Ďalší štart, nech dnes niečo napíšem, čo to neviem, do niečoho sa snáď ponorím, okno svojej mysle, či možno duše otvorím. Ja sa moc neskrývam, otvorím okno dokorán, pustím svieži vzduch k tomu hudbu, tá sa do mňa, teraz zarezáva slušne. Chcem si myseľ odpútať, musím sa na niečo namotať, odraziť sa, niečo napísať, nerobím to prví krát. Získal som síce skúsenosti, ale dosť som, už vyjadril, tak je ťažšie nájsť vhodnú tému, táto téma bude nemá, nevyslovím žiadne slovo. Mohlo by potom platiť, že mlčanie je zlato, keď ale musíš, tak ťa vide draho, dobre to viem, bola to moja súčasť. Šiel som po tej ceste, riadne som sa v tom kúpal, potom som asi chytil úpal, asi od reflektorov a laserových lúčov na akciách, kde býva hlučno. Ja som to tak troška, skoro celé pretancoval v tanci som sa realizoval na slova a nové známosti, som sa necítil, chcel som ten tanec precítiť. Ani som nevnímal, ako som sa hýbal, bola to sila, dával som do toho všetky sily, uži si zakiaľ si živý, človek robí také chyby. Často som bol v tranze, len cestu na toaletu som vnímal, myseľ totálne vypnutá, tak som si to vychutnal. Vtedy som tak tancoval, že som ozaj nevnímal, vôbec som nevedel, čo robím, ako sa hýbem, bol som slušne prepnutý. Bol to taký silný rituál, nájsť miesto, na akcii, kde strávim noc, mal som snahu, zašiť sa do davu, to som troška potreboval, tak som to tam aj bral, ale asi chyba, to bola jedna stabilná veľká komunita. Ľudia stále tí istý, neviem, čo si o mne, kto myslí, tým sa nejako netrápim, teraz sa, už za seba nehanbím. Vtedy ma trápila jedna vec, preto som veľa mlčal, nebol som spokojný stým, ako to funguje v mojej mysli, cítil som nespokojnosť, aké mám a ako fungujú moje myšlienky. Vadila mi moja myseľ, myslel som si, že som hlúpi a na nič, že všetci sú lepší, len život sa mení, postupne sa ukazoval iný obraz, toho aký som, že som sa nepredal, nehral, neklamal, na správny moment, som len čakal. Teraz to mám podobné, len som starší a hýbem sa v inom priestore, mám inú štartovaciu pozíciu, ale tento cyklus, sa spúšťa vždy znovu a znovu. Stále hľadám novú formu, ako svoj svet obhájiť, aby som mohol ďalej ísť, ale prišla zmena, teraz už Svet, úplne inak vnímam. Cítim nové poznanie, často som sa predieral po dne, bol som tam pár krát, aj som sa tam riadne zdržal a obúchal. Chcem to ďalej hrať, svoj Svet a svoju myseľ uhájiť, s hlavou hore, odvážne a bystro čeliť svojím Démonom. Moja hlava, nie je ich dom, teda skorej letné sídlo, oni zvládajú ďaleko viac, než len mňa. Oni nemajú takú myseľ, ako Ja, vedia a vidia ďaleko viac, sú rozvetvený do všetkých strán, poznajú čo my nie, to aký je tento Svet. Poviem, že tento Svet je šok, je úplne iný, ako si myslíme, tento Svet je neuveriteľne mystický a silný, to sa ani nedá vyjadriť, na to zatiaľ viem, len málo. Čím som všetkým prešiel, čo som trebárs, priamo v sebe vnímal, to boli iné veci, odvtedy sa cítim, aj troška obdarený. Bolo to maximálne náročné, pre mňa ako človeka, neuveriteľná vec, čo všetko je možné. Maximálne záhadné, mystické, duchovné, veľmi pevné, silné, neuveriteľne kvalitne prevedené, hlavolamy a skúšky. Nazvať to hrou sa mi javí, príliš ľahkovážne, ohľadom na to o čo ide, mne ide o všetko, tak to môžem napísať, maximálne záhadná, neskutočne ťažká, mystická hra. Život je náročný, každý sa musí so sebou pobiť, svoje problémy skrotiť, maximálna náročnosť. Všetci sme skúšaný, každý zažije svoje pohromy a pády, nič hodnotné, ale nie je jednoduché, musí to tak byť. Podľa toho, čo som vnímal, viem, že myseľ nie je, taká obyčajná ako sa javí. Je to rozľahlí a šíri priestor, neviem či má hranice, možno je to, až nekonečný priestor, tam sa ti môžu ponúknuť, nové obzory. Len je to ťažké, môže ťa to zničiť, sú to silné veci, všetko človek nezvládne je to silné mystické a záhadné. Bežne to človek nevníma, vraj schizofrénia je, keď sa podvedomie, mieša s vedomím, čo mi sedí. Možno naše podvedomie je takýto priestor, tam nie sme, ale sami, tam je rušno, možno sme tam aj všetci spolu, sú tam isto rôzne iné bytosti, či energie, ktoré sú veľmi šikovné. Mystické bytosti, ktoré fungujú a vnímajú, inak ako my. Myslím, že sa dá Svet, tak brať, akoby všetko čo zažijeme, vnímame zmyslami, akoby sa dialo v nás, akoby všetko bola naša súčasť, celý svet je v našej mysli, možno každý sme celok. Dá sa to, tak cítiť a vnímať, že naša myseľ v sebe ukrýva úplne celí Vesmír, všetko je našou súčasťou. Dá sa plne stotožniť s celou existenciou, uvoľniť a rozprestrieť svoju myseľ, všetko vnímať ako svoju súčasť, myseľ je bez hraníc. Otvoriť svoju myseľ, necítiť žiadne hranice, stotožniť sa, poviem s Vesmírom. Len to asi nie je, len tak, nie je ľahké, to tak brať, nie je jednoduché docieliť, nech sa nám toto vnímanie otvorí, zrejme je dôležité, ako kto vníma Svet, isto je, ale viac ciest. Je to aj o duchovnom vnímaní a cítení, myšlienkovom prúdení, možno o dlhom blúdení, nik ti nič neprezradí, na všetko musíme prísť sami. Ja skúšam takto vyjadrovať svoje názory a skúsenosti, sám si takto, môžem nejaké veci uvedomiť. Som rád, že sa takto, aj celkom slušne realizujem a rozvíjam, niečo mám. Netreba sa báť, nikto úplne nenaruší kontinuitu a zákony, ako fungujeme na tomto Svete. Tak to funguje, nie zo žartu, ale je to vyššie poslanie, nášho Sveta, našej existencie, našich životov.

