Píšem dokola to isté, neviem od toho, ale uhnúť. Aspoň sa pokúšam, dať niečo dokopy, realizovať sa troška. Trocha som sa zamotal, ale vnímam to silno, tak sa posnažím a zlepím tento text, veď v postate o nič nejde, to že to niekto bude vedieť nevadí, keď je to tak, tak čo narobím, i keď píšem takto, myslím že som celkom veselý, nervozitu nemám rád, nerád som nepríjemný. Moje problémy sú moje a tie si riešim sám, nechcem to iným dávať najavo, snažím sa byť kľudný. Čo som to preboha vymyslel, veď toto ma isto zničí. Neviem či táto šialenosť vznikla v mojej hlave, ja v podstate nič neviem. Keď robím čokoľvek som zbytočne výrazný, cítim potrebu sa realizovať. Niekedy mi to však vadí, lebo som trápny, inak však neviem, druhá možnosť je potom nerobiť nič a to mi nesedí, asi lepšie troška sa prinajhoršom strápniť. Napadlo ma hlavne, moje tancovanie, príliš teatrálne, inak ale neviem a zabaviť sa na tom viem celkom slušne, nejako podľahnem vždy, keď je to troška možné, vždy to tak dopadne na všetko sa musím vykašlať, no ozaj ma to baví. Som bežný chalan, ale zažil som svoje, cez neuveriteľné veci snažím sa nebáť, nechcem sa len tak dať, túžim ísť ďalej. Istá teoretická šanca ešte je, ale je to brutálne. Snažím sa ustáť, ale pomôcť si neviem, získať si nedokážem nič. „Všetci si musíme pichnúť injekciu dobra a kráčať po púšti k najbližšej oáze“, tento výrok ma kedysi dosť oslovil, nevedel som, že v tom budem tak drsne žiť, nechcem si všetko rozbiť. Chcem byť konštruktívny, ísť zmene v ústrety, i keď už je to až hlúpe a asi naivne, len životná matematika je drsná, nechcem všetko stratiť. Preto sa stále dokola snažím, i keď sa cítim už ako úplný debil, snažím sa zachrániť čo sa dá. Desí ma, že dlhé roky veľkej driny, otočia sa proti mne a bude mi stých rokov len zle, ono to tak vyzerá, no to bude paráda, evidentne, dojebal som si to tu celkom slušne, ozaj výkon, sem sa dostať, takto sa odpísať. Tento text je dnes čistá drina, ľahkosť úplne že žiadna, moc mi to nepáli, ale nechám to tak, dotiahnem to dokonca, hodím to aj sem, každý text nejaký je, dnes je to dosť trápenie. Ale ja to tak robím, dám dokopy text a hneď ide sem, chcem aby to bolo troska surové a priame. Dnes som na blog hodil fotky, no a chcem napísať ešte toto, napísať jeden text, bolo dnes mojim cieľom, tak bude taký, aký bude, niečo predsa aj tak vyjadrím, pekne sa tu potrápim. Som až troška prekvapený, ale som tomu aj veľmi rád, že som začal písať celkom intenzívne na blog. Nezvykol som písať, toto ma teší, že sa snažím, už som niečo popísal, som rád, že skúšam a niečo píšem, tým pádom mám celkom slušný a aktívny blog. Som rád, že ho mám, je to dobrá vec, mám tu svoje veci,  je super venovať sa tvorivej činnosti a snažiť sa vyjadrovať. Teraz som napísal dosť takýchto textov, tie pod prezývkou Calo, čo sú v podstate hole texty, teraz mi sedí také písanie, keď sa dá, snažím sa o jemný rým, som skorej vecný. Píšem všeličo, ale niečo vnímam, asi to ozaj nie je, len tak, niečo sa stalo, niečo sa deje, tak som v tom, že to nie je, len čisté blúznenie, ale že ozaj niečo nie je v poriadku. Je to pre mňa absolútny problém, v hre je celá moja existencia, to mi ozaj nie je jedno, ide mi o všetko.

