Chcel by som napísať, niečo pekné, niečo svoje, rozumné, čo niekoho zaujme, čo bude mať zmysel, dať dokopy správny sled písmen, slov. Prešiel som, už kus cesty, samé sa ponúkajú vety, len ich nájsť v myšlienkovom priestore, písať to, čo považujem za dobré a správne, trendy a vízie, čo hodnotím kladne. Liečiť sa z nevyliečiteľnej choroby je komplikované a náročné, tá moja sa vraj nedá vyliečiť, dá sa stým vraj, len naučiť žiť. Musím to akceptovať a bojovať, tejto záhadnej, komplikovanej chorobe sa nepoddať, ísť si svoje, riešiť vzniknuté problémy, snažiť sa to vyliečiť, ale ja nič neliečim, len žijem, píšem si svoj príbeh. Dlho jej stojím čelom, chcem uskutočniť, svoj osobný prielom, zvrátiť svoju životnú realitu, nájsť oázu oddychu, pokroku, zničiť túto chorobu, dostať ju na svoju stranu. Odbúrať negatívne trendy, nepadnúť do duševnej biedy, ľahko sa to môže stať, po niektorých pádoch, už nikto nemá silu vstať, choroba vie, len brať. Ja, ale seba a to, čo vnímam milujem, zatiaľ sa necítim stratený, len slušne zmetený, dosť citovo vyčerpaný, zasadila mi silné rany, to mi ale umožnilo trénovať, neustále sa musím s neprijateľnými vecami vyrovnať je to veľká škola, každá skúsenosť je dobrá, problémy treba riešiť, myšlienkovo, citovo, názorovo zostať svieži. Vždy, môže byť horšie, ľahko sa ide dole, pokrok je náročný, preto treba prekonávať problémy a prekážky. Vypýtať si zmenu, nezísť z cesty k cieľu, sledovať čisté, správne hodnoty, napredovať, pokračovať, každú prekážku, problém zdolať. Štartovať zdravé procesy, všetko správne vyriešiť, nepoľaviť, zlepšovať sa, isť cestou, ktorá je hodnotná a správna. Vždy nájsť správny argument, upozorniť na to, čo je zlé, byť zdravší, ako nikdy predtým, zachovať racionálny princíp, šíriť dobrú vieru, raziť svoju cestu. Život vyžaduje zodpovednosť, pýta sa na naše hodnoty, musíme byť hodný života, slobody. Sloboda je komplikovaná, zodpovedná a ťažká, hodnota sa neustále hľadá, každá skúška, problém nás naučí, môžeme byť takto hodnotnejší, lepší, učíme sa žiť. Chorôb je na Svete ozaj veľa, môžeš len čakať, ktorá k tebe príde, musíme byť silný, nepoddať sa, chce nám všetko vziať. Táto moja, sa so mnou chce aj hrať, zároveň všetko vziať, hra na život a na smrť, pre mňa existenčný súboj, proti silnejšiemu protivníkovi, ktorého ani nepoznám. Čo je aj šanca, verím, že je rozumný, čestný, spravodlivý, uvedomuje si viac, tak dúfam, že nechce len brať, musím veriť, že mám šancu, každý potrebuje nádej. Vraj život bez bolesti, nemá zmysel, niekto múdry na to prišiel, nič hodnotné, nie je ľahké, tak to musí byť. Trénujeme, bojujeme o šancu žiť o ďalší deň, rok, chceme urobiť ten správny krok, ktorý nám dá šancu, podrží nás v hre, aby nebolo, len zle. Chceme dôstojný, hodnotný život, nech naše cesty osvieti, čarovné, zázračné Slnko, nech je Vesmír, náš kamarát, nech nás nechce Svetu vziať. Lebo vyžarujeme krásne lúče, máme krásnu dušu, dobré nápady, pustili sme sa, do riešenia tejto záhady, tým správnym spôsobom. Bez nás by bol Svet chudobnejší, potrebuje nás, chce nás. Každý má svoje posolstvo, každý z nás, niečo vyžaruje, niečo znamená, nech príde, bod zlomu, celková premena, nech stúpa uvedomenie, hodnota, aby prišiel ozaj pokrok. Život nie je náhoda, isto to veľa znamená, že sme dostali šancu, musíme si obhájiť, že sme tento dar dostali. Všetko tu vníma, myslí, neujde ani jedna myšlienka, Svet je omnoho silnejší, ako sa zdá, toto je veľká hra, veľký zázrak, brána k ďalším Svetom. Prichádzajú ponuky a výzvy, my sa vyjadríme, píšeme svoj príbeh, žijeme svoj život, prejavujeme svoju osobnosť. Zlého je tu dosť, to hodnotné je vzácne, žiť život je krásne, ale náročné, všetko sa nám vráti, dobro často blúdi, víťazia bludy. Sme plný predsudkov, nesprávnych zvyklostí, dopúšťame sa stále, rovnakých chýb, väčšina z nás je zlých. Pokiaľ sa nám ozaj, všetko vráti, tak na to je život veľmi krátky, preto verím, že toto nie je všetko, neviem, či nás čaká nebo, či peklo, ale isto sa rieši, čo bude ďalej. Cesta nekončí, len sa zúročí, aký sme, čo ctíme, ako si vážime všetko živé, aký píšeme príbeh, akú máme dušu, koľko pomáhame, tým ktorým to treba, koľko ustojíme rán. Čo sme dostali si musíme obhájiť, niekoho to stálo všetko, niekomu zaberáme priestor, každý zatiaľ neexistuje, ešte sa dá veľa bytostí vymyslieť. Aby šli cestou, ako my, nechajme tu niečo, nech sa tí po nás, vyvarujú hlúpych chýb. Snažme sa nájsť pointu a zmysel, aký dôvod má život, prečo tuná sme, prečo existuje Svet, čo sa hľadá. Kto hľadá raz nájde, pomaly ďalej zájdeš, všetko potrebuje svoj čas, treba ale skúšať nájsť odpoveď na otázku, „Život, Vesmír a vôbec“.

