Mesačné archívy: jún 2014

Calo – Všetko Existuje.

Tak ďalšia skúška, ak zvládnem, niečo napíšem, urobím si radosť. Teraz, niečo vznikne, aj vo svete, pre ktorý, som ja Bohom, pre mňa, je to momentálne, moja myseľ. Podľa mňa, sa každá myšlienka realizuje, všetko, čo sa, vymyslí vznikne. Takže každý sme, niečo ako Boh, každý ma svoj svet, momentálne, je to naše psyché, v našom živote. Každý, nový impulz, sa realizuje, všetko sa deje, aj sny, tie sú taká čerešnička, na torte. Tým pádom, bytosť, nad nami, pre nás momentálne, vyššia energia, niečo prežíva, na niečo mysli, tak sme vznikli. Všetko je tu vymyslené. Všetky myšlienky, sa realizujú v odlišných dimenziách, je dosť možné, že niektorú, s tých dimenzii, ktoré si teraz vytvárame, neskorej prežijeme. Takto si vyslúžime, svoju ďalšiu realitu, ocitneme sa v realite, ktorú sme si, sami nastavili v tejto existencii. Všetko čo sa objaví v mysli, sa realizuje, takže si myslím, teda skorej, teraz polemizujem, že všetko, čo kto kedy vymyslel, aj existuje. Takže, aj všetky postavy z kníh a filmov, sa v nejakej dimenzii, realizujú, na skutočnosť. Bytosti týchto realít, sú na tom, podobne ako my, teda poznajú len svoj svet, skúmajú, vymýšľajú, ako teraz ja. Alebo vnímajú niečo úplne iné, čo si zatiaľ, my ľudia, ani nedokážeme predstaviť, úplne iný typ existencie. Tak preto, je tak dôležité, na čo myslíme, aký sme, aké máme plány, čo vytvárame. Čo vytvoríme, možno niekedy prežijeme. Takže, je možné, že existuje, úplne totálna, maximálna možná, existencia, všetko existuje, čo neexistuje práve vzniklo. Toho sme my, teraz súčasť, pohybujeme sa v maximálnej existencii, tak si vytvárame, svoj ďalší osud. Bolo by to celkom spravodlivé. Tak, by existovalo všetko, bolo by to super, lebo, tak by sa neustále v každej sekunde, existencia vyvíjala a zdokonaľovala. Takže, možno existuje trebárs, Pandora, či Stredozem. Pozeráte film, či čítate knihu, možno všetko sú to, reálne postavy, oni to, ozaj zažívajú. To by bolo super, odbúralo by to, zlé trendy z tejto našej existencie, že to, nie je všetko. Myslím si, že všetko je myseľ, všetko je vymyslené, aj my teraz, sme vymyslený. Mne by sa páčilo, keby aj vedci prišli na to, že je to tak, že sme v takejto existencii, čo je možné. Vedci už potvrdzujú, že je viac dimenzii, v rámci Teórie Strún, či asi viacerých teóriách. Existovať na tomto svete, žiť život, aký žijeme, stým poznatkom, že svet je taký, ako som napísal, dá sa povedať, jeden zo svojich názorov. Ak nie je tak, že existuje všetko, zrejme, niečo na tom bude a zrejme mať, taký názor, nie je od veci. Lebo by nás to nútilo, dávať si pozor na svoje myšlienkove trendy, na procesy, ktoré