Teraz vidím veci inak, roky je to tvrdá drina, nemám sa, ale na čo sťažovať, muselo sa to stať. Logicky prišiel zlom, skončilo pobláznené obdobie, také si svoju daň vyberie, každý za slabosti zaplatí, niekedy sa nedá poučiť z chýb, možno chýba záujem, nabral som drsný smer. Život musí vyjadriť svoju hodnotu a silu, nie je to rozprávka, isto veľká záhada, otvorila sa moja trinásta komnata. Všetko nabralo nehoráznu silu, neustále on-line, to je veľká škola, myslel som, že je to podraz, nehorázne okolnosti, treba sa vyrovnať so všetkým, nehanbiť sa za nič, držať si svoju hodnotu. Najviac ma trápili moje myšlienky, moja hlava, to sa asi občas stáva, nespokojný som bol so všetkým, trápili ma vlastné slabosti. Nemal som nič, čo by to mohlo utíšiť, musel nastať zlom, zrazu som bol v ňom, akoby na mňa zaútočil celí Svet. Pri každom kontakte bolo zle, prilietalo to zo všetkých strán, nedalo sa skovať, nechcel som sa ani poddať, bol som aktívny, musel som sa učiť žiť, ako posledný, šialený a nechcený. Intenzívne sa hlásili problémy, zostal som sám, je to môj dar, byť sólo je odmena, možno príde premena, možno nie, bude to tak ako budem vedieť a chcieť. Bludne som sa zamiloval, do neznámej, to som nečakal, ani nechcel, to ma dostalo do kolien. Láska je silná vec, bola celá v bielom, vystrelila ma do Vesmíru, šialenstvo v každom okamihu v každej sekunde. Túžil som ju nájsť, ona mala iný plán, všetko, ale nabralo iný rozmer, tento Svet je problém, tak to musí byť. Ďakujem, že si ma zapálila, všetko je inak, život je intenzívny zážitok, aspoň bola sranda, prišla existenčná pravda, luxusná výbava mysle, šialený príbeh, intenzívny život. Neskutočné veci, musel som to prežiť, aby som sa mohol meniť, vyvíjať, intenzívne prežívať a cítiť, ladiť svoje zmysli, nezostať plytký a prázdny, nevedomý na vždy. Prepadol som veľkej túžbe, ktorú som nepoznal a nečakal, len veľa sa toho stalo. Zaujíma ma, len tá, pravda o tomto Svete, Živote, blízke odpovede o sebe, túžba riešiť tento hlavolam, možno to všetko, čo sa stalo je istý dar. Teda skorej šanca, niečo rozlúštiť z tejto záhady, chcem sa posunúť aspoň o krok, nebyť len systémový otrok. Silno som sa zmenil, pohltili ma záhady tohto Sveta, chcem skrotiť, to čo vnímam, neustáli príval, možností, alternatív, informácii, osobných komplikácii vyslúžiť si rešpekt, idem po svojej ceste. Momentálne ani nemám túžbu naberať z vonka nové informácie, čo je vo mne vnímam, ako dostatočné, chcem ísť svojou cestou, riadiť sa sebou. Možno mám šancu netušenú, prekvapivú, záhadnú, musel som pred sebou pokľaknúť a modliť sa. Ja sa chcem modliť k sebe, kto je nad nami neviem, ten sa tají, aj tak teraz viacej nezvládnem, ako seba, som predsa samostatná bytosť, plne vyťažená svojou existenciou. Chcem sa zaoberať svojimi myšlienkami a skutkami, na čo mi stačí vedomie, to je u mňa troška zvláštne, nie som sám. Bolo to dlho peklo, teraz vidím nádej, ale možno padnem, ozaj silná vec, čo si si napiekol teraz zjedz. Je to náročné, ale také to musí byť, aby mal zmysel, život nás musí preveriť, niečomu naučiť, musíme sa prejaviť a vyjadriť, chcem ísť v ústrety, aj preto toto píšem, hľadám zmysel. No, nič sa nedá robiť, situácia je taká, netušené, neznáme hľadám. Vymysleli to oni, len Ja som asi, už nemal stáť na vlastných, zrejme to bola suverénna likvidácia, duševná exekúcia, tej chorobe sa vraví, rakovina Duše, ozaj veľký prúser, len Ja som ešte tuná. Zrejme musia ctiť isté pravidlá, princípy v tom vidím nádej, svoju šancu. Drsné, ale má to od začiatku aj svoju poetiku a krásu, akoby niečo nezvyčajné. Aj sa to naštartovalo tým, že som sa brutálne zamiloval do neznámej, bola celá v bielom. Je to od začiatku veľký hlavolam, po rokoch mi občas niečo prezradia, čo vlastne, čo znamená, čo som počul toľko krát a prekvapivé silné, zaujímavé veci. Ale ozaj, riadna reality show, až na dno, ale som tu, mám aj veľkú chuť, nič hodnotné, nemôže byť ľahké. Vidím nádej, žiť je krásne, planéta Zem je prekrásna, okolo šialený Vesmír. Neuveriteľné žiť.