Tak hotovo, potrápil som sa slušne, každý text je nejaký.

Niekto asi, na tomto svete vie čarovať, taký nechce zadarmo, nič darovať. Žeby chodili po svete čarodejníci, všetci spokojný, ja neviem čomu veriť, niečomu však musím čeliť, niečo málo som aj videl, ozaj neviem o čo ide. Našťastie som videl, len troška, čo to bolo neviem, Ja ale, ani nič nechcem, no od tohto radšej pokoj. Som v tom, ale až po uši, no hrôza pokiaľ zaprší, no to by bolo ťažké, už si neviem a pomaly ani nechcem predstaviť, ešte že ma držia pri zemi. Niekto tu však isto niečo vie, niečo zvláštne, čo ma nejakú čarovnú moc, pre mňa je teraz i malo moc. S málom však spokojný, byť nechcem, naj niečo v strede, niečo bez problémov, no samozrejme, že tak bude. Asi ma to v prvom rade zničí a bude to troška jedno. No bože ak sa stane, chcem mať pokoj, potom už je všetko troška jedno, potom jedine čas a kľud. Načo z peknej veci robiť humus, to môžem byť bez. Neviem prečo má zmysel stále dokola vyrábať problémy, mne už stačí keď sa dá žiť, hrozí mi slušný humus, prečo nestačí nič, veď to sa takto nedá, no mám smolu, tak keď nič , tak nič a nie takýto hnus. Nemám v rukách žiadnu moc, som odkázaný, len na pomoc, čo vôbec nie je ideál, z toho sa isto nedá tešiť, teraz isto nie. Vidím šancu, ale nemám schopnosť v hre je, aj riadna podlosť, čo už teraz, má na mňa vplyv. Takto mi to ale nesedí, na toto som ale dosť prikrátky, tak že mňa nerešpektovať ani troška, hej som už troska. Nič nemám vo svojich rukách, môžem sa len báť, vyzerá to ozaj hnusne, že tie roky veľkej driny, otočia sa proti mne, zo všetkého tohto mi je ozaj zle, večne sa ale nedá proti tomu stáť, veď už je to šialené,  už by som, ani nemal. Po tom, čo som všetko už zažil, je povinnosť na ne kašlať, jednoduché to však nie je, na víťazstvo už, ale nie je šanca, aspoň to tak úplne vyzerá, stále ale verím, ale ak by bola šanca, nemal by som súhlasiť, so žiadnou by som si už ani nemal začať, ak sú mi drahé zbytky cti. Čo ak, viem aj ja čarovať, no to by bolo vtipné, veď ledva ustojím. Len niečo počujem, čo mi robí veľké problémy, teraz občas povie niečo pekné, čo je zvláštne, lebo užil som si svoje a isto ešte užijem. Takto, to ale, ani nie je príjemné, veď mi hrozí len krach a ani to sa nedá počúvať. Ponižujúci zážitok je pre mňa bežný, i keď neprijateľný, dlhé roky bojujem, ale nepohol som stým, ani o centimeter. Všetko tlačím pred sebou, 12 rokov desu a hrôzy, nevybojoval som si nič, som v tých istých sračkách celý, až po uši, úspech žiadny. Neprajem Vám, ale nič zlé, lebo to by sa stalo určite mne a je Vás veľa, že úplne všetci, tak sa nedá nič robiť. Počujem hlas, ten je ku mne dosť drsný, Ja sa liečim, ale je ozaj divný, som v tom, že to niekto je, no ale takúto vec nechápem, robí si, že úplné čo chce. Keď chce stíchne, keď chce hučí, hovorí mi, len presne, čo chce, nechápem ako to dokáže. S toho sa, ale liečim, ale myslím si, že je ten hlas skutočný, chcel by som, aby nebol, stým by som si poradil.

No som oklamaný a jebem na to, vypisujem, už fakt pičoviny.