Zatiaľ nič nevieme, raz sa odpoveď dozvieme, pravda bude ťažká, nie je to, len krása, existovať. Je tu veľa zničených, zúbožených bytostí, raz môžeme byť, jednou z nich. Ocitneme sa na druhom brehu, musíme mať dobrú vieru, že je v nás viac dobra, nech naša existencia, nie je hlboká priepasť z ktorej nie je úniku, ktorá mieri k zániku. Keď padnem na dno priepasti, dúfam, že budem vnímať a

zostane mi nádej, že raz tú správnu cestu nájdem. Dúfam, že tuná nič nekončí, len sa forma zmení, že je to tu fajn, že je to dokonalý dar. Nech je život na Zemi, ako Raj.

Nech nám jasné Slnko a bystrá myseľ, osvetľuje cesty, raz spoznáme Vesmír, odkryjeme tajomstvo, rozlúštime záhady, pozrieme sa pravde do očí.

Čierna tma i tak sa nechcem dať, musím počkať na slnko, raz vyjde, osvetlí môj príbeh, raz všetko pochopím, prázdne miesta vyplním. Mám to v sebe, všetko som prežil, viem to, len neviem, kde to je, musím na to prísť, vyvarovať sa kríz, spomínať v kľude, bez nárazu a pádu. Musím vytvoriť argument, prečo to všetko, prečo tak málo, vysvetliť, čo sa stalo, prečo toľko chýb, prečo toľko slabostí, prečo nie som silnejší. Tak to funguje, to je jeden argument, potrebujem druhý, ostatný to chceli, ja som sa len bránil, česť a holý život si hájil. Asi to nebude náhoda, viem môžem si za to sám, preto som padol toľko krát. Myslel som, že to mi chcú oni vziať, urobil som chyby, mal som byť silnejší a rozumnejší. Mne nikto nič nepovedal, nikto sa ma nič nespýtal, len sa to rozbehlo, je čas, ubehlo veľa rokov, treba byť dospelý, oni ma predbehli, všetci sa naraz rozhodli, odsúdili ma, že nefungujem. Ja som si šiel svoje, ako vždy, len som to nevedel, nemal som o sebe dobrú mienku, klamal som sa, nevážil som si svoje úsilie. Vedel som ale, že bude zle, bola to časovaná bomba, zachrániť som sa nemohol, tak to nefunguje, musíš sa o seba postarať. Ja som bol taký, ale mal som niečo v sebe, práve teraz na to myslím, to nesmiem stratiť, už nie, to by bolo zlé, som to Ja. Tá jasná časovaná bomba explodovala, rozprášila sa do celého Sveta, teda aspoň tam, kde som Ja, kde sa pohybujem. Každý to vedel, každý ma odsúdil, Ja iných neriešim, ide mi o život, nemám na to čas, ani chuť, nech si robia, čo chcú, musím to tak brať. Neskryl som problémy, ostatný to vedeli, mali ma za hlupáka, potreboval som byť sám, zastaviť sa, urobiť zmeny, dať sa do poriadku, nájsť kľud, ale bolo neskoro. Naštartoval sa proces, nikto na nič nečakal, bolo to ich rozhodnutie, čas rozhodnutia osvetlí, ukáže sa hodnota, dlhé roky pekla, človeka zocelia. Ťažké skúšky rozvíjajú osobnosť, pokiaľ ich, ale zvládneme, mne sa dlho nedarí, nejaké skúšky boli, teda hrozne veľa, samé neprijateľné veci. Nie som sám, nemám súkromie, to je ťažké, milujem