Urobiť si blog, nie je taká veda, ale popísať niečo, už nie je tak jednoduché. Môj blog 4 roky zrel, len s jedným článkom. Potom som sa rozhodol, že pozriem do starého zošita na veci, čo som kedysi popísal (Ja, -2000. Našiel som starý zošit), a tie texty sa dali, tak som ich hodil sem. To ma inšpirovalo, že skúsim napísať aj niečo nové, ale neveril som, že dokážem napísať niečo zmysluplné. Ale dal som sa na to, že skúsim a nakoniec som sa troška rozbehol a dosť toho popísal. Som rád, že som našiel odvahu a chuť, písať. I keď je to čím ďalej tým ťažšie, dochádza inšpirácia, ale moc sa tým netrápim, moje písanie má istý dôvod a princíp, to je hlavné. Snahu napísať nejaký text, alebo báseň, považujem za hodnotnú a veľmi správnu vec. Snažím sa, mám takú svoju, skorej free koncepciu, nezaťažujem sa veľmi vecami, čo ako vyzneje, či to nie je hanba, som otvorený, snažím sa byť prirodzený, uvoľnený, snažím sa vyjadriť, tak ako viem a dá sa povedať aj chcem. Píšem dosť aj veci, ktoré ma trápia, ale nepíšem to preto, aby som sa posťažoval a poplakal si. Tie veci ma silno ťažia, jednoducho to tak je a keď to tak je, tak nevadí, že bude niekto vedieť, lebo je to pravda, je to tak, je to realita, tak nech niekto vie, lebo tak to jednoducho je. Beriem to ako úprimnosť, otvorenosť a zároveň, troška ako svoju koncepciu a štýl. Vždy keď niečo píšem, snažím sa v tom momente, niečo vyjadriť, čo zo mňa vtedy vyjde , snažím sa byť nezaťažený. Napíšem to, čo sa mi v tej chvíli podarí, čo so mňa ide, čo ma napadne. A keď napíšem, ide to rovno na blog, beriem to tak, že je to priame, že je to zároveň, také surové a bezprostredné, isto aj veľmi otvorené. No, ale jednoducho to, tak je, beriem to tak, že ľudia keď sa poznajú, v princípe by o sebe mali vedieť pravdivé veci a nie, že správna je pretvárka a skrývanie. Myslím, že ľudské vzťahy, by mali byť založené na skutočnosti a realite, nie len na princípe, že zlé veci sa nehovoria, lebo je to akože spoločensky správne. Nie je. A nás ľudí je tu veľa, každý sme nejaký, každý sme originál a ja to beriem takto. Myslím, že nie je od veci idea, koncepcia a vízia, že ľudské vzťahy, by boli založené na pravde, na vzájomnom pochopení, podpore a tolerancii. To ale, nie je reálne ani z ďaleka, považujem ale za správne, mať taký postoj, prejav a víziu. Javí sa mi, že klamstvo je najväčšia hybná sila ľudstva, akoby tuná všetko fungovalo na klamstve. Úplne všade, všetko je klamstvo, manipulácia a podvod. Tak to beriem tak, že pravda ma svoju kvalitu, hodnotu a cenu. Dá sa žiaľ povedať, že dnes je pravda aj vzácna, svet je taký, že ten, čo hovorí pravdu je za hlupáka. Asi aj preto mi, nevadí moja otvorenosť, takéto dôvody ma k tomu aj motivujú a inšpirujú. Isto, mať svoj blog je super vec, keď sa dá a viem dať niečo dokopy, tak je dobré sa posnažiť. Ten blog je celý môj, dávam tam, svoje veci, svoje fotky, svoje myšlienky a heslá, píšem svoje texty a akože básničky. Takú aktivitu si veľmi cením, považujem ju, za správnu. Zistil som, že taká vec, že píšem, sa môže aj zísť, keď niekde treba niečo popísať, pomáha to, lebo si človek nájde svoj štýl vyjadrovania, v podstate trénuje, taká vec sa isto zíde, už sa mi aj zišla. Som rád, že som prekonal obavy, aj to že som si neveril, dal som sa na to, začal a nakoniec som sa aj celkom rozpísal. Sedí mi koncepcia, byť úprimný, otvorený a zároveň si cením snahu, odvahu a schopnosť tvoriť. Tieto veci beriem, ako svoje malé, súkromné, osobné umenie. Blog je super vec, je to pekný a vhodný priestor, niečo svoje prezentovať, niečo svoje vyjadriť, niečo svoje vytvoriť.

Free.

