Náladu nemám nič moc, ale nespokojnosť, nemá cenu.
Dá sa prežiť z mála, keď nie je viacej, iné nezostáva.
Nemusí každý obletieť svet a vidieť tuná úplne všetko.
Niekedy, možno lepšie nevidieť nič, ale hľadať len
v sebe, aj to je nekonečná krajina, každý sa stále vyvíja.
Každý si ide svojou cestou, niekto sa usmieva, Ja si
pripadám celý vonku. Mám troška odlišný systém,
neskryjem nič i keď to nie je isté. Neviem nič, skúšam
aspoň tušiť, dá sa urobiť, tak dokonalé klamstvo,
možno som chorý. Liečiť sa liečim, i keď sú aj poctivejší,
takto tvrdé klamstvo sa len tak nerodí. Raz som sa
zamiloval, moja láska bol však, len vzduch. Preto, že
som potom túžil, tak som si to užil, lepšie by bolo, úplne
že nič. Nebol som na tom, vtedy moc dobre. Časom,
som na tú lásku zabudol i keď predtým mi na tom
záležalo silno, teraz stretávam kadejaké svinstvo. Pre
mňa je ojeb, stále, len ojebom, nie je dobré, takto
dosiahnuť ciel, skúsim to, na čom záleží mne i keď mi je
už slušne zle. To čo vnímam v sebe sa mi nepáči,
vyhráža sa, manipuluje, do pekla ma tlačí, tak nech sa
zoznámi i tak je silnejšia a podporuje ju každý. Dúfam,
že takto to nebude navždy a raz to skončí. Že budem
bojovať na lepšom bojovom poli. No akurát, tak tajne
sa modlím a ozaj neviem, čo tu ja budem ďalej robiť,
ľudia ma moc nemusia. I keď ja si vážim všetkých.
Nechápem, prečo som toto zažil, som v tom len sám,
škoda že sa to tyká presne mňa. Na tom je ale jedna vec
dobrá, lebo toto, by som ozaj nikomu neprial.
Tak sa majte.