Hľadať úkryt vo veľkom dave, zdá sa ľahké, ale je to oklamané. Nevidím nič špeciálne, ale to až nie je zdravé, všetko má svoje hranice. Nefičia po celom svete, len diaľnice, všetko má svoje tempo a cieľ, sledovať cieľ je veľmi náročne, rozhodujú za nás iný. Od prvého bodu v brušku, po miesto, kde sa stratíme, modlime sa, nech sa vrátime, alebo nech je to inak, musíme to prijať, ak sa bude dať. Mne sa kľud nedarí nájsť, Bohvie, kam to môže zájsť. Je to nejaké uletené, čo to so mnou narobí, padnem hubou na chodník. Lebo toto sa nedá. V niečom ma to rešpektuje, juj za to som, ale zaplatil, na zlé chodníčky som sa dal, pravdu som si oklamal, tak aby som to rozdýchal. Neviem, čo to je, čo to so mnou narobí, Ja budem, mať problémy. Problém veľký ako svet, akoby celí som ho mal v hlave, akoby ťažili ma jeho problémy. Vypadol som zo schémy, snáď sa nájde využitie, ako ma zapojiť, nech splním svoju funkciu. No po narodení, je už neskoro volať o záchranu, to už sa musí ísť, na myšlienku prísť, niečo treba vymyslieť, my máme fantáziu, vieme klamať a všetkého sme schopný, daj si na nás pozor. Len, už si, ani nie som istý, či je to moja myšlienka, vnímam kadečo, väčšinou bývam smutný, na čo som aj navyknutý, možno preto taký odolný, nevadí. Všetky cesty niekam vedu u mňa možno k slušnému dobru, ja by som sa v tom nerýpal a moc neprežíval, odtiaľ až potiaľ. Niekto ma v šestnástke zoťal, píšťalka sa ale neozvala, rýchlo hore, ideme ďalej, teraz jedine musí niečo prísť, možno príde trebárs v noci, byť v noci hore je slušný horor, nie je nad dobré psycho thrillery. Je to tvrdá matematika, odchod nikdy nič nerieši. Všetko ide so mnou všade, niečo nie je v poriadku v hlave, asi niečo nevídané, tak to sme dopadli, chcem sa skúsiť zachrániť, bojovať o to v čom sa vôbec nevyznám a jednoducho to nejde, škoda, keď to je tak vyostrené, že nemám pokoj sám v sebe, to by sa mi hodilo, a nielen mne by sa to páčilo, čo ma mrzí. Nerád, ale ja mám, len jednu šancu a to byť drzí, čo mi až tak nesedí, nie som zase neviem aký rebel, ktorý búra barikády, snáď to určí každý zvlášť, bude s toho úžitok. Ak nie, tak som sa mýlil, mohlo sa to stať. Všetko niekde končí, vraj vždy vznikne niečo nové, nové je dobré, i keď si to vždy nemyslím. Každého z nás porazia problémy, raz to musí prísť, nebudeme naveky v tomto tele žiť. Čo potom?

Raz si dole, raz hore. Nemusí byť všetko, len zlé, len to nabudúce.