Ahoj. Hodím sem pár riadkov, aby som sa trocha predstavil, ale fakt len trocha. Ľudský tvor je stvorenie veľmi komplikované a zároveň, veľmi jednoduché. Sme všetci rozdielny a zároveň tak hrozne podobný. Takže netreba veľa písať, veď určite máme veľa spoločného. Jednoducho, aby sme prežili na tejto planéte, nás núti pohybovať sa v istom duševnom priestore, vyčleniť sa z davu je hrozne nebezpečná vec, dokáže to zvládnuť len ozaj silný človiečik, my ľudia dokážeme byť, veľmi tvrdý, pokiaľ nejaký človiečik má odlišnosti, ktoré vidia ostatný. Každý máme svoje pocity a svoj priestor, sme nútený nájsť si, vlastnú tvár a svoju cestu. Každým skutkom, prejavujeme svoju osobnosť. Ja patrím medzi ľudí, ktorým nie je jedno, čo si o ňom, spoločnosť myslí, ale zároveň som človiečik, veľmi otvorený a tým pádom zraniteľný. Ťažko napísať, niečo o svojich fotkách, jednoducho sú to moje fotky. Ja mám pocit, že moje fotky o mne dosť hovoria. Hovoria o tom, ako sa pozerám na tento svet. Fotenie ma baví, páči sa mi tá možnosť, vyjadriť niečo svoje, vyjadriť svoj pohľad na svet. Mám rád pocit, keď sa môžem venovať, tvorivej činnosti.

Podľa mňa, všetka naša činnosť je príležitosť, tvorivo sa vyžiť a realizovať.

Ahojte. Keď si otvoril, tuto stránku, asi ma poznáš, alebo ma chceš trocha spoznať. Hodím sem nejaké riadky, aby som aspoň nejakú stránku svojej osoby, nejaké svoje predstavy a hodnoty trocha opísal. Predstava ideálneho Rasťa, je asi taká, že ten dobručký Rastík, by bol úplne kľudný, vyrovnaný, zdravo sebavedomý, zdravíčko by mal na jednotku, zdravo by žil, stravoval sa, v hlave by mal, len samé krásne myšlienky, ktoré by aj v nejakej umeleckej sfére prezentoval. Myslím, že ale stačí, určite by sa dalo veľa písať, ale asi je aj lepšie, nepovedať veľa, tie veci ktoré v nás sú a vieme o nich len mi sami, sú pre mňa veľmi cenne. Snažím sa, aby som spĺňal také kritéria, ktoré si predstavím pod pojmom, slušný človek. Nedostatkov mam teda ozaj kopu, ale v podstate je to dobre, lebo aspoň mam čo robiť, keď ich musím riešiť, alebo po prípade si ich nejako osobne kompenzovať v inej oblasti. Takže, som teraz zistil, že nedostatky, mam na to, aby som bol lepši, vnímavejší a nemal ego plemenného býka (moc namysleného).

Čo sa týka práce, tak tam, som zatiahol ručnú brzdu, bolo to ozaj ťažké, keď vnímam, čo vnímam a mám problém, ktorý mám. Je to jasné, keď prečítaš viacej z blogu. Takže, momentálne som, na invalidnom dôchodku a uvidím ako ďalej. Vždy, som pracoval v Bratislave je to pre mňa zaujímavejšie, väčšie mesto ponuka predsa viacej možnosti a alternatív. Je ťažké sa hodnotiť po profesionálnej stránke, ale určíte, nie som najväčší babrák, ani najväčšia kapacita v obore, skorej niekde v strede. Teší ma ale fakt, že som získal, väčší osobný záujem o elektrotechniku . Keď som free od svojich povinnosti, našťastie mam nejaké zaujmi, nejaké obľúbené veci, ktoré môžem robiť a tak sa venovať, aj sebe samému. Trebárs veľkú radosť mi v mojom živote spôsobilo, objavenie osobného kompíka, pc sa stalo mojim skvelým kamarátom a pomocníkom. PC +(net, audio, video doplnky), ponuka ozaj neskutočné množstvo možností a zážitkov o ktorých si myslím, že ma obohatili. V podstate, keby nebol na svete sex, tak by som si vzal kompík aj za manželku. Som rad, že poznám dosť ľudí, ktorých si vážim, ktorých mam rad a dúfam že aj oni rešpektujú mňa(aspoň troska). Pc a kamaráti, sú asi dve hlavne sféry, ktorým sa venujem v čase, keď nie som v robote. Tak aspoň troska, som napísal niečo moje, ozaj nemá cenu písať tri dni v kuse, veď pokiaľ chceš, kontakt tu nájdeš, tak sa dá. Osobne by som najradšej privítal, keby mali záujem hlavne dievčatá, po pravde na chlapov, moc zvedaví nie som, ale čo úž napíš aj keď si chlap.

Spustil som niečo nečakané, získal som dobrý zvyk (nekecaj a píš). Niečo vzniká, učím sa, ladím dušu, cit, charakter. Takto to začalo, bolo to nevinné, môj prví príspevok na blogu, dlho bol sám, už je tomu inak. Treba.

 Maj sa.