Tento Svet je pre nás, jedno veľké tajomstvo. To tajomstvo je evidentne, prísne strážene, takéto zákony pre nás platia, Svet, tak funguje. Život je naše vyššie poslanie, ako pre jedinca, tak pre nás, ako celok. Sú ľudia, čo vedia priniesť, ten správny názor, či pohľad. Zmeniť smerovanie tohto veľkého organizmu je hrozne ťažké. Momentálne naša najväčšia zbraň je klamstvo, tým dominujeme, čestne hrať nevieme. Nevážime si presne to, čo by pre nás všetkých malo byť najviac sväte a to : Vážiť si život, či ľudí, ale aj všetkého živého v našom Svete.

„Ak chceš zmeniť Svet, musíš zmeniť seba“.

Čo ma napadne, to sa dozvieš, nebude to nič nové, chýba invencia a nápady, napíšem, čo sa podarí. Či nájdem, zaujímavý nápad, je to moje, všetko dá sa, chcel by som niečo, čo stojí za to vyjadriť, na správnu vlnu sa naladiť. Aj človek sa musí ladiť, ako nastroj, teraz je ten čas, hľadám to, aký zadám, tomuto článku zmysel. Musím na niečo prísť, od niečoho sa odraziť, správny tón si naladiť, nájsť formu, tvar a pointu, svojho textu, čo tu práve vzniká.

