Čo sa mi dnes vnukne, snažím sa byť v kľude, neviem čo z toho bude, napíšem to sem, ten priamy vnem ktorí ma napadne, čo pomotám spolu, mať dobrú vôľu, dať tomu šancu.  Tá isto je, mala či veľká, kto koľko skúša, toľko sa núka, prichádza odpoveď. Niekto dostane dar, druhý trest, asi urobil chybu, divné veci sa tu hýbu, za chyby sa platí. Taký omyl bude asi drahý, tak sa nám núka, ako dobrá kúpa, skvelí kšeft. To najhoršie čo môže byť, oklamaný, okradnutý zostať v kúte opustený, to vraj chceli, teraz sú všelijaké problémy. Pohyb v spoločnosti je zvláštny, hrozne veľa ľudí, každý svoje drží, existencia spoločenstva, rozvetveného na všetky strany. Aspoň si nájdeš koníček, zábavu, nech prekonáš nudu, oddáš sa peknému prúdu, tam ako si chcel, či nie. Cesty vedú krivo, vždy tu bolo divno, podivný je Svet, realita, každého sa týka, či chce, či nie. Otvoriť zakázané dvere a už sa to vezie, nikdy sa nezastaví, na plno sa prejaví,  vyplní prázdne miesta, nikdy nechce prestať. Za oponou je asi všetko fajn, tam vedia čo robia, nie ako my, chystajú pasce, tá keď sklapne, tak si v háji, ťažko sa brániť, otázne či máš vôbec právo. Možno lepšie nevedieť, oklamaný zostať, ale možno jediné ma zaujíma, pravda. Tú veľa bytosti hľadá, je skrytá a tajomná, asi bude vzácna, keď sa tak ukrýva, málokto ju vidí, možno každý svoju, tá ozajstná je neúnosná a mocná, pre nás ako pre ľudí, nech je pekne v závetrí, nech vníma naše kroky, ráta naše roky. Ráta úspechy, sklamania, ktoré sa pritrafia, ako ide život, to je prekvapko samo. Ono sa to s nami hrá, vyspelú hru, ako sa žije, kto má aký príbeh, kto sa k čomu hlási. Tak sa hádame kto tú pravdu má, robíme to pred ňou, tak ona vie. Je všade a nikde, možno sa tak lepšie existuje, keď hádanok je more, je čo hľadať, po čom pátrať, budovať organizácie, či ich ničiť. Nemyslím ale na vážne témy na tie je tu každý druhý, riešim svoju temnú stránku, aj tú svetlú, neviem čo je kde, zatiaľ idem v pred, pribúdajú skúsenosti, ale kam to vedie, čarovne na maximum, zostaneme po tichu a budeme vnímať, či si trochu písať, ale zároveň žijem svoj celí život, cesty idú krivo, krivé je i vedomie, ale veľmi mierne, všeličo sa u vníma, vznikne nová príčina, nový aspekt, niekedy je všetko inak, zatiaľ neviem nič, tak i malá ukážka je mocná a také to je.

Chodím na rôzne miesta, energia sa tam mieša, je tam všeličo, zaujímavé je to všade, všetko má vzácnu históriu, svoju minulosť, svoj klam, svoju pravdu. Zvláštny život vo Vesmíre, aj keď mne ho pletú, vraj je v tom finta, nie tak ako sa vníma, ako pôsobí, zrejme je to nejako inak, dávajte si pozor.

Svet je taký, že nejaká konšpiračná teória ho nezastraší, realita je spletitá, členitá, premyslená v každom detaile. Tento priestor je zvláštny, vnímame ho každý, ale každý si myslí svoje, tak je asi dôležité kto, čo vymyslí, keď už niečo vznikne, do hry vstúpi psyché a hneď je to členité, čo si to vymyslel, keď si si vymýšľal, teraz to žiješ, nemal si špekulovať a byť ako sa patrí, nerobiť čo netreba. Predsa čo je treba, existovať v tomto Svete, chodiť tu a sledovať, či lepšie moc nesledovať, ale nestratiť smer, namier potom strel. Skontroluješ terč, ten to zchytal, takže úspech, už nech to príde naostro. Povie len skorej optimista, ktorý sa nebojí, že tu vyhorí, lebo dúfa v niečo väčšie, čo presahuje všetko a toto je len hra.

