Oklamaný, okradnutý, tomu neverím, stojíš v kúte opustený, čo som ti spravil. Vytiahni si, ten nôž z chrbta, nelíž z rany krv, utiahni sa do šialenstva, zblázni sa a mlč. Poletuješ, len tak vzduchom, hluchý netopier, čakáš, až sa niečo pohne, potom chytáš smer. Netrápia ťa pevne ciele, nemáš záujem, radšej zletíš hlavou dole, kde je pevná zem. Obzeráš sa do budúcna, nemáš právo žiť, poskladaj si svoje ústa a potom hrozne krič. Nemáš chuť na polku sveta, skúsme ich vyvraždiť. Vrážať všetkým, nôž do chrbta, veď nemajú právo žiť.
Vyvraždil si všetko vôkol, lížeš z ich rán krv, odkladáš si svoje gestá, ponúkaš len smrť.