Momentálne som v defenzíve, nemal som predstavu, že sa to dá, no teraz je ten čas, ale nebude to navždy. Musím sa snažiť, ako každý v tomto živote je veľa navždy, je krátky, ťažký, intenzívny, nebojme sa tej zimy, ako sa vtedy správame, toľko nás potom Slnko zahreje. Všetko je tu pre nás, nie je to tuná, dielo náhody, všetko má svoje dôvody. Preto ide tá zima, až do kosti, aby si sa uvedomil, že si. Nájdi si svoj dôvod k radosti, raduj sa, že si, taký, ako Ty, nie je nik. Si originál, nie kópia, všetko sa okolo teba vyvíja a odvíja, vždy je na hodinách, ten správny čas, aby si si vážil seba a všetko. I to zle, čo ťa stretlo, isto nie je náhoda, zlo je cítiť viac, prejaví sa v každom z nás. Je to pre nás lekcia, pomáha nám vyvíjať, ladí našu osobnosť. Každý máme svoje kvality, nedostatky, slabosti, podľa toho, ako vnímame tento Svet, aký sme, ako a koľko sme vyrástli. Čo si, každý z nás vytvoril, aký sme, čo chceme, čo vieme, čo je pre nás cenné, za čo sme ochotný bojovať. Život je boj v prvej línii, vojna v priamom prenose, divadlo bez opony, či časovaná bomba. To, čo je naša slabina, nám dá život pocítiť, lebo to jednoducho nevieme, za chyby sa platí. Čas neúprosne uteká, nie je šanca sa zastaviť, všetko sa stále mení a vyvíja, nezastav príde nová vízia, možnosť, vždy sa ukáže netušená cestička, nájdeš nový smer, zakiaľ žiješ ver. Treba ísť ďalej, nech je ako chce, buď silný, nedaj sa, vždy sa dá isť ďalej, vždy je pri nás nádej. Nádej nikdy nekončí, nikdy neumiera, nikdy sa nevzdá, je tu pre všetko a večná. Každý sa pozerá pravde do očí, tá nás to všetko naučí, pred ňou sa nedá skovať. Je ťažké dokázať ju spoznať, byť tak bystrí, rozumný, šikovný a smelí, vždy je veľa možností, ťažké ju poznať, rešpektovať a sledovať. Hrozne rýchlo sa Svet mení, intenzívne sa vyvíja, aj preto je život, taký nezvyčajný, všetko sa nám mení, pred očami, pod rukami. Teraz neriešim, kam to speje, aj tak to neviem, len nechcem aby sme prišli o ten osobný kúsok slobody, čo ešte snáď máme, chcem aby sa v novom svete, obhájil jedinec. Všetko o nás, už teraz vedia a budú vedieť viac, budú sa dať kontrolovať myšlienky, všetko sa spojí, preto sa obávam, konca tej malej, ale aspoň dákej slobody. Rozmanitosť bytostí, robí tento svet pestrým a pekným, len tento Svet sa úplne zmení, všetko sa prepojí a zjednotí. Všetko bude o nás známe, dôležité, kto bude spravovať tieto informácie, ak len vlády a polícia, bude zle. Snáď sa nájde systém a sloboda jedinca nezmizne, snáď sa Svet zmení premyslene, spravodlivo a precízne. Náš čas, rýchlo plynie, isté, nie je nič, kolobeh života a smrti, sa neustále točí, nové príde, staršie končí. Dúfam, že na tomto Svete nič nekončí a neumiera, že sa len zmení forma existencie, že to tuná životom celé prekvitá. Nové vzniká, nič nezaniká, že smrť je nový začiatok, vždy nás čaká zajtrajšok. Dúfam, že sme na správnej ceste, že zažijeme, aj niečo iné, iný život, inú existenciu, že toho existuje veľa, život je zmena. Nevieme nič, možné je úplne všetko, existovať môže čokoľvek, časom sa niečo dozvieme, kde to vlastne žijeme. Ale veľa nám zostane skryté, aspoň tuná v živote na Zemi, to tajomno skrýva obavy, ale i nádej. Časom sa dozvieme, kto mal pravdu, kto sa mýlil, kto bol klamár a schválne nevedomosť zneužil. Že sa mám tu takto, vzduch osvieži a prečistí, že s poznatkami ubudnú zažite demagógie a nezmysli, nájdeme životné princípy. Pravdy, o tomto Svete a Vesmíre, aké poslanie, majú žive stvorenia na tomto Svete, o čo tuná ide. Že, raz nájdeme dôvod a princíp, existencie všetkého i zmysel našich životov, snáď pravda nie je, len zákerná a krutá, snáď sa bude dať ustáť, najlepšie keby bola, ako maják na rozbúrenom mori. Už teraz, isto niekto vie, dosť veľa, čo sa ale deje na Svete, nevyzerá najlepšie, je to možno jeden veľký boj o moc. Nie je to, len čistá, ušľachtilá a krásna energia, ale má veľa podôb, foriem, spôsobov, prejavov, veľa rozmanitých prostriedkov, ako svoje ciele dosiahnuť. Veď život, pre všetko živé na tejto planéte je tak tvrdý a ťažký, tak to ale musí aj byť, aby sme sa vyvíjali a zušľachťovali. Zdolávanie ťažkostí a prekážok nám umožňuje vyvíjať sa a rásť. Náš život je neustáli sled ťažkosti a výziev. Vraj, „utrpenie nám pomáha vyrásť v osobnosť“. Snáď existuje súlad a harmónia, medzi bielim a čiernym, tak to asi musí byť, aby bola rovnováha. Snáď to nad nami, nie je, len čierno kňažné, čo je dosť možné. Isto, nech je to tak, či onak, veci sa môžu meniť, bojovať za dobro má a vždy bude mať zmysel. To mám aspoň z rozprávok. Nech je to tak, či onak, isto Svet a Život, má neuveriteľne veľkú hodnotu. Naše životy, sú silno mystické a duchovné. Život je dar.