Sú tu bytosti, či energie, čo všetko vedia, vedú nás cestami, Žijú s nami dni, nášho bytia, nášho Ja, hrá sa tajomná hra bitia, existencie. Tá sa mi javí ako celkom komplexná a pritiahla moju pozornosť, začal som sa ňou zaoberať v uvoľnenej rovine, počas bytia, životnej cesty. Niekedy sa rozprávajú snami, žijú snami každú chvíľu, akoby ju cítili,  prežívali, ako my. Realita ide mocne, stále nová ukážka, nová situácia, náhoda to isto nebude, kde sa flákame, kam vedú naše kroky, niečo tam je a to nás chce, tak sa tam zjavíme, niečo tam spravíme, počkáme a uvidíme ako ďalej. Keď to nie je náhoda, všetko má svoj dôvod, nič nie je konečné, tak snáď je toho veľa, nie len to čo poznáme my, možno jeden Svet z mnohých, tomu verím, nezdá sa mi že všetko je len fantázia, tá je asi základ a musí byť silná, precízna a presná, aby to všetko vyšlo. Klape to moc dobre, životy plynú menia sa osudy, parametre, požiadavky, predtuchy, potom sa niečo dozvieme, čo sme nevedeli, ani netušili. Realita pretrváva, aspoň nejaká istota v tomto bludisku, platia zákony, ľudské práva, tak máme väčšie šance prežiť, možno nie je cieľom nás zabiť, ale niečo naučiť. Skúsiť treba všetko, každopádne netreba hocikoho zatracovať, žiť sa dá rôzne, nič nie je tak hrozné, za všetkým je zmysel. Mysli sa tu na všetko, aby sa dalo existovať, aby to nebol chaos a zmätok, aby sa v tom dalo vyznať, aj sa k tomu priznať, hlásiť sa k tomu. Aby nedali všetci ruky preč, to snáď nespraví Svet, ale vraj bude ťažko, nejako sa nám to tuná rúca, asi bude núdza o rôzne veci, stratíme momentálny prepych, že všetko máme. Aspoň tak sa mi javí že sa chce aby bolo, možno by vedeli viac, ale nie je asi záujem, alebo možno tak bude, ak sa stratí závoj medzi životom a smrťou. Tajomstvo je každý okamih, ťažko povedať kde reálne sme a čo sa deje, my máme svoj obraz reality a ono to sedí, len hocikto to vníma rôzne, situácie sú ostré, vyžaduje sa výsledok, rozhodnutie, čin, kým si o čo ti ide. Prišlo, čo prišlo, zamotala sa hlava, vznikli nové situácie a vety, nové rozhovory, nové skúsenosti, zážitky a komplikácie, ktoré sa snáď dajú riešiť, veď o nič nejde, Svet nekončí, zajtra začína znova, stále je to tak, začať sa dá hocikedy, nemyslieť len na problémy, prekážky, ktoré nás prerástli, ktoré nás blokli,  nastavili na svoj smer, na svoju cestu v rámci testu života. Realita pokúša kto sa o čo pokúša, realizuje, prezentuje kto tu čo nájde, čo ho zaujme, kam povedie jeho pozornosť, čomu dá energiu. Realita plynie, zmysel silnie, život ťažkne, všetko je krásne, všetko je tak ako má byť, stačí žiť, nič viac, či práve to, viac je lepšie, budeš viac vedieť, budeš šikovnejší. Nie tak zablúdený, možno zaľúbený, možno stratený, človek ktorý sa hľadá, hľadá kde je pravda, ktorá je nám dostupná, pre nás platná, čo sa ráta, ktorá tu platí.  