilo. Vôbec sa nedivým, sám som prekvapený, že ešte zvládam, chcem sa stať ich partnerom, spirituálnym učeníkom. Potrebujem to k prežitiu, ku svojmu pokračovaniu, neviem, či mám, ale šancu, záleží, kto má aké plány, aký je tento Svet, kto má akú kvalitu, aké sú možnosti. Musím veriť a ísť ďalej, už dlho ma motivuje Nádej, fascinuje ma, neviem sa jej vzdať, cítim silnú túžbu, chcem rozvíjať, svoje psyché, svoju dušu. Vediem v sebe vojnu, túžim po Mieri, verím, že sa to ukľudní, už som sa niečo naučil, musím ísť ďalej, sledovať Nádej. Vyvarovať sa zásadným chybám, nesmiem zísť z cesty, musím byť silný, tak ako každý, život je ťažký. Choďte svojou cestou, nevzdávajte sa nikdy, je to lekcia, život sa vyvíja, vystavuje nás skúškam, musíme to ustáť. Všetko je to šanca, život je zmena, prirodzene sa vyvíja, rozvíja sa realita, hľadáme význam, hľadáme pohodu, je to cesta k pokroku, nutná k vývoju. Majme zdravú vieru, nebojme sa nikoho, hľadajme to krásne, vznešené, vzácne, doprajme si ten zážitok. Dostaňme sa do pokojnejších vôd, k súladu a harmónii, akceptujme vývin a princípy života.

Sme v kontakte s energiami vyššími, nech nás to podporí, hľadajme cestu, skúsme viac chápať, otvorme svoju myseľ Svetu, prestaňme sa skrývať. Akceptujme svoju cestu, svoj osud, svoje ťažkosti, naučme sa žiť, poučne sa zo zlyhaní a chýb, malo to tak byť. Pestujme si dobrú túžbu, riaďme svoj osud, nikdy sa nevzdajme, žiť na tejto planéte je prekrásne, ceňme to.

Toto ma dneska popadlo, vznikla táto text – báseň, čo znamená zmenu, písal som inak, dlho hľadám formu, ako ďalej tuná na Blogu. Učím sa, chcem nejako žiť, chcem nejaký byť. Tuná sa snažím vyjadriť, na niečo prísť, prečo budem žiť. Hľadám sa.

Akú to má pointu, prestaň na chvíľku, otvor oči, niečo sa ti prejaví, reálny Svet sa zobrazí, toto sa nedá pochopiť, zmysel je skrytý, tak to je, teraz, zajtra možno nie. Myslím, že to zatiaľ nikto nedokázal, neviem, či sa to zmení, my by sme to chceli, možno odpoveď je až v cieli. Preto sa stále hľadá, musí prísť ten, čo to odhalí, prinesie na Zem to vyššie, ktoré sa ku svojmu poslaniu vyjadrí, ku všetkému sa prihlási, príjme zodpovednosť. Verím, že by Svet bol potom bohatší, krajší, pokiaľ je ozaj hodnotný, čo neviem, všetko je možné, tu veľa vecí nesedí. Možno si nás chce, len podmaniť, uchrániť si svoju moc, potom jediná šanca je ho zvrhnúť, vylepšiť mu existenciu, ušetriť mu tápanie, nastaviť ho hodnotne, nahradiť ho lepším, schopnejším. Isto aj Boh má veľa nedostatkov, isto ma aj čierne svedomie, preto je Svet taký, aký je, utrpenie je silná črta,

všetkých živých bytostí, samotnej planéty Zem. Možno, tam nie je ten kompetentný, možno mu, len chutí moc, tak to vyzerá. Aké je tomu tak, sám sa časom zničí, možno ho zničí, ak ho odhalíme, neobháji svoje skutky. Bude možnosť, ako ho vymeniť, on riadi tento Svet, podieľa sa na utrpení, všetkých bytostí, bude súdený, ocitne sa v pozícii, ako my, bytosti na Zemi, niekto ho vymení. Len to je taká rozprávka, keby šiel Svet dobrou cestou, čo sa zatiaľ nedeje, nevzdajme sa nádeje, raz bude Svet a život, lepší, krajší. Máme predstavu, že Boh musí byť dobrý, čo je možno jeho zámer, vládne nám, dosť možné, niečo Čierno kňažné. My v túžbe, aby sme žili po smrti v tomto tele, či aby nás oslobodil od nášho trápenia, sa na neho obraciame s prosbami. Možno nie je tak krásny a dobrý, ako by sme chceli, ale verím, že smrť, nie je koniec našej existencie, to je dôležité, ostatné sa možno časom zmení. Isto, nie je taký, ako si ho my ľudia na Zemi predstavujeme, čo je dosť možné, nemusí byť tak dobrý, to je len naša túžba, predstava, môže to byť inak. Je ťažké riadiť tento Svet, možno preto musí taký byť, spoliehaj sa na seba, nie na Boha, sám teraz za seba zodpovedáš, cti svoje hodnoty, maj dobrú vieru, že tento Svet je hodnotný. Napísal som, len preto, že ozaj nevieme a všetko je možné, nič nie je isté, tento Svet je krutý, zlý, môže to tak byť, chcel som to, len spomenúť. Možno raz Svet, bude krásne miesto, ubudne utrpenia, ale možno to tak musí byť, aby sa naše Duše vyvíjali, aby sme sa učili. Len ťažké skúšky nám pomôžu byť ušľachtilí a hodnotný, teraz sa to musíme naučiť, preto je Svet taký. Maj dobrú vieru, neboj sa, život je dar, chráň si ho. Ver sebe, spoliehaj sa na seba, ver v dobro tohto Sveta, ver tomu, čomu Ty chceš, je to tvoja vec.

