Bytosti :

Beriem toho veľa, asi preto, že som málo dal, niekomu asi vzal čo nebolo moje, dlho sa moja duša orie. Hrozná vizualizácia v mysli, nedávno mi niečo pichli. Vyzeralo to pocitovo neškodne, ale obrad silný, čo mi to teda pichli, asi dôsledok, života, našich organizácií, manipulácia osobných sfér, osobne sa objavuje, že to nie je fér, ale je nás tu veľa, veľká čierna diera Sveta. Pre mňa je zvláštna každá veta, píšem to zľahka, bez zamyslenia, niekto mi to zrejme ponúka a končí to pre teba tu, pre mňa to zostáva, je to moja podstata, môj krok, môj blog, môj skutok, nemyslím len píšem. Zbytočne uvažovať, myseľ si zaťažovať, tak to asi je, len musí to fungovať, energiu svojmu venovať, aby zostal čin. Kto vlastne som, som viac ako strom či zviera, asi ťažko, hovoria mi blázon, radšej taký, troška hravý, pomotaný Svet, spleť viet tohto blogu. Osobné texty, rôzne vety, hľadanie významu,než príde na popravu, ktorú nechcem, ale sám som jej šiel v ústrety, dostala sa mi do nejednej vety, kam to ideš, unesieš tento príbeh. Neviem, som zapálený, popalený, možno zhorim v pekle, možno to tam vedie, hrá sa so mnou, urobíš krok, už ich bolo dosť, rozmýšľať, načo, lepšie je byť blázon, ako seriózne klasické návyky a ich obhajoba, lepší je prievan, inak neviem. Pracujem tak troška s malou osobnou pravdou, priamou hrou, pocitovo z mojej strany, jedného dňa som sa dojal a zároveň rozkvitlo moje bláznovstvo. Neviem kto to bol a už mi to môže byť jedno je to dávno, začiatok a zároveň koniec, odvtedy sa orie. Som viac a zároveň možno úplne nič je mi to ponúkané, ale občas príde moment, že by to bolo takto dobre, možné je všeličo, občas ma ta ťarcha povznesie len či má to nezničí, pokiaľ má to takto klame. Ovplyvňuje to maximálne, Bohovsky, ale pozerám do priepasti bytia, jediná nádej je, že sa mi to sníva na také sa spolieham, lebo inak je šanca malá. Spolieham sa na abstraktnosť bytia, inak ma zničia, popísal som toho viac, vo viere že Svet je taký, inak som v háji a stratený. Realita prosím buď taká, že dá sa, buď silná a pestrá , netrestaj nás za ten náš veľký Svet v malom, verím že to umožnňuješ. Svet buď mohutný a krásny v tom pre nás ťažkom vo veľkom Svete, nech naše momentálne malé Ja nájde svoju cestu. Nech toho existuje veľa, nech to nie je priepasť, masový hrob jedincov. Nech si tu každý nájde hodnotu svojej cesty, ani ja až tak úplne nepíšem tieto vety, vnímam niečo a vraj napísal-a tuná všetko. Pobavila sa keď to povedal-a nie je to vôbec dávno. Možno ma má rád, rada v mojom smrteľnom prevedení, ale že tak to neni, funguje to inak.

Sme ľudia, ale to zďaleka nie je najviac, všeličo tu behá, pláva, lieta. My radi kecáme, že to je to naj a viac sa nedá, prepáč. Je to obyčajné, slová sú málo, mimálne tie vyslovené, mne sa páčia tie inak vnímané. Teraz to tak necítim, potrebujem aliby a tak tomu i je, častý jav, divný zjav. Hodnotí sa tu hlavne toto, ani neviem prečo, bytosti majú veľa rozmerov. Čakáme no tak prehovor nech vidím kto si, rozhodne sa, či si hlupák, ktorému slová nejdú, alebo si Ok. Tak si dávaj pozor na slová to naše všetko a čo malé detsko. Slovné hrátky za tisíc ako v relácii – Riskuj. Roky som túžil po Svete kde sa nerozpráva keď hlavne prišlo toto ale aj predtým, nemám to úplne rád,no čo už. Niekto vyšší to rozhoduje a musíme to niesť, ťarchu viet, slov pre veľa bytostí vždy prehratý boj, prehra učí, lekcie našich duší, našej bytosti. Nie slová nie sú všetko čo vyjadruje bytosť, letia na to napríklad ženy, hodnotné je inde, neprišiel som si sem zapich.., aj tak to funguje len krátko, vraj na začiatku ide hlavne o to, neskorej po obrade zase vraj úplne inak, neviem o čo ide. Bludy a halucinácie. Nevkusné. Raz vyjadrenie „ niektorí majú tiež svojho Boha. Svoj kok…“

Temné rozmeri bytia, skorej má ťahalo Svetlo, neviem však, či nie som temná bytosť. Zrejme ako pre koho. Ťažko sa orientovať, úmysli boli pozitívne, zrejme sa to ale opačne vyjadrilo, možno ma temné prichylilo, na moju ochranu, spadám do ich rajónu, do ich poľa pôsobnosti, možno som v takej spoločnosti. Na začiatku zaznelo „ budeme sa milovať v plameňoch Udûnu“. Neviem, neviem. Na začiatku zaznelo „pre mňa si klaun“ možno definitívne vyjadrenie, alebo začiatok školy, či oboje. Aj som masku klauna vtedy videl, je to dávno, bol to štart. Uvidím čo príde, ako pôjde tento príbeh môjho Ja, ktoré spravujem, nech je to len škola, skúška.

Ukončujem túto text-baseň, som extrémnom prostredí, akože nemám viac síl. I keď mám, už mi to nepáli, niečo ste prečítali, osvetlujem svoju cestu a túžba je byť priamy. Myseľ je tajomná, ako ma to napadá, toto zo mňa ide, automatický režim, toho sa desím, chcem pestrosť a vývoj, pre mňa to tak je. Len kto tu všetko vie? A je to v pohode? Tá slovenská teraz prebieha, mňa to tam už neťahá, radšej si urobím výlet a niekde sa pozriem. Taký je plán. Všade okolo je toho neuveriteľne veľa, stačí sa len pozerať a hlavne na tie miesta prísť a vnímať. Je to pre každého, každý si nájde to svoje. Všade naokolo.

Vraj „ kto hľadá nájde „ mňa hľadanie, ako u každého stalo nejaké sily a boli aj nejaké úspechy, niečo som našiel, ale neznamenalo to nájsť kľud, zodpovednosť práve vzrástla. Už len internet je brutálna vec a vraj podvod. Zrejme hej.

Som momentálne v liečebni/väzení, uvádzam aj pre seba aby som vedel. Ako na tom som teraz, keď čítam po čase, je to ok a ideš si svoje, či nastal zlom. Držíš sa. Neviem čo porobí to množstvo liekov ktoré teraz beriem. Pospomínaj.

Drž sa nech sa stalo čokoľvek. Ak zrada, ak žiješ je možnosť zareagovať. Ak máš osobnú pravdu. Neviem či tú mám, to je všetko.

Nádej tá je pre mňa hrozne veľa. Často ju hľadám.

Píšem to takto uvoľneno.