Za všetko sa platí, nič nie je zadarmo, zároveň všetko, zaplatiť svojou prácou. Dáš ruku k dielu, máš ako žiť, kde bývať, ostatné je rôzne podľa situácie, odvahy, talentu, odhodlania. Cesty sú kadejaké, blúdivé, zapeklité, záľudné, spravodlivo ťažké, všetko raz praskne, neskryli sme nič, jedine pred sebou, inak sa všetko stalo, všetko malo význam. Myslím že môžeme byť spokojný, ako idú procesy, ja troška hej, vidím mocný Svet, snáď to temné nie je zmysel, ale to pozitívne, potom je to fajn, ale asi je to tak i tak, všetko tu má miesto, umožnil to priestor, nastal čas, tak to tu máš, nová vec, nejako bude, bude musieť, ale kde si zatiaľ bol bola sila, to než sa to stalo, tie miesta neboli také ľahké, priame ako sa ti zdali je to klamlivé, aby si aj zostal na žive, nemusíš vidieť všetko, lebo by ťa preplo, ale vnímaš dosť, život je taký, prišli drámy, nepokoje, rozpadlo sa zaznávané, všetko sa spochybnilo, všetko bolo možné, hocičo sa mohlo stať a hocičo stalo. Prišlo do cesty, boli to excesy, extrémne situácie v nečakanej chvíli, keď je Svet iný, realita sa mení, pestré sú vnemy, realita sa vyjadruje a naznačuje netušené rozmery, ktoré sú zároveň pre niekoho tak bežné, ja žijem v obyčajnom Svete kde platia bežné pravidlá, lebo neviem viac a žijem v klietke, dúfam že sa to proste stáva a nie som sám, že je nás viac, čo majú také trendy, vnímania života, vesmíru a vôbec. Hlupáka som nestretol už pekne dlho, všetci vzbudzovali rešpekt, každý ma svoju silu, svoj rozmer, a priestor je tu pestrí, tak existovať sa dá pre všelijakých. Dobrých, zlých, pozitívnych, negatívnych na všeličo a rôznorodo, aby mal každý čo riešiť a všetko fungovalo. Ľudia, systém, Svet to je desná spleť, kto čo chce, kto má moc, kto je dobrý a kto zlý, či to tak má byť, že tak je to správne, keď je to pestré, nech nie je nuda, nech sa veci skúšajú, že čo to spraví a čo na to správy, aké budú ohlasy a otrasy, život mimo oázy. Predieranie sa drsným studeným Svetom, všade je temno ale i tajomno a to zase fascinuje, podporuje odvahu, že je i viac, že o to ide, má to tak byť, taká je cesta, keď sa veci menia, mení sa rozpoloženie vnímaného na rozsiahli priestor, kde je všetko možné, kde existujeme, kde niečo vnímame, niečo si myslíme, niekam naše cesty vedú, snáď len nevädnú v minulosti, snáď ich význam si nesie svoje, inak by sa to nedialo. Musí sa to prežiť, musí prejsť čas, potom je to isto reálne, aspoň teda naša realita, tú každý spravujeme, tú loď riadime k nejakým prístavom, čo nás tam čaká, neviem koľko máš nepriateľov, alebo sú cesty pozitívne a niečo pekné, to by som asi nevydržal o tom opatrne. Nie je každý stavaný na všetko, preto sa nám do cesty stavia, veci čo nás trápia, ktoré nás zaujímajú, potom sa vyvíjajú, niečo sa odhalí, niečo skryje, zasyčia zmyje, dážď všetko zmyje, ráno začne nový deň všade, kašlať na to čo bolo včera, lebo to bolo včera a nie dnes, teraz je to jedno, proste ťa to stretlo, malo to tak byť, to je tak ťažké pochopiť. Moc ti to nepáli, ale veď o tom to aj je, keď to moc nezapaľuje, potom sa to pokazí, vytvoria sa bloky, absolvujú kroky potrebné, aby všetko klapalo, neklapalo ako malo, nemalo aby sa aspoň dúfalo, nech zostane nádej, na ten zajtrajší deň, keď stále je nový a nový, aspoň niečo aj sa vyspím.  Spánok mám rád, tým čo sa stalo je to taký čas keď je kľud, ale už tak nevadí, len narástla sila o čo ide, že je to vážna vec a tento Svet má silu. Silné obsadenie, Ja som zostal taký istý, bude to ťažké, také skúšky, snáď za ne raz nezaplatím, že to zle dopadne, situácia sa zvrtne, organizácia uhne a bude zle. Vyzerá že hrajú vysokú hru, že priestor tu je, Že nejde len o utrpenie, ale i vyšší rozmer bytia, života, existencie. Realizácie existencie.