Ťažké veci majú vyššiu hodnotu, možno preto, to všetko, život na Zemi, ako peklo, cesta do strmých schodov, výstup na vysokú horu. Byť odhodlaný a nezlomný, prekonať všetky ťažkosti, po búrke vyjde Slnko, objaví sa netušené, zistíme, že to pôjde, že môže byť dobre, poučiť sa z chýb. Nikdy sa nevzdať, čím hlbšia je priepasť, tým viac nás zocelí, naučí, raz zabudneš na tie problémy, príde nové vedomie, poznanie, po búrke znova povstaneš, uvidíš krásny Svet, stúpne tvoja hodnota. Ver mi, padol som niekoľko krát. Bolo to peklo, ale neuveriteľne silné zážitky, úplne iný pohľad na Svet a Život, pohľad, ako sen, už inak pozerám na hviezdy, tento Svet je mystický, duchovný a zázračný. Cesta mohutným peklom, silný osobný prielom, zmena, posilnenie, vzostup vedomia, zušľachtenie môjho Ja, rozšírený rozmer mysle, osobný prevrat. Ak si veľký bojovník a neuspokojíš sa, čo sa dá len na čas, tak boj nikdy nekončí, stále sa budeš byť za svoje hodnoty. Bude ťa drviť klamstvo a nespravodlivosť, utrpenie všetkých bytostí, budeš mať proti sebe, všetko zlo, nekonečný boj. Veľa porážok a pádov, musíš veriť, že aj v niektorom boji zvíťazíš, musíš si vážiť úspechy. Pokorný, kľudný, časom silný bojovník za lepší Svet, raz to dosiahneš, dôležité, koľko ľudí sa vydá na túto cestu. Bojovník pravdy, od teraz, až navždy. Nie si, ako každý.

Ideme všetci spolu, vytvárame spoločné, rozhodujeme aký bude zajtra Svet. Každý prispeje svojim osobitým spôsobom, svojím príbehom, formujú sa názory, vzájomne sa ovplyvňujeme. Dobré je, správnym názorom sa nechať ovplyvniť, prijať za svoje, takto skvalitňovať, svoje Ja, svoje postoje a skutky, zlepšovať sa. Filozofia je silná veda, akú prijmeme, aký prirodzene sme, taký bude celý Svet, preto sa treba vyjadrovať, to správne hľadať, uvažovať a vyvíjať sa, ladiť svoje Ja. Individuálna viera, postoj, že Ja som Boh, keď chcem kritizovať, musíme mať osobné zázemie, svoje učenie, svoju kvalitu, svoju vlastnú filozofiu, svoju osobnú vieru, hodnotne prispievať celku. Isto nerobiť iným, čo my sami nemáme radi, neútočiť na slabosti iných, podporiť na každom a vždy to dobré, hľadať cestu k súladu a zhode, vzájomnej podpore, budovať spoločné. Každý má svoje pozitíva i negatíva, vždy sa nájde dobrá vec i chyba, nikto nie je ideál, všetci sme na ceste poznania a hľadania. Potom sú taký, čo prinesú dar, zmenia Svet, takých akých niet, geniálne, zázračné bytosti, od ktorých sa dá veľa naučiť. Ich posolstvo svojim životom zhodnotiť, šíriť dobré, zdravé, isť po ceste ku kráse, nech sa veci zmenia, aby sme si my a naša planéta vydýchli. Umenie je krásna vec, keď oslovuje našu dušu, keď je hodnotné, nie povrchné vyrábanie, ale precítená tvorba. Vyjadrovanie zo svoje duše, estetické, krásne, umelecké diela, kreatívna, zmysluplná tvorba. Každý má v sebe netušený dar, niečo vytvárať, niečo tvoriť, vyjadriť svoju bytosť, potešiť svoju dušu. Na to je teraz veľký priestor, je informačný vek, internet je skvelé médium, skvelá vec, viac a viac ľudí to začína využívať, pribúda počet ľudí, čo sa vyjadrujú tvoria. Viac a viac nám ponúka budúcnosť, ako pribúda osobná a osobitá tvorba jedincov, Svet sa vyvíja mení a zhodnocuje. Každý deň pribudne nové, objavujú sa nové zdroje, informácie sa šíria, rozvíja sa poznanie. Umenie je krásna vec, vyjadrovať svoju Dušu, svoj Svet, kreatívne investovať energiu, formovať svoju myseľ, vyjadrovať, čo nás oslovuje, čo snami hýbe, prejaviť prečo žijem. Snaha vytvoriť, niečo krásne, niečo vlastné, hľadanie svojho štýlu, krásna svojej Duše, prejaviť svoje Ja, vyjadriť sa bez zábran. Kreatívne sa vyvíjať, tvorivo sa realizovať, ďalšie bytosti zaujať, inšpirovať, motivovať k tvorbe. Hľadať to dobré. Inšpiruj sa, skús, rozvíjaj svoj vkus, objav netušené.

Každý je originál, treba to skúsiť vyjadriť, prejaviť, svoje Ja, ostatným predstaviť, rozbehnúť proces osobnej tvorby. Prejav sa, vyjadri sa, nájdi význam, objav nové, vyjadri niečo svoje. Tvoriť je dobré.

Niečo vytvárať, spájať písmenká, vety, takto vzniknú rôzne texty, možno hlúpe, možno múdre, to je ťažko povedať, často čas, inak veci prejaví. Aj keď ti nikto neverí, vyjadri svoje názory, diskutovať sa dá o všetkom. Tu je všetko záhada, všetko je iné, ako sa javí, kto má pravdu neviem, ale viem všeličo iné, mystické, divné, pre niečo žijem. Niečo vnímam, je to vec ozaj divná, popiera všetko zatiaľ známe, ukazuje inú tvár, podobu, niečo úplne iné, dobré je, že veľmi silné. Ja som silno naivný za to aj platím, verím, že to celé zvrátim, spevním svoj Svet, nájdem odpovede, vízie v prívale slov, ktoré vnímam mysľou. Budem úspešne po krokoch lúštiť hlavolam, ktorý roky prežívam, chcem byť partner, dobrý priateľ, vyslúžiť si podporu, spirituálnu oporu, mystické priateľstvo. Aby sme boli kamaráti, nech sa nemusíme hádať, nech zaznejú čarovné, nemožné slová, nech naše cesty splynú. Si silný, vieš toho veľa, ešte viac vnímaš, ďakujem ti za tú potopu, životnú pohromu, neskutočný uragán, cestu peklom, existenciu na druhom brehu, zatiaľ žijem, za to vďaka. Zaujímavé veci sa zmenili, inak všetko vnímam, zaujalo ma to, tento Svet stojí za to, chcem aby existovali neskutočné energie a bytosti, chcem Svet, čo najsilnejší, hodnotovo kvalitný. Chcel by som ťa vidieť, spoznať sa, ak sa to vôbec dá, len tak zo silného princípu, vo vhodnej chvíli, chcem aj potom zostať tuná a živý. Musím ťa volať, moja myseľ mi to radí, zdá sa to správne, spojenie je kvalitné. Je to pre mňa veľmi vzácne, od prvej sekundy šialenstva to milujem, dlho ma to tlačí dole a preč z tohto Sveta. Že tu nie je o čo stáť, nikdy som sa nechcel vzdať, svoju Dušu zapredať, zatiaľ žijem, toto píšem, uvidím, čo bude. Musím bojovať v kľude, nájsť súlad medzi písmenami, slovami, všetkými možnými vetami. Vytvárať sieť dôvodov, argumentov, princípov, priznať a snažiť sa zmeniť, čo je chybné, aspoň to, čo som schopný pochopiť. Za veľa vecí sa viem, len ospravedlniť, čo nemá žiadny skutočný efekt. Nemal by som to robiť, isto každý musí platiť, musím stým časom niečo spraviť, musím byť čistejší, lepší, myšlienkovo svieži. Snažiť sa prísť na základný princíp, tohto Sveta, svojho života, otvoriť svoju myseľ, vnímať celok, stotožniť sa s celým Vesmírom. Viac, ako Vesmír si neviem predstaviť, čo je za jeho hranicami, čo všetko možné, až nemožné existuje netuším. Raz by som to, ale chcel vedieť a vnímať, spoznať tento Svet, nemusí to byť hneď, rád požijem koľko treba, keď budem nejako užitočný, nechcem končiť, chcem vnímať a žiť, odvíjať svoju existenčnú niť. Raz započujem niečo, čo bude maximálny šok, totálnu informáciu, ktorá načrtne neskutočné, ťažko mysliteľné, tajomné, skutočnosti o tomto Svete. Čo sa tu deje, kto a kam nás vedie, či niečo iné nemysliteľné, asi temné, chcem sa niečo naučiť, prežiť na vlastnej koži, byť na toľko odvážny