vo svojej mysli udržiavame a pestujeme. Je dobré udržovať vo svojej mysli kvalitné myšlienky, v rámci toho, ako sa dá, nevenovať sa negatívnym myšlienkovým trendom, lebo my sme myseľ, Svet je myseľ, „myslím, teda som“. Myslím si, že isto existuje, celková energia, s ktorej sa všetko skladá, tá vie o všetkom a zrejme nielen tá, ale viacej bytostí, na rôznych stupňoch, rôzneho typu. Zrejme bude dôležité, aké bytosti, si svojimi mysľami, privedieme k sebe, ktoré sa o nás začnú zaujímať, zrejme také ktoré nás podporia a isto aj také, ktoré budú našim súperom a protivníkom. Tak to, možno je,  my sme zrejme gladiátori, krotitelia, hráči. V našom podvedomí prebieha boj, medzi dobrým a zlým, je otázne, kto u nás zvíťazí, či si vybudujeme harmóniu, súlad, či mier. Sme hráči, na hrudi, by sme mohli mať, meno energií, pre ktoré bojujeme, len to zatiaľ nevieme. Bojujeme, hlavne za seba a v konečnom dôsledku sa dá povedať, vo svojej mysli, len za seba. Energia, sa zrejme, môže tvarovať ozaj rôznorodo, takže písať len o dobre a zle, je málinko, ale asi, toto rozdelenie, je najdôležitejšie. Úžasná vec, zrejme bude, slobodný aspekt, myslí všetkých bytosti a energii, to je sila a krása, len isto aj veľká zodpovednosť. Nesieme toho, možno tak veľa, že radšej nevedieť. Naše myšlienky, názory, skutky, zrejme tvarujú celkovú energiu, tá je silná, stabilná, hodnotná – to by bolo treba, verím, že tomu, aj tak je. Naše podvedomie, je isto, pestrá vec, tam prebieha, ten súboj bytosti a energii, s ktorými sme sa spojili, ktoré sa o nás zaujímajú, prípadne ktoré sme vytvorili. Takže teraz, sme, dá sa povedať, viac bytostí, lebo bytosti v podvedomí, nás silno ovplyvňujú, ale ovplyvňujú, len myseľ, skutky, sú naše a slobodné, oni nám ponúkajú skúšky a úlohy, my ukážme, čo sme zač. Najväčší zázrak je, pokiaľ, pri tak pestrej existencii, je ten efekt slobody, verím, že tomu tak je. My celí, nie sme slobodný, z nášho podvedomia sme ovplyvňovaný, vystavený skúškam, ale existuje v nás, slobodný myšlienkový element, v tých aspektoch, aby sme, my boli my a slobodný. Podvedomie, je veľký priestor, sme aj, spojený s celkom. Je to, ako kresliť obraz, život ti ukáže, čo si vytvoril, treba vybudovať súlad medzi príjmom a výdajom, nájsť harmóniu, zobrať, len toľko, koľko si dal. Možno, zobrať málo, veľa dať, je tá, cesta dobra, ktorá je cestou hore, možno až, ako teraz hovoríme, do nebíčka (Nebo – Peklo). Život, ťa navedie, na cestu, vystaví ťa skúškam, prídu ponuky, ty sa vyjadríš, raz uvidíš, tak ako ja, ako to je, ako funguje tento svet, prines Lásku do svojich viet, prines Mier. Bojuj slovami a argumentmi, vyjadri sa, ako chceš, je to tvoj Svet.