Snáď, len krása a pôvab našej matičky Zeme a Vesmíru, dáva nádej, že to nie je, také zlé. Všetko je možno v poriadku, tento Svet je nádherný, príroda, zvieratká, akoby sme problémom, boli len my, ľudia.

Som rád, že si to čítaš, zatiaľ ale, ešte nič nevzniklo, slova tohto textu, či básničky, sú ešte predo mnou. Bude to pár hodín písania, je to ale dobrá zábava, cielená a správna námaha. Pokiaľ viem, pokiaľ dokážem, pokiaľ nájdem, schopnosti a sily, treba niečo napísať, treba rozmýšľať, troška si rozvíjať a cibriť myseľ.

Svet je zvláštne miesto, každý má svoj priestor, niekto malí, iný väčší. „Všetko, čo je podo mnou, je na mojej úrovni, čiže je mi rovné – Všetko čo je nado mnou, je môj problém“. Nejako takto, by som to chcel brať, podľa toho sa správať, som ale, slušný outsider. Len život sám, spôsobuje, že nás všetkých je veľmi vidieť, na každého z nás si jednotlivci, či skupiny vytvárajú názory, takže máme vplyv, každý niečo svoje vyjadriť. Ja sám, ani neviem, ako seba zaradiť, no aj sa nerád zaraďujem. Nezvyknem sa hlásiť, k nejakým organizovaným ideám a hnutiam, filozofiám. Rád som, čo najviac nezaťažený a v rámci možností slobodný. Som dosť zaťažený manažovaním svojej existencie, som dostatočne zamestnaný, vo svojej mysli, aby som riešil svoje skúsenosti, poznatky, zážitky. Tým pádom, mám dosť vlastných aspektov a ponúka sa mi rada vízii, či skúsenosti, ktoré musím spracovať , usmerniť a skrotiť. To má každý. Každý jedinec, si musí nájsť svoju cestu, svoju tvár, formu postojov, ako sa bude prejavovať v spoločnosti, čo príjme za svoje, čím sa nechá inšpirovať. Isto je veľa možností a smerov, od rôznych osobností, hnutí, skupín, filozofii, náboženstiev, siekt, či rôznych kníh, filmov, či od rôznych všemožných individuálnych vyjadrení, či postojov. Neviem, ale ja som sa vždy týmto cudzím vplyvom, na seba, stránil, nerád som sa začleňoval, nerád som sa k niečomu organizovanému hlásil. Potreboval som nejako, ten svoj vnútorný priestor, pre seba. Potreba mať v sebe, len svoje veci, ohľadom, na svoje osobne citové vnímanie, vnútorné rozpoloženie pre svoje potreby. Potreboval som svoj vnútorný priestor, aby som mal miesto, pre svoje túžby a sny. Človek sa ale mení, menia sa životné parametre, okolnosti, aspekty, podľa toho sa aj upravujú naše túžby, sny a ciele. Svet sa mení, filozofii a inšpirácii pribúda, je toho veľa. Ja sa zatiaľ hlásim, len k sebe, za najdôležitejšie považujem podstatu a hodnotu, svojich skutkov, svojho správania, svojich myšlienok, svojich rozhodnutí. Nechcem byť moc zlý, chcem byť tolerantný a úprimný, veľký aspekt je snažiť sa pracovať s pravdou. Pravda, je úžasná vec, dá sa brať, ako inšpirácia pre naše činy. Málo študujem a čítam, no ale každý sme nejaký, nikto nevie všetko, preto mi veľa poznatkov chýba. Aj preto takto píšem, aby som sa sám dokázal zorientovať, aby som zo seba to svoje dostal, na niečo prišiel, niečo rozvinul. Je to záplava informácii, poznatkov, téz, možnosti, filozofii, učení, názorov, náboženstiev. Mne sedí názor, že je dobré, že si z toho, čo spoznáme, vyberieme to dobré, to čo nás oslovuje, s čim sa stotožňujeme. Len niekedy mám pocit, že je to také nedostatočné a arogantné, brať náboženstva, učenia, filozofie, tak zľahka. Isto mi chýba veľa informácii, niečo sa snáď postupne dozviem, niečo mi zostane na vždy skryté. Myslím si že, Boh sa skrýva za všetkým na tejto Zemi, aj my sme súčasť Boha, Boh je všade, vo všetkom, aj v každom skutku. Pre mňa, nie je, to úplne najviac Boh, ja to beriem a nazývam „Existenciou“, maximálna celková energia, z ktorej sa všetko skladá, ktorej je všetko súčasťou, ktorá všetko realizuje. Dobrá vecička je názor , že : „ mať vždy snahu v každej situácii, v každej chvíli, robiť to, čo je pre teba najlepšie “, vyhýbať sa extrémom a byť zmierlivý. No realita je , ale realita, život v takto rozsiahlej spoločnosti, je ozaj náročný. Isto, my ľudia sme celkom šikovný, keď zvládame existenciu v tak rozmanitých podmienkach v takom náročnom prostredí, ako je život na našej Zemi, či dokonca až v celom, neznámom vesmíre. No mne to nejde ideálne, nie som expert v udržiavaní, ideálnej spoločenskej pozície, ja sa dosť v tom motám a blúdim, som pohaluzený. U mňa to má troška, širší osobný rozmer, lebo niečo vnímam, čo nie je, len tak, ale liečim sa z toho. Toto, ale nie je ani tak o vyliečení, cesta asi vedie inak, je to o zvládnutí, dopracovať sa k zmieru. Lekári iba stále, riešia lieky, nič iné. Ale isto, keď je tomu tak, treba ich brať, aspoň niečo. Ťažko duchovný problém, niečo, čo nie je s tejto našej bežnej sféry, niečo až mystické vyriešiť tabletkou, nie je to vôbec jednoduché, tejto chorobe sa vraví „rakovina duše“, ja som si na to, ale už zvykol, som síce troška utrápený, ale nie zúfalí. Beriem to, už ako výzvu, je to ale ťažké, s ohľadom, na to, čo sa tuná bežne deje, ľudom a všetkým, živím stvoreniam, tak keď ma zničia, nič prekvapivé, život je náročný, nemazná sa s nikým. Takže treba sa snažiť, po búrke, príde úľava, človek vydrží veľa a nielen človek. Túžba po živote je silná, rezignuje sa ťažko, ak prekonáš to najťažšie, vždy sa dá, ísť ďalej. Treba sa snažiť, prekonávať prekážky a ťažkosti, nevzdávať sa, pokiaľ žijeme. Problémy, máme aj preto, aby sme sa vyvíjali, zušľachťovali, aby nás posilnili, aby sme nabrali dôležité skúsenosti, „ čo ťa nezabije, to ťa posilní „, niečo na tom bude. Myslím, že stačí, „ ty si to dočítal-a, klobúk dole, je to od teba milé, vďaka “.

