Žijem v masovom hrobe, čo je na tomto dobré.

Mozog žerú mi červy, celí páchnem a verím.

V právo na vlastnú hrobku s nápisom srdce, nechal som vonku. Leží v hlbokom bahne, čelí búrke a chladne.

Ja pokúšam, všetkých dobrých, tak si kopni, pichni, udri, vypusť ho zo svojej dlane, držíš nálož, ktorá rachne.

Túžim, uzrieť bielu vlajku, celé vojsko, všetku krásu.

Ťažko vyhrať túto vojnu, bez armády popri boku.

 

Olovená dierka v čele, mozog spieva, tvár sa smeje.

Všetko drsné je tak milé, mám chuť plakať, krása žije.