Svet ktorý sa vyvíja, s každou myšlienkou – Svet bez hraníc.

Calo – To je naše.

Čo písať, asi by som, sa mal niekoho spýtať, to, ale nie, je to, môj blog, chcem tu, všetko svoje. Tým pádom, to bude nové, lebo, si to, tuná vymýšľam, snažím sa tvoriť. Nájsť niečo, pre seba, obohatiť svoj svet, priniesť veľa nových viet, jemných rýmov, textov, obohatiť svoj, myšlienkový priestor, ten je široký, rozľahlý, pestrý, presný, to je naše všetko, celá realita, celá existencia „Maximum Muziky“. Treba povedať, dôležitosť, ozaj maximálna, ozaj, náš myšlienkoví priestor, to je naše všetko, teraz som, našiel najlepší prímer k slovu dôležitý, čo je v nás, to je všetko, tu sedí, to slovo, „Dôležité“. Vnímal som, ozaj neuveriteľné veci, na myseľ, som práve našiel ďalší totálny prímer, “Kreativita“. Život je, vysoký level, hra ozaj, pre náročných a pokročilých. Existovať, je brutálna vec, my sme, tú šancu dostali, nás si vybrali. Čo sme? Čo bolo? Čo bude? Každopádne, ďakujme za príležitosť, na to, sú asi, vhodné, naše modlitby. Každý sme, zrejme maximum, je to také divné, ale o ostatných, až tak nejde, toto je, „individuálna existencia“. Náš rozľahlý myšlienkoví priestor, to sme my, to je naša existencia, úplné maximum. Mne, na to sedí, to pomenovanie, ktoré som, si aj prežil, tomu osobnému absolútnu, hovorím „Maximum Muziky“. Celej existencii, úplne všetkému, čo existuje, úplne, že totálne, nepredstaviteľné všetko, nazývam slovom „Existencia“. Predstavujem si to, ako maximálnu energiu, s ktorej sa všetko skladá, no „maximálna energia“. Božstvom, sa teraz, až tak, nezaoberám, podľa mňa, je veľa bohov. Tým pripisujem, takú pozíciu, že majú isté právomoci a schopnosti, ovplyvňovať, celkovú energiu „Existenciu“. Existenciu beriem, ako matku všetkého. Nemodlím sa, k žiadnemu Bohu, lebo ja ich, nepoznám, neviem, aký existujú, ktorý je aký, ktorý je, ten správny. Bohovia, sa pre mňa, skladajú tiež z celkovej energie, čiže „Existencie“. Je možné, že my samotný, sme v pozícii bohov, tuná na Zemi. Je možné, že život je stvorený, na ten účel, že tuná ide o to, akú pozíciu, smerovanie, vlastnosti, určenie, filozofiu, si vytvoríme, pre našu „Božskú existenciu“. Také životy, typu, ako tuná, život na Zemi, či iná, uzavretá, cielená existencia, je určená na vývoj, tréning, profilovanie, zušľachtenie a smerovanie, svojej osobnej Božskej Existencie. Myslím, že svet, je výrazne individuálne zameraný, nemyslím, ale absolútne, na Ego, v tom to je. Každý tuná žijeme v pozícii, akoby celí Vesmír, bol pre nás, je nezmyselné, zaoberať sa vecami, ako, že to mne nejde, niekto iný, vie