svojich nepriateľov, musím byť s nimi kamarát, vážim si ich, aj nepriateľ si zaslúži uznanie, len ich nepoznám, sú anonymný, nevedomosť mi dáva Nádej. Nádej je pre mňa to najviac, dlho ju sledujem, podporuje ma, často na to myslím, potrebujem ju, chcem ju rozvíjať, pracovať s ňou, dať jej hodnotu, aby som sa o ňu mohol oprieť. Zablúdil som, nebol čas na odpočinok, hral som to naplno, neskryl som sa, nechcel som o všetko prísť, vzdať sa, len to už mám na vždy, možno nevadí, nemusí ma každý milovať, nechcem ale ubližovať, chcem byť hlavne svoj. Snažím sa rozhýbať myšlienky, vedomie, každého kto chce, upozorniť, že veci nie sú také ľahké, že všetko je dôležité, lebo tuná nežijeme zo žartu, všetko ma hodnotu, zmysel, dôvod, pointu. Každý má, čo robiť so sebou samým, život je ťažký, každý má svoje vzostupy a pády. Nech si každý robí, čo chce, len nech sa navzájom rešpektujeme, nech nebojujeme medzi sebou, nech nerobíme ostatným, čo nechceme, aby sa nám samým dialo, má to logiku. Každý si zaslúži uznanie, pochopenie, všetci sme na jednej lodi, každý má svoje sny a túžby, rešpektujme ich. Hľadajme súlad, nalaďme sa na rovnakú frekvenciu, komunikujme, chápme, dokážme, že to v nás je vzácne, viacej dáme, ako máme, hľadajme vyššiu hodnotu. Podporme cestu pokroku a vývoja, nech sa náš spoločný príbeh odvíja, nech ubudne zlého, aby sa život skvalitnil. Poďme spolu vpred, skrášlime celý Svet, vážme si všetko žive, vráti sa nám to úsilie, potom príde nové poznanie, uvedomme si svoje poslanie, svoju hodnotu. Svet na to čaká, nové poznanie hľadá, potrebuje zmenu, nabrať správny smer, budovať spoluprácu , smerovať k Mieru na Zemi, konštruktívne riadiť Svet a riešiť problémy. Poďme svojou cestou, individuálnou revoltou, rozvíjajme myslenie a tvorivosť, podporme dobré myšlienky, vízie, trendy, nech sa Svet zlepší, všetci musíme byť súčasťou zmeny, každý musí začať od seba. Chceme zmeniť Svet, nabrať správny smer, dať hodnotu životu, naštartovať reformu, dosiahnuť zmenu, mať dobrú vieru, smerovať k spoločnému cieľu, zlepšiť život na Zemi. Každý deň je šanca, niečo zmeniť k dobru mieriť, zlepšiť svoj Svet, dať lásku do svojich viet, byť taký, akých niet, formovať svoj Svet. Osviežiť svoju realitu, dať lásku do každého nádychu, zamyslieť sa na chvíľku, potom konať, urobiť pre niekoho niečo milé, zafarbiť svoj príbeh. Prajem všetkým veľa síl, nech prekonáme všetky problémy, nech našim dušiam, nie je zima, nech nás teší životná realita, nech nás láska hreje pri srdci. Aby sa dobrý vietor oprel do našich plachiet, aby žiť bolo krásne, nech sme čistý a slobodný, nech je Svet bez utrpenia, bez vojny. Musíme byť skromný a pokorný, bojovať do posledného nádychu, zabudnúť na pýchu, spolu sme silný, spolupracujme.

