Treba uskutočniť zmeny, aspoň nejaké, na všetko priestor nenájdem. Možno keď sa odrazím, správny smer si nastavím, chytím vietor, do plachty na svojej lodi, ktorou plávam životom. Uviazol som na plytčine, silný vietor fúka do tváre, nie ja nechcem späť, nemám sa, kam vracať. Jedine, že tam späť sa skrýva spása, za to ako som sa správal, hlavne niekedy, keď som neočakával zisk, keď som prejavoval podporu. No ideme teda, od znovu, nie je kde hľadať podporu, toto je moje, ja to budem riešiť, mohol by som len zhrešiť, nie to si neprosím. Predieral som sa, cez veľa zím, ostali po mne stopy i tak neviem, čo so sebou robiť, mám teraz aspoň z jedného zdroja profit. Zo zdroja kde mám tú šancu si odpočinúť, zdroj ktorý som dlho, striktne odmietal, na všetko musí prísť ten správny čas. Čas na hodinách, čo sú v nás, nedá sa nastaviť budík, k tomu času sa treba prebiť, vytvoriť si svoju cestu. I keď občas s tej cesty zletíš, ako parašutista bez padáku, letíš strmo, ale život má aj krásu, keď sa na cestu vrátiš, občas tú krásu zbadáš, pozor od ľudí príde zrada. Asi, nemajú charakter a zásady, na slabšom sa chcú pobaviť. Je to oceán, nesmieš sa dať, jeden ako druhý, riešia svoje pudy, uspokojujú základné potreby, dajú ti zožrať svoje poznatky. Ukážu ti, kaluž keď prší, pošlú ťa do lesa, keď je búrka, nepoznajú slovo hĺbka, sú zákerný a podlí, oni sa nemusia modliť, sú na Božskej úrovni, čo sa časom prejaví. Príde čas, kedy ťa život upozorní, že sa musíš pozrieť späť, čo tam máš, to si ty, dávajme si pozor. Ja nehovorím, že som svätý, som ale rád, že sa o niečo snažím, skúšam niečo vyjadriť, niečím žiť, niečo mať, skúšam niečo vytvoriť. Svoju dušu troska ladiť, svoje cítenie vyjadriť, svoj kompas nastaviť. Žiaľ, nie som Terminátor, či Neo i tak som, často kráčal smelo, len v rozpore, na čo je navyknutá spoločnosť, čo rešpektuje, ja som chcel rešpektovať hlavne seba. Máš problém? Radšej ho nikomu nehovor, lebo hneď bude neskoro, tvár sa, že sa nič nedeje, tak to, totiž tuná funguje, alebo povedz, veď o nič neprídeš. Takto po čase možno niečo trebárs napíšeš, ako ja teraz, chcem niečo mať, chcem sa aj hrať. Bože ja som si v detstve myslel, že nikdy nebudem dospelý, ale už dávno som, toho som sa bál, no je to tak, mám čo mám, som aký som. Hľadám, správny čas na zlom, toto sa mi už nepodarí v živote sa nič nedá oklamať, to je moja, jedna dôležitá zásada. Keď chceš, toto sa nesmie vysloviť, som nútený, ísť proti princípom, porušujem isté zásady, robím to ale dlho, človek bojuje, aj proti Démonom, ja niečo vnímam, nejaký som, vyložene hľadám, bod toho zlomu, ak padnem musím začať znovu, dá sa ale, vytvoriť bod obnovenia. Pozrieť sa na svoje stopy, kus cesty prejsť späť, uvedomiť si, čo chceš, vždy bude čo robiť. Zapamätaj si, kto ťa zhodil, on to rád, urobí aj druhý krát. Keď porušuješ zvyklosti, za to sa platí, nezaujímaj sa o to, čo hovoria druhý, oni nie sú kompetentný, len sa na to hrajú, presne ten pád ti prajú, je to ich vizitka, spovedaj sa sebe, tým ostatným never, sú podlí a zlý, si iba ty. Ja chcem byť lepší, len som na ceste, môžem padnúť úplné dole, chcieť byť lepší, nie je ľahké, vždy takému bude hroziť, že padne. Toto nie je jednoduché, tajne verím, ale že je to čestné, no ale neviem. Pri komplikovanosti tohto sveta, nám hrozia veci zákerné, čakajú nás ťažké časy, aj za správne budeme platiť, svet to vidí inak. Je to tuná ťažké, svet je v hrôzostrašnom stave, lebo zlo nám vládne, my ľudia si to pýtame, inak to byť nemôže, iné si nezaslúžime, my sami, tento smer volíme. Zmena nenastane, dnes, ani zajtra, tak blízko, nie je spása, hlás sa k čomu chceš, je to tvoja vec. Jednoduchšia cesta sa skorej prejaví, ale i tak, ťa čakajú pohromy a záplavy, otázne je, či teraz alebo neskorej. Raz, príde ten čas, kedy sa tvoja duša tomu nevyhne, raz budeš stáť oproti všetkým, raz všetko spochybníš, za to zaplatíš. Všetko má svoju cenu, otázne je akú to má hodnotu, pre teba, máš čo máš, je to tvoje, je na tebe, aby si stým pracoval. Si taký, aký si, vieš čo vieš, troška si rozmysli a potom bež, teda skorej choď, rozmysli si každý krok, buď pokorný a hraj fér. Čomu veríš, to existuje, čo zamietneš, to zanikne, tak ver, tomu čo potrebuješ, raz tvoj čas príde.

Raz ukážeš, tú cestu ciest, príde tvoj čas, si jeden z nás.