Príspevok by sa ale mal skorej volať,  Mám stým niečo spoločné? Sedí na to názov vzťahovačnosť, ale neviem či ta zahŕňa všetky pochody ktoré som u seba vnímal. Nikdy som netrpel tým že ostatní stále o mne hovoria a tak, teda nie v našej rovine tejto vnímanej reality, skorej ako jav ktorý je už mimo bežného vnímania reality. Nikdy som nemal rozpoloženia v paranoidných stavoch že ma niekto prenasleduje, ide po mne, že všetko je o mne v rámci našej vnímanej reality, ale skorej už ako niečo v troška v nadnesenej a rozdielnej realite, poviem v intenzívnejšom rozmere reality a vedomia. I keď niekedy som dôvod mal. Až na niektoré výnimky keď som niečo negatívne vyjadril na niekoho čo bolo nešťastné a vtedy nie vhodné, ale žijem tu a moje skutky sa zapisujú a vyjadrujú v našom živote v našom priestore v našej realite. Ako to vnímam keď ste v paranoidnom rozpoložení celá realita je intenzívnejšia, poviem konkrétnejšia a je to mocná a riadna vec, ktorá, ako som a zato som rád zistil po takých obdobiach počas dlhých rokov, kedy sa toto rozpoloženie zároveň rozvíjalo, pretváralo, menilo význam, celkovo sa inak vyjadrovalo, ladilo sa. Čo v tejto dobe má za následok že inak vnímam realitu a jednotlivé vnemy ktoré ku mne prídu zo všetkých zdrojov, všetky informácie, vnemy. Vhodné slovo a pojem ktorý to asi dosť vyjadruje je „Synchronicita“, či názor v mojom vnímaní fakt, že v našej pozícii náhoda neexistuje a všetko má vyšší význam a vyjadrenie.

Dlhé roky som sa predieral životom a začiatky sú u všetkého ťažké a ja v tom čo som vnímal som nemal žiadne poznatky, skúsenosti a jednoducho som nechápal čo sa deje a ako je to vôbec možné, že sa diať môže v živote človeka. Tak som chodil po svete a hádzalo to so mnou zo strany na stranu a snažil sa to riešiť, ale nedá sa to riešiť v nejakom zrýchlenom slede, ako som mal túžbu, ale je to na dlhé obdobia, teda u bežného človeka, možno je niekto kto je tak šikovný, že chápe veci úžasne a vie ako na to, ja skorej pokus omyl a takých je nás viac, rozšifrovať to neviem na to nemám schopnosti, kvalitu mysle, veľké, celkové chápanie nášho života a tejto reality, takých je asi malo. No som odsúdený na to s malým chápaním ísť zo dňa na deň, od skúsenosti ku skúsenosti od vnemu k vnemu. A dúfať že pochopím viac, ale viem, že sa dá viac, len to nie je v mojich silách a schopnostiach. No poviem, všetko, čo vnímam konkrétne ja má veľa, či viac významov a ja som zrovna taký, že takéto chápanie nie je moja silná stránka a tak to zahlcuje myseľ, život a nič nie je vysvetlené, až na to, na čo mi bol ten iný pohlaď naznačený, či priamo povedaný. Ale vnímam to dlho a také veci sa stali, niečo sa vysvetlilo  a je to pre mňa preto vzácne, viem aspoň o tom viac, prešiel som kus cesty a to sú skúsenosti ktoré oceňujem, skúsenosti sú cenná „vec“. Napadlo ma prirovnanie akoby kvapka zistila že existuje oceán, to je tak všetko.

Dlho som to v sebe vnímal že je to priamo medzi nami ľuďmi, že to čo vnímam je od iných ľudí a vnímal som to ako šikan. Po dlhých rokoch (10) sa niečo stalo a začal som to vnímať ako duchovnú, či spirituálnu záležitosť a táto zmena mala rozsiahle pozitívne dopady a v skratke značne ma to ukľudnilo, to som dokázal akceptovať na rozdiel od šikanu. Dalo to celému iný rozmer, význam. Od toho času som to začal vnímať v rovine že ma to začalo napĺňať a kladne fascinovať, začal som to v rámci možností a schopností vyložene ceniť.  Poznanie že je to z rozmeru nad našim vnímaním a že taký rozmer existuje bolo ukľudňujúce to som schopný akceptovať, nevadí mi to. Tento Svet je ale mocný tak žiadna sranda je to vážne.

