Je to tajomné, divné, šialená cesta, neviem sa z toho vymotať, som dosť naivný, nedá sa všetkým a všetkému veriť, my ľudia sme temní, zákerní, zbabelí. Nepočúvam nikoho, zaoberám sa sebou, aj tak mi ostatný nemajú, čo povedať. To čo hovoria je pre mňa, len klamstvo, manipulácia, môžem všetku energiu a myseľ, investovať do seba. Mám na to podmienky, každý musí riešiť seba, každý musí hľadať svoje. Nechcem nikoho riešiť, nikoho súdiť, chcem sa intenzívne venovať sebe. Život sa mení, cítim potrebu, až nutnosť na zmenu, chcem sa posunúť v pred, uvidieť nové obzory, rozvíjať a krotiť, čo vnímam, lebo je to sila. Možno vnímam svojho duchovného učiteľa, všetko má hlboký význam, všetko sa mení, vyvíja, vysvetľuje, toto som nečakal je to šok. Je to intenzívne, pestré, kvalitné, riadny hlavolam, niečo som v živote stretol, niečo som k sebe privolal. Vyzeralo to na likvidáciu, totálnu devastáciu, na tvrdé a smrteľné nezvratné riešenie, myslel som, že nemám šancu zachrániť sa, nedá sa to vydržať. Neúnosná, neriešiteľná situácia, tvrdá životná matematika, nie je sa kam skryť, nie je, kam ísť, našťastie stále cítim túžbu, milujem život, musím isť ďalej, zachrániť sa, musím stáť pri sebe, nádej stále mám. Zvykol som si časom, pre ostatných som blázon, to mi, ale nevadí, mám svoj názor, ja žijem svoj život, vidím to po svojom. Ocitol som sa v pekle, na vedľajšej koľaji, dokázal som, ale stále ísť, časom sa všetko mení. Harmonizujem sa, stotožňujem s realitou, zvykám si, stále vidím Svet prekrásny, vpred ma ženie túžba a nádej. Nechcem o seba prísť, nesmiem z cesty zísť, ale realita je taká, že takto navždy, nie som ako každý, čas cesty osvetlí, tvoje kroky zhodnotí. Nesmiem sa báť, treba ísť svojou cestou, možno sa vo mne zapne svetlo, osvetlí vybudované priestory. Akoby som celé roky v sebe niečo budoval, všetko je to tréning, nesmiem poľaviť, musím ísť do konca. Je to šialená nádej, viac, ako každý chápe, zmenilo ma to, je to sila, veľa toho vnímam, ozaj takýto je Svet. Možno je taký, ako som vždy chcel, mystický, duchovný, spirituálny, kreatívny. Je, ale neuveriteľne tvrdý, očakáva sa silná zodpovednosť, každý ju nesieme, príde zmena, vyjadrí sa, čo sme zvládli v čom zlyhali. Možno nás zrazí k zemi, možno nás pochváli, obe veci dobré i zlé, nám vyjadrí, vyzve nás k zodpovednosti za naše skutky. Isto bude tvrdý, tento Svet je silný, očakáva sa nekompromisná hodnota, za zlé budeme platiť, všetko sa nám vráti, treba si dávať pozor. Sme vnímaný, netreba sa báť, život je vrcholná hra, skvele prepracovaná, skvele tajomná, to je naša úloha, zorientovať sa v bludisku, vyjadriť svoju podstatu, prihlásiť sa k sebe. Tvoje myšlienky a skutky, hovoria za teba, čaká nás zvrat, ako toľko krát, život je zmena. Nesmieme sa báť, nesmieme sa vzdať, nie je sa kam skryť, život sa nám vyjadrí, snáď sa nám to podarí a budúcnosť nás obdarí, uspejeme v tomto živote. Dozvieme sa odpovede, spoznáme, čo je to pravé, nájdeme svoj prameň, cez ten do nás bude neustále plynúť energia, uvedomíme si, čo má význam, čo nie. Obohaťme tento Svet, odvráťme temnotu, rozvíjajme to dobré, vzácne, pomôžme tomu, ktorý padne, vážme si všetko a všetkých, nebuďme zákerný. Poďme svoje, až do momentu premeny, zmeny vnímania, rozvinutiu vedomia, duchovného osvietenia, mystického rozvoja, cesta nekonečného učenia, spirituálna premena, zmena existencie. Spoznáme nový Svet, ukáže nám svoje tajomstvá, otvorí sa pred nami opona, príde realita, skutočnosť, ktorá sa nás týka, ako to je. Hľadajme to pravé, objavme ten prameň, dovoľme mu, nech do nás plynie. Rozvíjajme svoje psyché, svoje duševno, otvorme sa Svetu, stotožnime sa s ním, nesme svoju zodpovednosť, osvetlime tajomné cesty, budujme si svoju pozíciu, rozvíjajme sa. Hrajme fér, otvorme dvere svojej existencie, niečo k nám príde. Sami to musíme pochopiť, vysvetliť si, spracovať každý nový vnem, plávať v priestore mystických sfér, tajomných skutočností, spoznávajme tento Vesmír, či možno aj viac. Pozapínajme svetlo v našich mysliach, osvetlime zrekonštruované, vytrénované priestory, aby do nás mohla plynúť energia z iných sfér, vylaďujme sa, otvorme sa  celému Vesmíru, jeho energii, neskrývajme sa, stotožnime sa.