viac, ma viac, ako ja, mám v spoločnosti, zlú pozícii. Ťažko napísať, ale jednoducho, brať sa, ako individualitu, stotožniť sa stým, aký sme, zúročiť to naše, pracovať na sebe osobne. Trebárs netreba nenariekať, ani pre, chýbajúceho partnera, vo svojom živote, vystačíme si, aj samostatne a to plnohodnotne. Sme taký aký sme, takáto skúška, je pre nás určená, všetko ma, svoj zmysel, nie je to, ani náhoda, za všetko, si môžeme, i tak sami. Treba si nájsť svoju cestu, každý svoju, vyladiť svoju dušu a charakter. Ciest je veľa, aj „Temná strana sily“, má svoju pozíciu a hodnotu. Lepšie, podľa mňa, je dať hodnotu svojím činnom, pridať sa k „Svetlej strane sily“. Vzťahy a deti sú, zrejme iná kapitola a tá je zameraná, ako všetko, na profilovanie, vyjadrenie, vytvorenie, určenie, tej vyššej, existencie. Myslím, že každý, ma osobne všetko, čo potrebuje, pre plnohodnotnú, kvalitnú existenciu, v tom vidím, to individuálne ladenie našich životov. Ponúkol sa mi, taký obraz, že čo neviem, mám brať, tak, akoby nevedel nikto, či ani neexistovalo. Láska, je ale, určite neuveriteľne dôležitá, veľmi hodnotná. Milovať, iného, či trebárs dokonca, splodiť svojho potomka, je isto silná a ušľachtilá energia, jedna z najkrajších. Láska bude jedným, zo zmyslov života. Ak sa nedarí, láska nie je, o tom, mať frajera, či frajerku, ale o tom, že milujeme. Na svete, sa dá milovať, snáď úplne všetko, je tu veľa krásy. Veď od základu, ako sme sa, tuná ocitli, že sme, čo sme, že žijeme. Že život, je neuveriteľne hodnotná vec, maximálna krása, totálny zázrak, vo svojej podstate. Veď, aká krásna, je Zem a Vesmír. Takže, podľa mňa, najsilnejšie Láska je taká, že milujeme úplne všetko, každú bytosť, či vec, úplne totálne všetko, v nadväznosti na to, že žijeme, ako žijeme, kde žijeme. Naše životy, to že, sme taký, aký sme, nie je, celkom isto náhoda, ani omyl, ale veľká vec. Musíme sa snažiť, nedať sa problémom, bojovať, do posledného nádychu. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, každý je občas víťaz, občas porazený, treba si nájsť cestu, k sebe, v sebe hľadať absolútno, naša myseľ, je široký a rozľahlí priestor, kreatívny, ozaj silný, život je tvrdá pilulka. Ktorú si vyberieš – „Červenú, či Modrú“, obidve cesty, majú zmysel. Takto ideme, od myšlienky k myšlienke, od situácie k situácii, od názoru k názoru, od rozhodnutia k rozhodnutiu, od skutku ku skutku, od nádychu k výdychu, od nenávisti k láske. Viem, je to ťažké, prajem veľa síl, na boj s veternými mlynmi. Nik, nie je, víťaz, nik porazený, jednoducho tuná sme, boli sme vyzvaný k tancu, staňme sa pokorný bojovníci.

