Calo – Malé popísanie.

Chcem raz dať dokopy text, ktorý by sa dal, pomaly zjesť, tento to ale nebude, treba na to, ale trénovať. Ja sa o to pokúsim, lebo písať sa mi začalo páčiť, je pekné niečo vytvoriť,  je pekné dokázať sa vyjadriť, je pekné na takom sa baviť a takto seba ladiť. Naše životy hrozne letia, naše miesto je náš svet, neustále bojujeme o svoju česť, proti tým, čo nám ju chcú vziať. Pretekáme sa, kto je lepší, kto vyhráva a kto tu padá na hubu a nejde mu nič. Víťaz by nás mal potiahnuť hore, drieť,  nebyť si vedomí že vyhral, ale že dostal šancu pomôcť iným, čo nie sú, tak obdarený, aby atakovali vrchol. Lebo to, už je ozaj veľa, byť sa o popredné priečky, zasahovať do chodu sveta, byť taký že ta pozná takmer každý a to nevieš ani spievať, ani hrať, ale v hre sú iné veci, na ktorých hrozne záleží. Treba sa tu riadne pobiť, riadne sa nahnevať, postaviť sa za to, čo má hodnotu a pohne ľudí vpred, lebo sa mi zdá, že i keď sme moderný a žijeme v tomto pokročilom veku, velíme tu čelom vzad a vravíme, že je to zábavné. Podľa mňa je to hlavne smutné a mali by sme mieriť smerom hore, pohľadať tie veci vyššie, veci čo pozdvihnú našu dušu, ktoré ju ladia na vyššiu úroveň. Na miesta, kde lietajú riadne hodnoty, kde to ozaj stojí za to a podporí nás to, vo svojom základe, podporí to, že sme veľmi cenný a zaslúžime si pekné veci, lebo sa tak správame a to je to, čo hľadáme. Že pre tie veci nezídeme s cesty, ostatné prízemne veci sú pre nás, len prekážka, že nevyužijeme podradnú šancu, to s mojou dušou neladí, je prácne sa s tým potom vyrovnať. Ale zase treba povedať, že sme len ľudia a to než sa dostaneme hore, ešte chvíľu potrvá, lebo chýba, už len trebárs záujem, ťahať sa smerom k vyšším bytostiam. Zvykli sme si všetko, čo nedokážeme, nazývať, že je to zdravé a ľudské, často ale úbohé. Neznášam slovo moderný človek, ktoré sa dnes používa, hovoril by som radšej, človek súčasný, lebo ak tu život neskonči za veky tu budú iné veci, človek bude iste bytosť čistá, veľmi hodnotná a asi budeme všetci stotožnený s bohom, každý jeden ním bude. I keď tomu je, už teraz tak, len ho hľadáme všade možne. Nemá zmysel brať to inak, najprogresívnejšie je brať seba, ako svojho boha, podľa toho sa aj správať. Boh určite netúži, aby sme mu liezli do zadku, to by popieralo jeho božskosť, ale ak to pomôže človeku, žiť hodnotnejšie, tak v pohode.

No troška mudrujem, ale každý text, musí mať svoju formu, nejakú pointu, svoje zameranie, chcem niečo vyjadriť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *