Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí,
či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí,
nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár
pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na
schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,
posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment,
kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a
určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred
barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi,
že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide
hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to
celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a
vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň
niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko
hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška
bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne
náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si
môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť.
Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy
nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v
pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také
veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný
humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má
veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len
tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len
to čo mám, len som v tom troška sám, čo má
aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto
píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem,
ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov,
na ten prídem možno neskôr a budem to tak
nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna
haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to
riadne grády, že vraj nie som, ako každý a
jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma a
dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať
viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby
to bolo, také surové, ako to teraz je.
———————————————————-
Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím,
chcem niesť svoje posolstvo,
vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.
.