Tento náš Svet na javisku života v úzkom priestore, kde vytvárame naše cesty, píšeme svoje príbehy, veci ktoré nás postretli, ktoré nie, či je to zle, alebo dobre, či sa máme tešiť, či byť smutný, asi ako kedy, podľa toho čo je aktuálne, čo koho trápi, komu čo je, a prečo, treba určiť diagnózu. Či byť blázon  nie je správne, veď realita je bláznivá, ale berie sa to všelijako, to je pako, idiot a pritom ťa našťastie nepoznajú. Človek vymyslí čokoľvek i klamstvo, to vzniká, vymýšľa sa, potom kolujú fámy a nakoniec sa nič nestalo a boli to výmysly, nič nevšedné. Skutok sa nestal.  Niekto si vymýšľal. Zmanipuloval pravdu, že sa niečo stalo, preto bolo haló, ono to zas prejde a zabudne sa, netreba sa blázniť, mali sme to zažiť, nejde o nič viac, stáva sa to bežne, vždy to tak bude, je to nutné a treba sa stým zmieriť, pokiaľ nevieme viac, nepoznáme princípy, ako sa stým robí, čo na to treba, prečo je to taká veda, prečo je to tak komplikované, alebo mi sme hlupáci, to je druhá možnosť, ale to sa mi nechce veriť. My. Všetko sa dá chápať rôzne, niečo vôbec, niečo trošku, niečo niekedy, niečo nikdy, niečo zajtra, či pozajtra. Narážam na členitosť prostredia, životných nárokov, túžby žiť, tá nás drží, žiť samé o sebe má svoje čaro, žiť príbeh, mať svoje Ja, svoje vnímanie, aj problémy. Ako to riadiť, zvládať je to ťažký stroj, veľký nástroj a všeličo ako vie byť človek. A to sú len ľudia, čo všetko tu žije, realizuje sa, spolunažíva s nami, vytvára Svet. Žijeme proste v realite a tá je reálna.

Mne sa motajú teraz v mysli na pozadí nejaké veci, ktoré ovplyvňujú čo píšem, vnímam že isto mocné veci existujú no a uvidím, snáď to len neurazím, keď už sme v stretnutí, je to rozbehnuté, všetko fičí, taký je rozmer schiziem.  Nepredvídateľné je to celé, zároveň som v cele, či som bol, to bolo riadne, aký je Svet iný, všetko vyjadrené tuná v tejto chvíli, musia mať prehľad, všetko to prebrať, asi to vnímajú inak, nemusia súdiť, nechať nás blúdiť, snáď nie sme otroci. Zaujímavé to isto je, vnímať Svet, žiť svoj život, písať svoj príbeh. Môj troška zahol, tak som si sadol a dnes bol tento deň, obyčajný, divno popísaný, či odpísaný. Niečo som napísal niečo vzniklo, tak ako to voľne prišlo, tak je to tu. Rozhodnutie konca. Dopísané bodka    .