Zhrnúť všetko, čo som tuná, kedysi vyslovil, je zbytočné, aj nemožné, môžem sa, ale pohybovať v tomto svojom priestore. Musí zvíťaziť, zbieranie skúseností, tréning, len tak, môžem ísť v pred, mať ten správny smer, no ladiť svoje názory. Vyvíjať svoje predstavy, mať hodnotné určenie, pre mňa, je to, seba učenie, hľadám tu kadečo, dosť i seba, to čo píšem neviem, ale práve vymýšľam. Uvidím, čo vymyslím, sám som zvedavý, budem rád, ak občas na pravdu narazím, tú hľadám najviac, lebo tá je vzácna, hodnotná a správna. Je toho dosť veľa, často strieľam vedľa, ako to je, čo je správne, čo nie, netuším. Nedesí ma ale, že píšem hlúposti, nečakám, že nájdem všetky odpovede. Že, by som vedel, ako funguje všetko na tomto svete, to netreba, v mori myšlienok, sa chcem, občas zachytiť, nabrať svoj kurz, z reality ujsť, plávať myšlienkami, hľadať v tom mori drahokamy. Rešpektovať, že nie som, tu len sám, že aj niečo dám, krajšie je darovať, ako prijať, všetko, všetkých treba vnímať, rozlíšiť, čo má hodnotu. Sila, sebavedomie, dôraz, nie je všetko, i tak, to je, len z vonkajška, dobré je to, čo má hodnotu, čo je konštruktívne. Slabosť, na každého raz príde, až po dlhých rokoch, sa veľa vecí prejaví, neoplatí sa okamžite, oslavovať úspechy. Zodpovednosť rastie s nami, silný, je ten hodnotný, je to beh, cez prekážky, orientačný beh, vytrvalostné preteky. Nie je dôležité zvíťaziť, ale bojovať, nevzdať sa, prekážky prekonať, po páde dokázať vstať, nevyhovárať sa na iných, všetko zlé, sú i tak naše chyby, za všetko si môžeme sami. To, čo má riadnu silu, ozaj ťažké skúšky, tie keď sa zvládnu, posúvajú vpred, môžu nám ukázať smer a hodnotu, úspech je, už len to, byť živý, to je veľký úspech. Ja som rád, že som, že ako tak zvládam, neľutujem nič, aspoň ja mám ten pocit. Čomu všetkému som čelil, aj si to ťažko, spätne vybaviť, maximálna náročnosť, peklo ktoré preverí všetko, žiadne úľavy, dlhodobý pobyt na dne, ozaj škola života, náročná až na doraz. Kompletné, maximálne, testovanie, úplne priamo, na ostro, neskutočné, čo som musel všetko vydržať, zvládnuť. Ako som sa správal, v tom vidím nádej, musel som byť veľmi pokorný, skromný a usilovný. „Testy v ktorých preverili, všetky aspekty, mojich mentálnych schopnosti“ Taká je schizofrénia. Len problém je v tom, že ona má vlastnú a vyššiu inteligenciu, vie viac. Chcem aby ma rešpektovali. Ma svoj pôvab, je to ťažké, ale mystické a zvláštne. Zvykol som si, je to nebezpečné, ale našiel som v tom aj záľubu. Fungujem dosť zvláštne, v mojej mysli je to ozaj pestré. Je to veľmi kreatívne, lebo isto, nejde o fazuľky, je to veľká hra, snažím sa, aby som si udržal argumenty, snažím sa stým pracovať. Vec, ktorá sa mi zdá byť úplne skvelá, pre všetkých, je fakt, že oni mi dávajú priestor presadiť sa, istým spôsobom ma rešpektujú. Vyznie to celé, že človek je veľmi hodnotná, cenná bytosť, vysoko individuálna, svet je veľmi kreatívny, ciest a spôsobov je veľa, každý si, niečo svoje vytvára. Tento svet, je isto silno duchovne založený, keby sme vedeli, s čím dochádzame bežne do styku, aký majú všetky veci význam, čo sa za nimi skrýva. Trebárs za zvieratami, ľuďmi, rastlinami, no všetkým, isto aj tie, pre nás bežné veci, skrývajú silnú energiu a vysokú hodnotu. Ale môžem povedať, že na človeka sú kladené, aj vysoké nároky a vysoké očakávania, sme pod ťarchou veľkej zodpovednosti. Naša pozícia je zradná, správame sa, akoby sme boli pánmi všetkého, to riadne smrdí, je to totálne vážna vec, na tom horíme. Isto nie je náhoda, že tomu tak je, je to pasca. Čo my ľudia robíme, je hrôza, isto je to dôležitá vec, každého osobná výzva. Ja tiež, hojne prispievam do tohto nášho nezodpovedného systému, voči životu na Zemi. Život je ťažký, veľa živých bytosti, vrátane ľudí, ma hrozné problémy, treba si vážiť a ctiť to, čo máme. Ja môžem byť rád, za to všetko, čo mám, že mám seba, že som, taký aký som. Ďakujem, rodičia a Bohovia. Musím sa snažiť a veriť, snáď sa bude dať, uvidím. Som v súboji, dá sa povedať vo vojne, už veľa rokov, hľadám súlad. Ak sa nestane, tak trocha zázrak, tak toto mám, na celý život. Budú ma klamať, zaťažovať a manipulovať, no a ja im budem, zase nadávať, ako to chodí. Naučil som sa, im vzdorovať, vytrénoval som si myseľ, zvykol som si, že je videná, táto skúška je ale komplexná. Prešiel som dlhú cestu, zmenou prešlo, moje vedomie, celá moja existencia, môj život. Moja myseľ, je ozaj, zvláštna a pestrá. Ja mám neustále, čo aktívne riešiť, čim sa zaoberať. Inak vnímam seba a svoju myseľ, vnímam ju ako veľký, rozľahlý priestor, tak troška, akoby sa všetko, čo vnímam dialo vo mne vnútri, no dá sa, nad tým bádať. Čo nie je, môže vzniknúť, veci sa snáď môžu vyvíjať a meniť, fantázii sa medze nekladú. Len my sa akosi všetci tvárime, že pohoda, zastávame si terajšie fungovanie sveta, nebúrime sa, stotožnili sme sa so systémom a jeho princípmi. Podľa mňa, to ako funguje spoločnosť je smutné a nehodnotné, vývoj je minimálny. Bránime si zabehané princípy, lebo je to pohodlné, nenáročné, ľahké. Svet je celí nespravodlivý, zastarali, neproduktívny, prispaný a skorumpovaný. Máme klapky na očiach a ideme stále to isté. No skrátim to, označím to takto:
„Bludy a halucinácie“