Zajtra je nový deň a Ja ho hrozne chcem.

Zrejme je čas na zmenu, vnútornú premenu, prehodnotenie svojich postojov, zvyklostí, skutkov, uskutočňovať to, čo je správne, nasmerovať seba k spáse. Od toho mám, ale ďaleko, zlých skutkov je dosť, problém je v tom, čo jem, to je celkom isto, zle. Lebo si nevážim život a slobodu, iných stvorení, oni predsa, nie sú, len ako potrava, či tovar stvorený, zaslúžia si, slušný život, slobodu, nie len, krutú popravu. Jednoducho, treba sa polepšiť, zlé veci zmierniť, vyriešiť, či odstrániť, zraziť hrany chybnému, dať do systému novú tému, rozvíriť hladinu, byť lepši navždy, nie na chvíľu, riešiť svoju životnú pointu. Zmeniť svoje postoje, stáť na svojej strane, riešiť, čo je dobré, niesť zodpovednosť za všetko, čo som kedy vykonal, čo som kedy povedal, na koho, na čo, som sa vykašlal. Vyhodnotiť, kto mi čo dal, či vzal, kto ma podrazil, či urazil, kto ma poškodil, zlým skúškam vystavil. Naopak, kto ma potešil, radosť mi urobil, môj systém podporil, úsmev u mňa vyvolal, dobrý proces naštartoval. Kto ostal pochopený, ctený a vážený, je súčasťou mojej osobnej premeny, transformácie, zmierneniu, osobnej deformácie, systémových chýb, potešeniu zmyslov. Proces, ako zvýšiť svoj výkon, účinnosť, zlepšiť svoju dôslednosť, kvalitu, hodnotu, zredukovať chyby, riešiť sa, zakiaľ som živý, zakiaľ mám tú šancu, mám tento, dar života. Odovzdať sa, svojím túžbam, potrebám, citom, vyhodnotiť, čo už mám, čo chcem, viem, smiem, potrebujem, vyhľadávam, milujem, ctím. To kam smerujem, čo ma trápi, komu fandím, hľadať to, čo má pre mňa význam, čo mám rád. Nech má grády, význam, pointu, tá osobná hra, život v ľudskom tele na Zemi, byť súčasťou tejto Existencie, Planéty, Vesmíru, tohto Sveta. Priniesť lúč jasného svetla, zasvietiť do tmy, pre tých, ktorý to potrebujú, vyjasniť si, čo má význam, hodnotu, nutnosť. Nájsť zmysel, určenie, smerovanie, prúdenie, cítenie, tendencie, potreby, nutnosti, ktoré treba, pre náš život na Zemi. Snažiť sa uspokojiť potreby, všetkého živého vo Vesmíre, dať životu zmysel, hodnotu, česť, ukázať cestu, ciest, priniesť nové, ujasniť si, čo je dobre. Všetko má význam, je potrebné, preto sa to deje, celý Svet, takto postupne, ide ďalej, niekam speje, vyvíja sa, mení sa. Nové možnosti otvára, príležitosti ponúka, prichádzajú nové výzvy, požiadavky, potreby, postrehy, ukáž, na čom ti záleží, čo ctíš, prejav sa, ukáž, kto si. Pozapínať svetlá, našich myslí, ukázať, spoznať, zmapovať,