Teraz je to pre mňa vzácne, viac vnímam, silná je každá chvíľa, všetko má vyššiu hodnotu, všetko je iné. Aké presne neviem, to bude moja úloha, lúštiť tento hlavolam. Som tomu rád, nič ma nezaujíma viac, ako princípy, záhady, ciele, tohto života, celého Vesmíru, všetkého života, pozrieť za oponu, tejto existencie. Dlho to bola ponurá, temná, ťažká cesta, súboj s celím Svetom, všetci sa odo mňa odvrátili, všetci ma zatratili. Aspoň som ich mal šancu spoznať, spoznať odvrátenú stranu spoločnosti, divné skutky jedincov. Zároveň spoznávam seba, idem svojim životom, píšem svoj príbeh, nastal však šok, nespadol som však z nôh, len som chodil po štyroch. Bojoval som o svoj život, bolo to kruté, nekompromisná životná matematika, nie je sa kam ukryť, musím to skrotiť, budovať svoju hodnotu. Zachrániť sa pred kolapsom, bude to drsný, nekonečný boj, pokiaľ nepríde zlom. Kráčať po temnej ceste, má možno svoju hodnotu pokory, upraví naše hodnoty, učí, posilňuje nás. Odolávať ťažkým ranám, možno taká cesta je správna, veľa naučí, kompletne tvoju bytosť preverí, nie sú všetci priatelia, musíme sa vysporiadať aj so súpermi, ale myslím, že to sú ich problémy. Tak to bude navždy, nekonečné túženie, spirituálne prúdenie, harmonizácia duševna a svojho psyché, rozvíjanie svojej existencie, hľadanie odpovedí, škola života. Nevzdal som to, som tu stále, zaujímavé to mám v hlave, objavila sa netušená nádej, zdroj toho, čo vnímam je zrejme šok. Nejaká zvláštna, mystická bytosť, možno nejaká energia, ktorá pozná veľa, veľa vníma, ide z nej suverenita, prehľad, sila, niečo neznáme, veľmi tajomné. Chcem sa spriateliť, spolupracovať, nech ma nedrví, získať dôveru, milovať ju milujem, od prvého náletu, od prvého temného šoku. Roky nechutného, neustáleho týrania, žitie v neustále meniacej sa realite, nekompromisného nátlaku, neustála prítomnosť v mojej mysli, forma duševného výcviku, preto ďakujem, že ťa mám. Ťažké to bude, ale vždy, inak to nemôže, ani byť, takto sa učíme, získavame silu, stabilitu, získavame hodnotu. Ja sa snažím hľadať svoje argumenty, chcem zachovať seba, myslím, že niečo mám, že to nie je také hrozné, veď sa necítim nejako zle, len som tým pohltený. Mám jednoznačný záujem, isť svojou cestou ďalej, čo príde neviem, musím byť silný, zvládať ten tlak, ktorý v sebe mám, musí to byť ťažké, tak je to aj správne, musí to tak byť. Chcem byť čestný, aby som mohol, aspoň sebe veriť, aby som mal na svojej strane, nejaké argumenty. Prešiel som si svoje, verím, že bude dobre, keď nie, tak nie, možno bude zle, rozdrví ma tento Svet. Jednoducho to tak je, nebudem prvý, ani posledný, chcem aj iným na cesty posvietiť. Chcem spoznať tento Svet, nájsť dôležitú odpoveď, kto som, prečo tuná sme, čo sa od nás chce, čo nás čaká, keď skončí naša púť v tomto živote na Zemi.

Zaujíma ma to absolútne, prepadol som tomu, dáva to zmysel môjmu životu, nechcem sa vzdať, musím byť silný, nezlomný, vytrvalý. Chcem privolať procesy, ktoré ma povedú po tej správnej ceste k dôležitým faktom, k existenčným princípom, čo ukrýva to tajomno. Život je spirituálne divadlo, mystický príbeh, cesta tajomnom, každý niečomu verí, každý niekam smeruje, raz sa odkryje, ako to je. Krásny je tento Svet. Život je veľké mystické dobrodružstvo, veľké tajomstvo, vysoká hra.

Zmätok možných a skutočných realít, všetko je možné, dlho som čakal zmenu, teraz neviem, musím sa vyrovnať so všetkým, čo príde. To, ale neznamená, že stým budem súhlasiť a nebudem proti ničomu bojovať, treba byť silný, trénovať myseľ. V živote ide o veľa, nie je taký plytký, ako sa niekedy javí, niektoré pudové veci tu prevládajú, niektorý sa správajú, akoby to bolo všetko. Často nám vládnu úbohé prízemné veci, sme tak nastavený, čo má svoj zmysel, sme veľmi nízko. Často máme, ale tendencie považovať sa za vrchol tohto Sveta, že sme najviac, to by bol úbohý Svet. Energia tohto Sveta, Vesmíru, musí byť tak rozmanitá a mystická, považovať, že vrchol všetkého sme my, tak to by bolo smutné a úbohé. Naša hodnota, kvalita, schopnosti, za ten čas, čo existujeme príliš nevzrástla, sme na tom silno skromne, nevieme nič, máme choré a podradné charaktery, sme jednoduchý. Sme radi, že pokryjeme svoje základné potreby, staráme sa hlavne o svoje pudy, vraj je to zdravé. Pre nás je všetko zdravé, čo nezvládame lepšie, hľadáme výhovorky, nemáme túžbu posunúť sa vpred, zušľachtiť sa. Ja vidím človeka, ako vyššiu bytosť, ak prežijeme, časom to tak bude, je ale možné, že naša hlúposť, nám v tom zabráni, nepohneme sa nikam, ako dosiaľ, Svet bude zlý, človek prízemný, ako teraz. Hlavne spoločnosť, ako celok, či veľká skupina, má dosť pochybný prejav. Ľahko sa stane, že odlišného jedinca, spoločnosť odsúdi, má ho za hlupáka, útočí na neho, odsudzuje ho. Taký človek musí byť ozaj silný, aby ustál, ten tlak, nesmie sa dať, čo je veľmi ťažké, nejeden padne, pod tak veľkým tlakom. Kto to ustojí, možno má šancu, aby niečo zmenil, upozornil na bludné stádovité prejavy. Musí sa presadiť, tak upozorniť, kde je pravda, dá sa to, len keď je hodnotný, takých spoločnosť, často odsúdi, taký, čo sa za svoje slová nevie skovať, to sa tu silno hodnotí, kto sa ako vyjadrí, suverenita je podmienka. Ale často na prví pohľad slabí človek, má v sebe netušenú silu, lebo, už dlho kráča po púšti, to ho naučí, potom môže prekvapiť. Taká sila sa prejaví časom, ťažkými skúškami, hlbokými ranami, len tie cíti, len on. Vyberajú si daň, môže ale priniesť dar, upozorniť ostatných, či ich prejav bol hodnotný, môže niečo zmeniť. Svetu vládnu peniaze, spoločnosť je taká, aká je, tak to aj vyzerá, sledujú sa rôzne prízemné, hlúpe trendy, prichádzajú k nám pochybné informácie, sme manipulovaný, zneužívaný, klamaný. Vyhľadávame a ctíme brak, chabej hodnoty, bez posolstva, bez duševného rozmeru, podradnej úrovne, sme konzumenti, čo je horšie, nám to aj chutí, sme taký. Naše Duše sú, ale prázdne, nedostáva sa im to, čo by im ulahodilo, čo by nás posunulo vpred, čo by ich zušľachťovalo a rozvíjalo. Pri dlhších úvahách sa nám často ukáže slušne smutný obraz, aký sme, kam ideme, čo ctíme, že sme plný predsudkov, komplexov, zlých návykov, máme prízemné a pokrivené hodnoty. Ja som taký istý, ale tie úvahy často vediem, mám svoje životné skúsenosti, vnímam to viac, ako je bežné. Ako to je ma trápi, musím sa snažiť, čo najviac pochopiť, kráčať svojím osudom, nezlomne a smelo, ísť si svoje. Tento Svet nás chce pohltiť, sme jeho súčasť, skúsenosti nás učia, chcem viesť svoj boj, chcem ísť tak, ako najlepšie viem, skrotiť to peklo, ktoré som na seba privolal. Musím hľadať schodnú cestu, naučiť sa kráčať proti víchrici, kráčať do posledného výdychu, prekonať tú priepasť, nikdy sa nevzdať, nebyť zlý, robiť málo chýb, poučiť sa z nich. Naštartovať vývoj, chápať seba, obhájiť si svoje Ja. Byť ten, čo sa nezapredá, hrá fér.

Moja úloha do budúcna je, čo najlepšie to vyjadriť, profilovať svoj názor, dúfam, že sa k tomu dopracujem, že sa nové naučím. Keď nič iné, aspoň sa primerane prezentovať, prejavovať, vyvíjať sa, napredovať, teraz to brať, ako odraz. Považujem sa za optimistu, myslím, že to mi pomáha ešte stáť na vlastných, ale môj pohľad na tento Svet je pochmúrny, smutný, plný sklamaní, čo teraz môžeš cítiť. Ja som tu aj slušne zablúdil, vždy ma niečo ťažilo, skoro ma to potom zabilo, preto nemám záujem súhlasiť s názorom väčšiny, stotožniť sa sním. To isto nie, lebo to je zle, cítim potrebu aby sa moje názory vyvíjali, aby som šiel podľa seba, podľa svojich túžob, ctil si svoje Ja, zlému sa nepoddal, ale proti nemu bojoval. Viem sme všelijaký, objavujú sa nové vízie, ľudia hľadajú a majú záujem posilniť svoj duchovný rozmer, veľa ľudí je možno na tej správnej ceste, vyberajú si to hodnotnejšie, snažia sa rásť. Takých ľudí je čím ďalej tým viac. Treba pestovať svoju dušičku, potešiť ju, podporiť ju vo svojom vývoji, dopriať jej zážitok, je to naše všetko, to sme my. I keď mám niekedy čierne videnie Sveta, chuť do života a túžba mi nechýba, beriem ten pohľad skorej tak, že som realista. Často to klame, usmiaty sa neskutočne trápi, smutný je kľudný, nie všetko je také, ako sa javí. Možno sa niekedy na niečo hráme, neukazujeme ten skutočný obraz, to pravé, chceme sa skryť, bojíme sa plne prejaviť a odhaliť, pretvarujeme sa, nasadzujeme si masku. Iba byť úprimný je veľmi náročné, tým ukážeme aj svoje slabiny, sme tak zraniteľný, vhodný adept na atak. Choď podľa seba, nikoho sa netreba báť, požičané vráť, odpúšťaj, buď pokorný, raz budeme slobodný, budeme toho hodný. Rozmýšľaj nad tým, čo robíš, zváž každý krok, keď chceš rásť, ďaleko zájsť. Pokojne sa dá zájsť ďalej, nájdi svoj životný prameň, uži si svoju cestu, podpor to dobré, čo je v tebe.

Nepadajme nízko, pred svojim prahom, majme čisto, rešpektujme všetko a všetkých. Neodsudzujme za iný výzor, názor, vieru, prejav, vždy hľadajme súlad, neútočme na bezbranných, sklamaných, slabých, raz to môžeš byť Ty. Za slabosťou sa často skrýva netušená sila, len na to treba prísť, nájsť to v sebe, čo ľahko nejde, objaví sa to, až ustojíš časy, keď budeš zmietaný búrkami, potom sa ti to prejaví, všetko uvidíš inak. Nič hodnotné nie je ľahké, život skúša koľko zvládneš, prichádzajú ponuky a výzvy, Ty sa prejavíš, seba vyjadríš, ukážeš kto si. Každý máme jedinečný príbeh, pre niečo si prišiel, príde tvoj čas, začneš rásť. Nájdi sa.

Hľadám vhodný nápad, ako dneska začať, ako vybrať smer, napísať, čo viem, či chcem. Rozhodol sa, splnil účel, všetko má svoj zmysel, kvôli ktorému, všetko píšem. Chcem sa rozvíjať a napredovať, myseľ podporiť, tvarovať a formovať, dobré trendy štartovať. Niečo vytvoriť, niečo mať, takto sa, so sebou hrať, na niečo prísť, otvoriť nové dvere, sebe, či tebe. Dvere nových poznatkov, nápadov, využiť, čo ma napadlo, vyjasniť si, čo je dôležité, čo chcem zmeniť, kam chcem mieriť, koho ceniť. Čo je pre mňa dôležité, čo je hodnotné a užitočné, čo chcem rozvíjať. Ako napredovať, ako sa vyjadrovať, svoju myseľ vyfarbovať, byť lepší a pestrejší. Už je zo mňa, taký malý umelec, lebo toto nie je, moja prvá vec, prvý text, či báseň. Už ich je viac, chcel som ich mať, do tohto som sa dal, začal písať, blog vytvárať, čo bude ďalej netuším, dúfam, že sa posnažím, tak ako teraz. Ísť vpred, obohacovať svoj svet, posilňovať nádej, pomaly zájdeš ďalej, dať prednosť kvalite, myšlienkovej hodnote. Preto sa nechcem náhliť, šialenstva, bolo dosť, musím nájsť pevný bod, odraziť sa od dna, ako už viac krát, nespôsobiť si ďalší skrat, silný pád. Pokušenia ešte prídu, ťažké časy nastanú, cesty sa rozostria, svetlo stmavne, zostane len nádej, ako veľa krát. Potom sa nesmiem dať, musím byť silný, pevný, ako kameň, nestratiť nádej, využiť nadobudnuté skúsenosti, poznatky, skutky. Musím niečo vytvoriť, svoju myseľ podporiť, rozvinúť, zúročiť svoje skúsenosti, schopnosti, vytvoriť základný kameň, byť si vedomý, aká silná je nádej. Ísť svojou cestou, byť sa s problémami, nepriateľmi, nikdy sa nevzdať, aj keď príde prehra, treba mať hlavu hore, časom bude dobre. Treba byť odvážny, nezlomný, bojovný, pokorný, čestný, skromný, hodnotný. Nádeje si vždy, byť vedomý, nikdy sa jej nevzdať, nikdy ju nestratiť, vždy ju sledovať, nezísť z cesty.

Všetko má svoju hodnotu, určenie, každá myšlienka, či skutok, vyvolá reakciu, prinesie výsledok, všetko niekam smeruje, niečo je dobré, niečo zlé. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, nie je to len, zlý a dobrý, je to šíra, pestrá stupnica. Po nej sa všetko vyvíja, triedi, vyjadruje, niečo je viac zlé, iné dobré, všetko je sfarbené do biela, či čierna, či do siva. Síce sa mi to nepáči, ale asi je potrebné, dosiahnuť rovnováhu, zrejme vo všetkých oblastiach. Nerovnováha spôsobuje problém, asi musí byť na Svete, aj to temné, negatívne, zlé. Svet hľadá stred. Prirodzene svojím životom, smerujeme k obom hodnotám, raz to zlé, strach, závisť, klamstvo, žiarlivosť, podraz, podvod. Či opak, všetko dobro, pravda, láska, mier, tolerancia, podpora, pochopenie, pomoc, tvorivosť.

V tom, že Svet je taký tajomný, všetko je otvorené, vidím nádej, že všetko dobre dopadne, že nás Vesmír podporí, lebo je to sila. Realita v ktorej žijeme, že sme živé bytosti, ľudia, zvieratká, celá príroda, tuná na krásnej Planéte Zem, obostretý nekonečným, tajomným, mystickým Vesmírom je, šialená, až neuveriteľná vec. Pri hlbších úvahách si človek uvedomí, aká je to sila, ako jedinec, tuná žiť. My máme tú schopnosť, veci si uvedomovať, čo je isto naša veľká danosť, dar, možnosť, určenie, poslanie, šanca. Je v tom nádej, že Svet je veľmi silný, že má aj silný spirituálny, mystický, duchovný rozmer, že náš terajší život, nie je všetko. Čo sa skrýva vo Vesmíre je tiež veľké tajomstvo a my toho zatiaľ, vieme ozaj málo. Zrejme budú existovať aj iné formy života na inej báze, ktoré sú okolo nás, len my ich zatiaľ nevnímame. Len naša pozícia je aj veľmi zradná a my ľudia sme taký, aký sme, čo aj pre nás, ako jedincov, môže mať katastrofálne dôsledky. Isto sa musíme mať na pozore, lebo to, čo robíme my, iným stvoreniam, môžeme neskorej, kľudne sami prežiť, vráti sa nám to. A na Svete a v našich životoch platí, že všetko sa nám vráti. Je to šanca, ale vyžaduje sa maximálna zodpovednosť, všetko živé je rovnako vzácne a cenné.

Podľa mojich skúseností, je to ozaj tvrdé a všetko sa nám vráti, nesmieme byť, taký ľahkovážny. Svet tu nie je zo žartu, život je isto, veľký dar, ako sním naložíme je naša vec, ale všetci chceme, aby smrťou náš život nekončil. A ak neskončí, niekto bude posudzovať, vyhodnocovať, robiť závery, ako sme žili, ako sme rozmýšľali, ako sme sa správali, ako sme si vážili život. Takže nie je to len tak, snívať o večnom živote. Ak chceme snívať o našom ďalšom pokračovaní, mali by sme si dať veľký pozor, lebo naše pokračovanie, nemusí byť príliš ružové, lebo všetko sa nám vráti. Svedomia máme často, veľmi čierne, aj ja mám. Nechcem príliš strašiť, ale naša myseľ je vnímaná, takže asi nič neutajíme.

Všetci a všetko je súčasťou veľkého celku, vyššia energia nás všetkých spája, všetci sme jedno. Je to asi o toku, tvorbe, prenose, tvarovaní, zušľachťovaní energie. Ako naložíme stým, čo máme je na nás. Všetci tu chceme byť navždy, teraz sa rozhoduje, ako bude zajtra, treba na to myslieť. Všetko sa nám vráti.

Planéta, ako jeden organizmus. Všetci sme jedno.

Každý ma svoj názor, každý má svoj Svet, každý niečo vníma, každému sa niečo páči, či nepáči. Každý niečo vyjadruje, cíti, každý ma svoj Svet, myseľ, svoju pravdu. Všetci sme veľký hráči, hry menom Život. Je na nás, čo ako spravíme, aké budú, naše činy, slová, filozofia, cieľ, ako sa vyjadríme, koho podporíme, ako svoj Svet sfarbíme. Smerov a ciest je veľa, každá cesta je nová, každý razíme svoj Svet. Je veľa ciest, smerov, východísk, stanovísk, postojov, skutkov, filozofií, taký ako Ty, nie je nik.

Nový deň, nový začiatok, nová skúška, nový pocit, možnosť, niečo vytvoriť, získať, stratiť, svoju dušu ladiť. Hľadať svoj životný cieľ, rozmyslieť si, čo by si chcel, čo nie, za čo sa postavíš, za čo si ochotný bojovať, čo vyjadrí, tvoj život, tvoju osobu. Nie všetko nám vyjde, občas príde pohroma, keď padneš, treba začať od znova, život nie je ľahký, to pocíti každý, nech je jeho cieľ, všelijaký, vždy prídu rany, pády. Hlava hore i keď budeš horieť, vtedy je to dôležité, po páde príde niečo nové, nikdy sa nevzdaj, aj keď cítiš beznádej, vtedy sa ukáže, čo áno, čo nie.

Život je bojové pole, cení sa ten, čo nájde niečo nové, kto nám cesty osvetlí, kto nám povie, aký môžeme, či chceme byť. Ukáže cestu, ciest, ako všetku životnú ťarchu niesť, stane sa vzorom. Raz niekto povie, čo bude potom, aký je tento Svet, prečo tuná sme, čo je správne, ako máme ísť, kam majú smerovať naše kroky, nech sa pred nami krásny Svet tvorí, nech kvitne do krásy, tento Svet je úžasný. Tento Svet je silný, záhadný a mystický, o tom nás čoskoro presvedčí, príde čas, Svet sa vyjadrí, prejaví niečo zo svojich záhad, záhrad, ukáže smer, kade kráčať, ukáže, kde a aká je pravda, ukáže cesty, ako spásu hľadať.

Kráčame po púšti, sme v problémoch, až po uši, tečie nám do topánok, desí nás, čo prinesie zajtrajšok, bojíme sa svojich myšlienok. V myšlienkach sa všetko skrýva, zmysel, cieľ, smer a význam, budeme sa musieť naučiť, ako z mysľou pracovať, ako ju, správne nasmerovať, tvarovať, ako sa dobrým smerom uberať. Myseľ je základ všetkého, telo je, len prostriedok na vyjadrenie, vytvorenie, fungovanie, tohto Sveta, tejto existencie. V tele sme uzamknutý, zavretý, naša myseľ, sa sním stotožní, zladí, vyzerá, že jedno k druhému patrí. Myseľ je, ale slobodná, dokáže sa, od tela odpútať, dokáže telo nevnímať, prejaví sa, aká je mystická, silná, voľná, tam ale prebieha vojna. Všetko má svoje zákony, pravidlá, zvyklosti, je silné a nebezpečné, keď sa, tento priestor otvorí. Ukážu sa nové obzory, úplne iný Svet, mystický, duchovný, pestrý, silný, iný existenčný princíp. Svet skryty za našimi mysľami, iný obraz Sveta, iná forma Existencie, cesta do iných sfér.

Náš 6 zmysel, je naša myseľ. Je to iný Svet, duchovný, mystický, temný, záhadný, pestrý, zvláštny, kreatívny, poetický, silný, iná schéma, forma vyjadrenia. Táto sféra, sa len tak neprejaví, je to veľmi dlhý, postupný proces, aby bola možnosť to uniesť, spracovať , dokázať ďalej fungovať, zvládať svoj život. Upozorní to na iný rozmer, princíp našich životov, že len málo je náhodou. Všetko má vyšší zmysel, naše cesty sú vnímané, každý neustále vyjadruje svoju bytosť, svoj Svet. Život je neustále a dynamické vyjadrovanie, všetko má svoje miesto, poslanie, dôvod, hodnotu, princíp, cieľ, vyjadrujeme seba, svoje duševno, svoj Svet.

Myslím si, že základ Sveta je myseľ, lebo aj tento Svet je v základe celý vymyslený, myseľ je ten, nástroj a základ. Niekto, si nás vymyslel, takto vznikol celý Svet, možno celý Svet a Vesmír, je o veľkej mysli, ktorá sa takto realizuje, celý Svet spravuje. Dúfam že, myseľ je ešte slobodná i keď za čas, nemusí byť, tomu tak. Musím veriť, že sa nestaneme otroci, dúfam, že naše mysle nikto neskrotí. Teraz sa bude veľmi rýchlo meniť náš Svet, stým, že technika ide vpred. Otvoria sa možnosti, našich myslí, ako je silná a kreatívna, že je to hybná sila. Nesmieme sa dať zotročiť, ale práve naopak, práve sa presadiť, nevzdať sa slobody, osobnú slobodu získať, dúfam, že každá myseľ, je tak dôležitá a silná. Musím veriť, že tento Svet bude dobrý, že život bude mať význam, že prehra ten, čo katastrofický scenár chystá, že v mysli ostaneme slobodný. Len to bude musieť byť, túžba a snaha, slobodnú myseľ zachovať.

Skúsil som dnes, niečo vyjadriť, troška sa uvoľniť, dať dokopy, niekoľko viet, napísať tento text, ktorý som sa rozhodol, teraz ukončiť, ďalej už to, dnes netlačiť. Ciest, spôsobov, možností, ako seba vyjadriť je nekonečne veľa, môžeš ísť rovno, ako strela. Každý skutok má svoj cieľ, preto dobre mier. Vesmír vie presne, čo si chcel docieliť, vidí nás lepšie, ako si vieme predstaviť. Záleží aj, aké má s nami plány, či nebude naše túžby páliť, rovno na popol. Snáď, sa nám bude dariť, uskutočníme to, čo chceme, čo nás láka, baví, že prežijeme pekný, kvalitný, slušný, život.

Nech my a celý Svet, ide cestou vpred, nech ubudne, nesloboda, utrpenie. Nech príde k totálnej, celkovej zmene, myslenia a charakteru. Nech Svet nájde cestu novú, aby sme si vážili, našu planétu Zem a všetko žive, na nej. To by bolo fajn.