Zase sa mi nechce spať, no takto ďaleko nezájdem, ale potrebujem zážitok, na tie, je môj život skúpy. Každý si občas niečo kúpi, aby si urobil radosť, oslávil tú svoju mladosť, ak ju ešte má, to sa časom mení. Mne mladosť radosť nepriniesla, tak to skúsim v strednom veku, nie však v strednom prúde. Na to, to tu fičí riadne, tu nie je všetko v poriadku, ani nikdy nebude, už sa núka, že jedine nabudúce, teraz si to vypiješ, prvý to vždy schytá, no ani sa nedivím, keď som sa tak previnil. Nie som, žiadny veľký silák, nevyhľadávam extrémy, aj tak som si tu riadne zavaril. Možno som sa, len raz zle rozhodol, to neviem a celé to tu zapálil, no ale zatiaľ nezabalil. Dať za tým bodku, sa dá hocikedy, zakiaľ je medzierka, treba sa tam skúsiť natlačiť, ešte skúsiť, zle sa tieto veci hádžu za hlavu, hlavne keď ide o všetko, to si rozmyslíš. Skúšam prežiť s hlavou hore, ale nevyzerá to moc dobre, robím chyby, ale iné neviem, snažím sa ísť v ústrety, či to ma zmysel neviem, zatiaľ som sa vždy rozhodol, že sa ešte pokúsim s vierou, že to zachránim, už je to ale, až hlúpe. Pekné veci, keď sa to všetko krásne zvrtne, začnú prilietať neuveriteľné veci zvonka, no to som si vybavil. Snažil som sa, len som prehral, takúto silu som však nečakal, toto som prehnal. Neviem o čo ide, či sa mi to raz zíde, alebo nie, či vôbec niečo uvidím, alebo to bude takto, prijebané celé. Naozaj pekné, takéto si vybaviť, ako keby, som nemal sám dosť. Riešiť mám čo, len k tomu sa ja neviem dostať a už je to jedno, čo sa stalo tak sa stalo, mám výnimočné problémy. Asi som moc šikovný, moje problémy mi nestačia, tak som ich natiahol aj zvonku, veci ktorým nerozumiem, ale mám, no proste paráda. Sex, juj to je parádička, to je pre mňa skvelá vec, Ja si tuná užijem. Vedel som, že to u mňa nebude dobré, ale zvrtlo sa to moc, je to zlé, nič sa nedá robiť. Všetko zlé je iste, aj na niečo dobré, bolo by trebárs fajn byť vzorom, pre ľudí, čo to nemajú ľahké, že vždy sa dá pokúsiť. Ľahké to tu nemá nikto, ale mnohým sa darí lepšie, to ich ale neobohatí, zostanú plytký. My, čo máme problémy, by sme mali ukázať, že sa dá aj z mála a dobré veci, nie len tie ich plytké reči, založené na tom, že oni dokážu skovať svoje problémy a nie je ich vidieť, tie ich raz niekto iný pocíti, oni si však chybu nepriznajú. Ja si asi musím priznať aj to, čo nie je problém, no v tejto situácii na tom, nie som moc dobre. Lenže mne, nič nevadí a to je potom úplné super, potom nevadí ani buldozér keď do mňa narazí. Skúsim byť lepší, keď toto nestačí, ja sa chcem zachrániť, lebo nie som, tu len na okrasu, chcem bojovať statočne, zadarmo to nedať, nikoho sa nebáť. Žiaľ teraz, som vyletel so systému a návrat je ťažký, no uvidíme, priorita je zostať stáť na vlastných, uhájiť si svoje záväzky, musím byť veľmi silný, nedať to tým plytkým, ktorý nedávajú nič. Ja nechcem nič zadarmo, toto je, ale moc.

Ešte nie je koniec, vždy je možná zmena, musím chápať seba. Udržať si argumenty, svoju pravdu, svoju silu, zlému vzdorovať, nikdy sa nevzdať, dobré zo seba predať.