Archívy kategórie: Ja 2000 – Zo šuplíka

Oklamaný :

Oklamaný, okradnutý, tomu neverím, stojíš v kúte opustený, čo som ti spravil. Vytiahni si, ten nôž z chrbta, nelíž z rany krv, utiahni sa do šialenstva, zblázni sa a mlč. Poletuješ, len tak vzduchom, hluchý netopier, čakáš, až sa niečo pohne, potom chytáš smer. Netrápia ťa pevne ciele, nemáš záujem, radšej zletíš hlavou dole, kde je pevná zem. Obzeráš sa do budúcna, nemáš právo žiť, poskladaj si svoje ústa a potom hrozne krič. Nemáš chuť na polku sveta, skúsme ich vyvraždiť. Vrážať všetkým, nôž do chrbta, veď nemajú právo žiť.

Vyvraždil si všetko vôkol, lížeš z ich rán krv, odkladáš si svoje gestá, ponúkaš len smrť.

Krabička :

Poď so mnou, tam kde je, slnko žlte, kvitnú

stromy, ovocie je tak chutné. Postavíme si

krabičku z hliny, vrazíme sklo, zvrchu sa

bude dymiť. My sme tí, čo sa neboja zimy.

Je nám teplo, pohľad cez sklo je čistý.

Ja stojím vonku, mrznem a trocha

myslím, skladám si krabičku, vo svojej

hlave, tú vietor nesfúkne, odnesie ju

ďalej. Privolám všetky katastrofické živly,

nech vo mne rozdrvia, všetko čo myslí.

Iba jeden problém, nie som si istý.

Hore nohami

Ja pochádzam z Austrálie, chodiť neviem,

skákanie mi ide. Prečo žijem v tejto diere,

chcem preskákať, život v lese. Na raňajky

dobrej trávy a preskákať všetky jamy.

Pozerám sa na dno diery, nie som klokan

a tam to miery. Vyskočiť von z diery v diere,

asi nejde a ty to nevieš. Oklamal som

všetky zmysly, klamem seba a nie iných.

Tebe chlapče neverím, veď netuším, kto

vlastne si. Nehovoríš to, čo cítiš, radšej

klameš svoje zmysly.

 

Chcem pomaly začať chodiť, iba tak,

môžem byť živý.

Hrobka :

Žijem v masovom hrobe, čo je na tomto dobré.

Mozog žerú mi červy, celí páchnem a verím.

V právo na vlastnú hrobku s nápisom srdce,

nechal som vonku. Leží v hlbokom bahne,

čelí búrke a chladne. Ja pokúšam, všetkých

dobrých, tak si kopni, pichni, udri, vypusť

ho zo svojej dlane, držíš nálož, ktorá rachne.

Túžim, uzrieť bielu vlajku, celé vojsko, všetku

krásu.

 

Ťažko vyhrať túto vojnu, bez armády

popri boku.

 

Olovená dierka v čele, mozog spieva, tvár sa smeje.

Všetko drsné je tak milé, mám chuť plakať, krása žije.