a schopný. Mal by som sa modliť, len neviem ku komu. Náboženstvám neverím, chcú z nás mať svoje ovečky, zaradiť nás do stáda. Myslím, že sú dosť temné, nemajú často ušľachtilé ciele, chcú ľudí prikloniť k sebe, tým získavať moc, budovať si silnú pozíciu o jedinca a naše osudy im nejde, chcú dobre len sebe. Nepotrebujeme ich. Na čo taký Boh, ktorému sa musíš klaňať, prosiť k nemu sa modliť, zatiaľ, čo on je skrytý neviem kde, nevieme ani, či vôbec je. Celí život sa modliť bludne, kľudne možné, veriaci človek je pre neho možno aj hlupák. Ťažko povedať, nič nevieme, nepočul som jednoznačný, istý názor, každý len báda, nik nevie, aká je pravda. Je to zbabelé, uberá mu to veľa na hodnote, možno žiadnu ušľachtilú hodnotu nemá, možno je zákerný, mocensky riadený, len opäť čistá politika, nie hlboký, cenný význam. Ako to tuná funguje, nikomu sa nedá veriť, iba sebe samému, tam smerovať svoje modlitby, veriť sebe, svojim skutkom, mať u seba čisto. Byť svojim pánom, aspoň sa cítiť troška slobodný, podľa seba sa riadiť, všetko a každého si vážiť, osobná viera. Individuálna, pokorná existencia, premena, budovanie vlastných zásad a hodnôt, riadiť sa svojim citom, pravidlami, túžbami, potrebami, hodnotami, žiť ich, vytvárať ich, prejavovať ich. To, čo sa nám ponúka, známe náboženstvá, ktoré poznáme, isto to nie je náhoda, chcú, aby tomu, tak bolo. Podľa mňa je to klamstvo, sú vyššie energie a bytosti, ako vyjadrujú náboženstvá. Žiadna známa osoba, bytosť, tí predstavujú, prezentujú hrozne málo. Vyjadrujú sa pre nás slovami, písmami, čo je málo, tak sa dá, len veľmi málo vyjadriť, neustále kážu, tuná cítim zradu, jedine to môžu byť bytosti z nižších poschodí, nižších schopností, ktoré chcú zveľadiť, získať svoju moc, ponúkajú malo, žiadajú silné odovzdanie, čo je silno zlé. To by bol chabý Svet, myslím, že dôležité je iné, toto je len malí manuál, návod, ako na nás ľudí, veľa tam klamú, zavádzajú, sledujú svoje temné priority. Vidím tam, ako laik, veľa zlého, neskutočne špinavého, podradného, úbohého je to zahltené zlom a temnotou, nechcem stým mať nič spoločné. Sväté písmo hocijaké je veľmi cenné, ale je to málo, Svet je dúfam iný, spirituálnejší, zaujímavejší, pestrejší. Dúfam, že je to neuveriteľná, šialená, krásna, tajomná energia z ktorej sa všetko skladá, nižšie duchovné bytosti, aj mi jedinci, jednoducho úplne, ale úplne všetko. Tá nás všetkých spája v jedno, preto všetci a všetko sme jedno. Myslím, že takáto maximálna energia existuje, tá vízia ma zaujala, chcem takýto Svet a dúfam, že je to ešte silnejšie, nech je, čo najsilnejší tento Svet. Do nekonečna a ešte ďalej. Musím veriť, že to mocné je hodnotné, inak je zle, dosť sa bojím, ale verím.

Pravda víťazí, zatiaľ sa nám, ale tají, nepoznáme tento Svet. Tajomstvo maximálne, čo nás čaká, kto sme, čo je dobré a správne. To asi musí každý nájsť sám, úspešne sa zorientovať, robiť správne kroky, mať kvalitné myšlienky. Asi to tak troška, treba dostať od sudičky do perinky, keď sme malinký. Treba sa snažiť, krásne zažiť, odísť pokojný.