Naše príbehy sú silné, všetko má hlbší zmysel, pre niečo si prišiel, vníma nás to nad nami, vedie nás svojimi cestami, nikdy nesmieme zastaviť, treba sledovať svoje túžby, ktoré čas možno zmení, už nechceme byť v cieli, večná púť, večný bojovník. Každý máme svoje hodnoty, túžby, čas ich všetky preverí, ak sú silné prídu problémy, život nás preverí, otestuje na samotnú hranicu, si tak veľký, ako tvoje problémy. Sebaistota a suverenita je zradná, za ňou sa možno niekedy, len skrývame, nás všetkých to oklame, ale teba nie. Buď taký, ako chceš, prečo nie, si to Ty, tvoj príbeh, tvoja cesta, tvoje miesta, tvoje činy, nepozeraj koľko to stojí driny. Treba si raziť svoju cestu, nezastaviť ísť, raz zlom musí prísť, všetko je inak, potom sa treba prijať, mať sa rád, neľutovať žiadnu ťažkosť, pád, veľká sila sa skrýva v Nás, len to treba nájsť a spracovať. Svoju Dušu nikdy nezapredať, aj keď uvidíš hlbokú priepasť, budú stáť proti tebe silné armády, tvoja túžba sa musí presadiť, dopracovať sa k Mieru. Aj keď prežívaš veľkú biedu, zdá sa, že je všetko stratené, nech v tebe nová sila povstane, posuň sa k pravde. Žiť nie je ľahké, tak je to správne na viac, teraz ani nemáme, málo toho vnímame. To nech sa zmení, nech sa naše vedomie rozvinie, rozprestrie, nech sa zmení celý Svet, nech je zajtra inak, ako dnes, nech nové vedomie povstane. Svet sa mení, zatiaľ sme v tieni, to sa časom zmení, zatiaľ si viac nezaslúžime, lebo robíme bezbranným stvoreniam, čo robíme. Zlým smerom ideme, málo si svoj život vážime, naše skutky sú pochybné, vidíme, len seba, zatiaľ, čo zvieratká čakajú na odstrel, zúbožené, zotročené, ponížené, zatiaľ viac nie. Drsný je tento Svet, plný smrti, zakázané nám najviac chutí, správame sa nad božsky. Zabíjame z rozmaru, pre zábavu, prerastá nám to cez hlavu, budeme tomu, ale čeliť, raz bude na nás zbraň mieriť, možno vek, či choroba. Pred smrťou sa nik z Nás neskryje, príde náš čas, možno to vyššie od nás, bude chcieť vyrovnať účty. Podporujeme peklo na Zemi, oni nie sú preto stvorený, dlhy sa musia platiť, život nám všetko vráti, sú to isté, ako my. Celý Svet je zrejme jedno veľké klamstvo. Že vieme klamať, manipulovať, nám dáva najväčšiu výhodu, využívame ju, ako sa dá, klameme sa všetci navzájom. Chýba nám čestnosť, hodnotné zásady, máme zvrátené charaktery, zaujímame sa, len o seba. Živíme klamstvo, rozdúchavame spory, necítime spolupatričnosť, zodpovednosť, nectíme samotný život. Sme vystavený do takejto existenčnej skúšky je to zradná pozícia, iste nie náhoda. My a okolo nás šialený Vesmír, šialená pozícia, asi preto, aby sme sa zorientovali, máme svoju cenu, ale ničíme túto planétu a život na nej. Tá je naše všetko, nemáme kam ísť, ničíme si svoj domov, naše všetko, je to také poetické vezenie. Prešli sme, len kúsok cesty, nepoznáme Vesmír, nepoznáme skoro nič, všetko samé záhady. Máme nad čím špekulovať, čo lúštiť, každý môže veriť tomu, čomu chce je to jeho vec, horšie kvôli viere sa vraždiť, no čo už, sme taký. Dúfam, že sa Svet zlepší, máme to v rukách hlavne my ľudia, to je matematika krutá, hrozne nám chutí moc, pre ňu sme ochotný urobiť zrejme čokoľvek. Raz príde zmena, snáď nebude neskoro, toto nie je všetko, sme zamknutý v našich bytostiach, asi nebude vždy tak, ako bude sa rozhoduje, „Teraz“.

Nech raz nastane vláda zdravého rozumu, snáď sa zmeníme, čím viac a viac ľudí to sleduje a chce, musíme sa vyvinúť, svoje vedomie rozvinúť, pozdvihnúť. Musí nastať harmónia, všetkého živého, všetkého, čo nás obklopuje, tu zrejme vníma ozaj všetko. Pre mnohých je to tuná ťažké, verím, že smrťou všetko nekončí, každopádne sú tuná silné mocnosti, aké majú plány neviem. Treba dúfať v lepšie a hlavne veriť sebe.

Sme samostatné bytosti, musíme si stým poradiť, nájsť správnu cestu, smerovať k vyspelému celku, ku krajšiemu a spravodlivejšiemu Životu na Zemi. Život je nádherný.