ten priestor, odhaliť ten princíp, ako naša myseľ, duch funguje, čo to znamená, čo treba, čo naše Ja značí. Čo sme za bytosti, ako fungujeme, aké je naše určenie. Svet sa isto zmení, príde sa na nové veci, nové objavy, existenčná realita sa prejaví, kúsok pravdy odhalí. Ukážu sa existenčné princípy, rozbehne sa nové poznanie, nové učenie, vyjadrí sa, naše určenie a princíp. Isto to budú neuveriteľné, šialené veci, tento Svet nie je jednoduchý, isto ani primitívny, už dlho tieto tajomstvá skrýva. Zatiaľ nevieme nič, myslíme si, že sme najviac vo Vesmíre, dúfam, že to nás, čoskoro prejde, že tuná existuje, aj vzácnejšie, niečo hodnotnejšie a vyvinutejšie, ako my. Odhalia sa energie z ktorých sa všetko skladá, začneme tušiť, aká je pravda. Dúfam, že ten čas, čo najskorej nastane, veda, technika pokročí, tajné a tajomné veci sa odhalia, konečne sa niečo dozvieme, pozrieme sa pravde do očí. Uvidíme, čo nové poznatky, prinesú, aké budú. Čo spôsobí, poznatok a odpoveď, ako tento Svet funguje, čo nás čaká, neminie, prečo, dokedy a ako žijeme. Táto planéta hýri životom, tuná všetko vníma, myslí, všetko má svoj význam, nutnosť, zmysel, dôvod, určenie, všetko nejako funguje. Dúfam, že nazrieme za oponu, tohto Sveta, reality v ktorej žijeme, aspoň niečo sa dozvieme. Keď sa všetko, doteraz skrýva, asi to má svoj význam, isto to nebude ľahké. Svet nám to nechce prezradiť, všetko je tajomstvo, isto to, tak má byť, všetko nám skryl, nevieme nič. Dúfam, že to sa zmení, Svet sa prejaví, tajomstvo odkryje, dozvieme sa to podstatné, že to všetko, dobre dopadne. Chcel by som sa, niečo dozvedieť, ako to je, chcel by som, aby sme tu boli navždy, aby sme napredovali, vyvíjali sa, aby existovali, aj iné formy existencie. Chcel by som, aby sa z nás stali, vyššie, ušľachtilé bytosti, vyššie formy existencie. Aby bola pestrá, naša existencia, aby smrťou nekončila naša cesta, aby sa zhodnotil život, ktorý žijeme teraz, keby nás čakalo, viac existenčných realít, iné Svety. Aby, bol Svet v princípe čestný, hodnotný, spravodlivý, aby sme šli všetci, smerom vpred. Aby, bol Svet pestrý a bohatý, aby existovalo, viacej rozmanitých realít, veľa rôznych bytostí, či energií, rôzne existenčné princípy. Aby sme boli, slobodné bytosti, boli toho hodný. To asi nevyjde, ľudstvo ide k zlému, chce to zmenu, zmýšľania, charakteru, jednotlivca i celku. Nastoliť, riešiť, túto tému, naštartovať vývojový, existenčný, proces obrody, obnovy, transformácie, záchrany. Myslieť na ekológiu, chrániť našu Zem, všetko živé. Rešpektovať Svet, Zem, Život, Prírodu, dať veciam, primeranú hodnotu. Zachrániť, čo sa dá, pre ďalšie generácie.

Zachrániť sa, pred peklom na Zemi.

Svet je pestrý, spirituálny, kreatívny, hodnotný, nádherný.