Iné. K tomu ako som začal. Pred rokmi som akurát jednému kamošovy ktorý mal čerstvý vzťah povedal že to sa mu isto páčia rôzne presladené romantické pesničky, keď je zamilovaný, len tak zo žartu a to som netušil čo ma bude ovplyvňovať za krátky čas. Pesničky čo som predtým ani nevedel sú často vyjadrované o nejakej osobe, či autorovi a jeden čas to vo mne vyvolávalo pochybnosti a niekedy som to vnímal moc osobne, zrejme ta vzťahovačnosť, akoby boli o mne v tom isto nie som sám, to sa ľuďom v tomto stáva a isto to malo vplyv. Nebral som to, že isto, ale motalo mi to hlavu. Potom na základe toho že isté veci vnímam v mysli mal som pochybnosti, ako to je a pár rokov som žil v rozpoložení že niektorý ľudia, možno všetci vidia moje myšlienky, čo býva troška komplikované a ťažšie sa chodí po Svete keď som mal domnienky že ľudia vidia moju myseľ, bolo to pár rokov. Mal som pochybnosti či nie som známy človek a to malo svoje dôsledky v živote a vo vnímaní. Nevnímal som to, že je to isto tak, ale mal som silné pochybnosti a aktívne som s týmto scenárom pracoval, že to tak môže byť. Jav že niekoho vnímate vo svojej mysli a sami neviete nič konkrétne, kto to je, čo to je, zažili ste veľa zvláštnych veci, ako som zistil ma za následok tieto javy i u iných ľudí ktorí tieto veci v sebe vnímajú. Oklame ich to i mňa a na čas zavedie na túto cestu, čo po pravde úplne na pohode nepridá. Bolo to u mňa silno ovplyvnené aj životnou cestou a aj istým komplikovaným správaním  v spoločnosti. Každý zrejme vníma svoju cestu intenzívne aj ja a mňa to na čas zaviedlo sem.  Pochybnosť či nie si „atypicky“ známy človek a toto vnímanie následne ovplyvňuje život a jednanie, vnútorné rozpoloženie.

V rámci týchto trendov sa tieto javy zosilňovali v obdobiach ktoré boli veľmi vypäté a bol v hre až paranoidný stav, ale ten som nemával vo význame že ma prenasleduje nejaký jedinec ale u mňa to bolo vždy ohľadom na celú realitu a jej chápanie. Isto niekedy boli aj dôvody cítiť sa ohrozený jedincami, alebo organizáciou,  ale tým som sa nezaoberal, zaoberal som sa vyjadrením tejto a svojej reality. Túto vec dá sa povedať beriem pozitívne že som sa nezaoberal len ohrozením svojho fyzického tela, priameho fyzického prenasledovania, to mi umožnilo, poviem, skúmal som takto Svet, realitu. Bolo to ovplyvnené aj náročnou životosprávou i zakázanými latkami ktoré som v niektorých obdobiach vyhľadával, bez toho by moja cesta bola isto pokojnejšia ale či by to bolo len dobre, ťažko povedať, všetko ma niečo do seba i takýto hazard.

Po pravde tie náročné paranoidne obdobia, ktorých bolo viac sa menili a by som povedal, že sa zdokonaľovali, každý ďalší bol vyladenejší, vychytanejší a mocnejší. Aj to že som bral niektoré skladby moc osobne, akoby boli o mne sa vyjadrilo že to tak môže byť, cítil som to inak, ale tak ako ja, naladiť na to sa môže hocikto. Ťažko napísať niektoré veci sa nedajú vysvetliť ale musia sa zažiť a je to už nejaký čas a nie som teraz do toho ani ponorený, zostali spomienky a to čo som vtedy cítil. Len odvtedy vnímam veci okolo seba inak a nepôsobí to na mňa negatívne, nespôsobuje paranoju, ale vnímam to pokojne a „bežne“.

Ja sa konšpiráciami nezaoberám, len čo vnímam a myslím si že tento Svet je maximálne spirituálne pretkaný, podchytený a je taký celkovo od základu v každom detaile, to u mňa vyvoláva ten efekt že konšpiráciami sa nezaoberám ale myslím si že tento Svet, či naša realita je úplne iná, vôbec nie tak jednoznačná ako sa nám javí, že nemáme tú formu istoty ako vyžadujeme a myslíme si že máme. Po pravde nejako tak to cítim, že tie konšpirácie sú taký čajíček, oproti realite, ale sú to rozdielne veci zase. Čo je ľudské a čo to „vyššie“, mystické. Ale si myslím, že to čo vidíme vo filmoch v umení že také  bytosti či javy aj existujú, osobne si nemyslím že je to len naša ľudská fantázia a nič viac, že tá fantázia nie je len tak, napríklad i snenie.

Myslím si že tento Svet je maximálne mystický, tajomný. Vzbudzuje to vo mne obavy, obrovský rešpekt z tej mohutnej sily existencie a zároveň cítim šialenú nadej. Je to tu na zbláznenie, buďme radi. Červená pilulka.

Je to isto pikantné.