 

Takto ja sám, prídem na veľa vecí, uvažujem rozmýšľam a píšem, na základe svojho života, zážitkov a podnetov. Ja, nikoho nechcem poučovať, ja tu sám, len hľadám. Nie sú, to žiadne, isté veci, len zvažujem, píšem, hľadám pre seba, svoj myšlienkoví smer, svoju filozofiu, vyjadrujem sa.

 

Polemizovanie – Keď sa mýlim nevadí, nie je mi, ale jedno, čo tu vyjadrím. Chcem, prebudiť objektívne myslenie.

Niečo, sa urobiť dá :

Malá, ale priama, komunikácia nekonečná, čaká nás, na každom kroku, nekonečný cyklus. Je lákavé, sa oslobodiť, všetku ťarchu, do vesmíru hodiť, alebo sa poďme modliť. To sa dá, aj bez chrámu, ty sám, si svoj chrám, ideš svoju cestu, preži kopu dažďu, slnko príde, ver, o tom to je. Pravidlo je ľahké, ale i ťažké, v každej situácii, skús nájsť, to správne, ako si vážiš ostatných, tak si, vážiš seba. Musíme sa naučiť, sa nebáť, to vyššie, nemá na všetko argument, dá sa navrhnúť veľa zmien, veď my to tuná, vyvražďujeme a ničíme, v každej chvíli, úplne, že stále. Keď neničíme svet, ničíme seba, neučili sa nás predať, vychovali nás na ovečky, hlupákov pre všetkých, ničiteľov života, vrahov seba i sveta. Každý lacno predá, ja sa chcem vykúpiť, nenechať sa zotročiť, systémom a právom, na slobodu vravím, áno. Dosť populistickej vraždy, buď, ako každý, tak chceš zostať, na vždy, nájdi zmysel, pre čo, si prišiel, buď rozumný a slobodný. Tu sú to, len samé povery, zločiny, klamstvo. Vraždia sa, ľudia navzájom a všetky zvieratka, na ne je zem prikrátka, potravinový reťazec, zabi ma a zjedz, oni chcú utiecť preč. Hrozné, že oni nás, aj tak milujú, všetko zo seba, pre nás vydajú, lásku a mier u nás, však nenájdu, oni to, ale hľadajú. Prídu k cieľu, majú vieru, zostať čistý, sú si istý, náš neskutočný obdiv, česť Vám, naše krásne zvieratká, ja som tiež Váš vrah, bojím sa, čo bude, desí ma, nás ciel, „aký je“?. Veď našou, motiváciou a zmyslom, je prežiť, na nič viac, sme neprišli, riešime, len nezmysli. Ale nutné, kde sa vyspať, najesť, nájdime miesto, kde končí, ten prales, neslobody, pokrytectva, falše, zlosti, klamstva, pretvárky, rýchlej dodávky, životného cieľu, všetko, kúsok späť, čierne na šedom, svet, ľudia, pardon, zajtra príde zlom. Raz to príde, niečo vznikne, poetické, krásne, prepadneme láske, k životu, vesmíru, nebudeme tu, len na chvíľu. Prestaneme sa vraždiť, od zajtra, až na vždy, raz bude, ten deň, len ja a ty, tu nebudeme, staré vystrieda nové, ja sa bojím o všetkých, ľudí dobrej vôle, prečo príde nové. Zostaňme tu, aj my, smrť, je asi nutnosť, dokiaľ, nezačneme obývať vesmír, nebudú z nás roboti. Sme špecialisti, aby sme, plnili úlohy, debila, čo nám vládne, ale možno, ho aj chápem, ťažké, nič však neviem. Šanca, na krásny Svet, je nemalá, deje sa tu zázrak, každý čin je modlitba, robíš to, pre seba, pre všetkých. Nik, nie je viac, ako ty, nikto, ťa nemusí, trápiť, čo nevieš nevadí, akoby to, nevedel nik, tak sa to, ozaj dá brať, je to so mňa, no nevyslovil som to ja. Každého obopína celí vesmír, každý máme, svoje problémy, krásny, je ale, život na Zemi. Na to nenájdeš slová, to treba zažiť, má zmysel sa trápiť, nevzdať sa, nejedna šanca, sa prepásla, čim menej, tým viac, čo dáš, máš, čo si nedal, vráť, keď nevrátiš, tak si váž, máš, čo nie, každý, nebude tomu, ale navždy, pomáli, ale isto, ako prišlo, tak zmizlo, táto matematika, asi platí, pre všetkých. Pokiaľ medzi nami, nežijú Božské bytosti, dúfam, že nie. Toto nie je, pre Bohov Svet, ak ste tu, zmeňte smer, povedzte, čo je, pre každého cieľ, osvetlite cesty. Prezraďte, to naj tajomstvo, na ktoré, ľudstvo nikdy neprišlo. O čo ide, čo je správne, čo nie, prečo, tu sme, čo s nami bude. Vypisujem, ako blázon. Boh pardon, cítim, veľký rešpekt, ale nechcem, sa len báť. Snažím sa, nejedna vec, mi nevyšla, teraz, včera, zajtra, hľadám, kde je pravda, prečo sa skrýva, asi je krivá. Prosím ver mi, veď tento text, je už 62. Svet, to tajomstvo, ma pohltilo, píšem, čo mi, na rozum prišlo, píšem kontinuálne, púšťam svoju myseľ, neviem, na čo, som prišiel, veľmi mi ide, aj o tvorivosť. Je to, celkom fuška, každý text, je skúška, ale krásny pocit, z tvorivej činnosti, čo prichádza, keď, človek, niečo vytvorí, niečo má. Som rád, že tento, blog mám, potrebujem všetko, život je, aj peklo, bránim sa, snažím sa, získať právo „Musím pracovať s pravdou, mám to veľmi nahnuté“. Možno si, takto predstavujem modlitbu, cítim to tak, snáď, to nie je, brak, pre mňa, isto nie, kto tvorí, vie. Život je modlitba, stále dúfame, na lepšie, čakáme, buďme silný, ustojme príliv, myšlienok, dobrého názoru a Pravdy.

Mier, všade a navždy, pre všetko živé, verím, že raz, to príde.