Miešať hocijaké témy, rozmýšľať o rokoch ktoré ubehli, ako voda, niečo skončiť, potom začať znova, niečo nové, niečo svoje, aby niečo bolo moje, aby som niečo vlastnil, svoj Svet niečím zafarbil. Zmysluplne strávil, aspoň zopár chvíľ, našiel pointu, alebo toľko hľadaný zmysel, nájsť to, prečo som sem prišiel. Ani tak nenašiel, ale skorej skúšal nájsť, hľadal tam, kde som Ja, cudzie Svety nepoznám v ostatných sa nevyznám, tam hľadajú Tí druhý, pre mňa sú všetci cudzí, mám čo robiť, ustáť seba, rozbiť tú stavbu z Lega, súčasť svojho ega. Nájsť cestu svojej existencie, nerešpektovať to, kde sú hranice, všetko za sebou spáliť, asi sa mi bude máliť, nič je možno akurát, len potom, nemám čo dať. Čo chceš, si musíš priniesť so sebou u mňa všetko zhorelo, vždy som chcel byť a vždy som sa považoval, za nepopísaný list. Ten vždy zhorí, v existenčnom plameni, na ceste sa závora zatvorí, prejde pekelná súprava vlaku, preplnená hrozbami, nepriateľ pred bránami. Prechádza pred očami, vtedy nezatiahni ručnú brzdu, svojej psychiky, poriadne sa z hĺbky nadýchni, nezblázni sa od toho brutálneho zhluku, smrteľného pluku, pekelnej posádky, na ktorú si prikrátky. Nevenuj sa strachu, nebojme sa ničoho, to ešte nič nebolo, ešte len uvidíš to, čoho sa treba báť, vtedy sa nesmieš dať, opäť nebojme sa ničoho, na strach je ešte priskoro. Súper chyby trestá, tá moja chyba, bola veľká, pekná, ale kto vravel, že práve toto, sú naši súperi, možno prinášajú, poučné údery. Chcú, aby sme zmúdreli, pocítili strach, pestovali, čo je v nás, upustili od cudzích trás, aby sme šli po svojej ceste, určovali, čo nás stretne. Chytili opraty a cválali, nik z nich sa ale nestratí, môžeme ale, stretnúť temno, keď budeme silnejší, rozumnejší, bystrejší, vyzretejší, skúsenejší, múdrejší a odvážnejší. O krok vpredu, pred nepriateľmi, nástrahami, prekážkami, ťažkosťami. Pred veľkými súpermi, pred ich, temnými údermi, zákernými ranami, absolútnymi výzvami, existenčnými súbojmi. Temno príde samo, zahalí všetko krásno, pre všetkých si blázon, ukáže cestu na dno, keď sa nedáš, začne slabnúť. Musíš v sebe svetlo zapnúť, jemne na dno padnúť, vydýchnuť a odraziť sa, je to pre teba nová výzva, urči, čo má pre teba význam. Odhoď to, čo ti netreba, vec, čo je prekážka, čo je na cestu, zo dna priťažká, nezastavuj, choď, kormidluj svoju loď. Potom ťa Slnko poláska, zohreje ťa, svojimi silnými lúčmi, vyjasní ti, tvoju hodnotu, presvieti, všetku temnotu, vznikne niečo nové, ozdraví, čo bolo choré. Len, už si známi hráč, temno vie, čo si zač, čo na teba platí, aké robíš chyby, tak ťa znova chytí, dole ťa stiahne, ocitneš sa na znova dne. Keď sa to stane 2-3 krát, pouč sa, viac sa to, už nesmie stať, už sa nesmieš nikdy dať, svoju schému pooprav, vyvaruj sa, tých známych chýb, úplne bez chýb, ale nie je nik. Chybovať je ľudské, čo nepoznáme, tak to skúsime, takto sa skúsenosťami učíme, nepoznané, poznávame. Obohacujeme náš Svet, razíme nové cesty, absolvujeme nové výzvy, nejako sa musíme učiť, všetko treba skúsiť, nepoznané zažiť, spoznať, zmapovať, celí príbeh gradovať, napredovať, vytvárať, učiť sa a hrať, to dobré, zo seba dať. Stále sa objavuje a vzniká nové poznanie, vyjasňuje sa naše poslanie, prejavuje sa, skryté vedomie. Prejavuje sa Svet, až sa raz, snáď dozvieme, čo sa od nás očakáva, chce, čo je naša povinnosť, aká je tá správna cesta vpred, aký je ten, správny smer. Dúfam, že Svet je fér. Čo sa deje teraz, dúfam nie je to správne, raz niekto, tú cestu nájde, musí sfarbiť celí Svet, nájsť odpovede na hádanky a tajomstvá, ktoré náš život a Vesmír má, niekto musí rozlúštiť, ten hlavolam. Nové poznanie, nové poslanie, nový Svet. Len či bude na to vôľa, to dobré v nás hľadať, lepšie sa správať, vyššie spoznať, ďalej sa dostať. Rozvinúť naše duše, letieť rovno, ako šíp z kuše, sledujúci cieľ, tak namier a strel.

Musíme mať dobrú, zdravú vieru, nasmerovať sa k cieľu, netlačiť na čas, ale na hodnotu, byť lepší, smelší, prajnejší, odvážnejší, bystrejší, tolerantnejší, kvalitnejší, hodnotnejší, rozumnejší. No mám, čo robiť, musím sa zlepšiť, byť lepší a čistejší, čo píšem zreálniť, svoj život si obhájiť, ísť vpred. Napísať, nie je problém, nie?