Vraj „ Život, bez bolesti nemá zmysel “, niečo na tom je.

Idem vpred, či naspäť, klamem seba, alebo hľadám to správne? Riešim veci čo netreba, vo mne je ale silná potreba, je to priami fakt. Neustála potreba, treba sa nejakým smerom uberať, mať ambíciu a cieľ, za ktorým by som šiel, niečo, čo za niečo stojí, niečo čo chcem. Vypadnúť z komfortnej zóny, kde sa nič nerieši, spokojne sa ide bez rečí, čo spochybňujú, jednoduchosť nášho života. Pokus napadnúť tú zdanlivú jednoduchosť, lebo je to hlúposť, život je isto pestrejší, mystickejší, silnejší, sme neustále na rázcestí, neustále nás skúša. Dávajme si pozor, ale sám to nerobím, správny smer je neistý, aj za zlé skutky, nás občas odmení, lebo možno nebol zlý, alebo sa niekto k tomu skutku prihlásil, bojuj za čo chceš, je to tvoja vec, zmysel a význam je otázny. On vie, že máme svoje slabosti, všetko je to naše, on na nás kašle, rieši svoje obdobné ťažkosti, spovedá sa tomu hore, rieši, čo je dobré, alebo čo chce. Možno bol tuná, žil ako my, je jeden z mnohých, asi tuná na niečo prišiel, alebo bol vždy inde a toto pre nás pripravil. Aby sme sa cítili, ako bohovia, že my sme to najviac, vo vesmíre, to je, ale úplný nezmysel, musím si dať pozor. Nechcem byť, ten najhorší, som ale riadne zlý, nechcem si to, ale vyčítať, všetko sa dá zmeniť, prejaviť silnú pokoru a túžbu, uviesť veci do pohybu, odstrániť istú chybu. Ospravedlniť svoj postoj, ja som v tomto systéme rástol, prečo je tak nastavený. To je kto, čo nám tuná vládne, toto nie je zdravé, ryba smrdí od hlavy. Dúfam, že sa za tým skrýva, vyšší úmysel, ak nie, tak je to tuná slušný nezmysel, pekne nepríjemný. Lebo ideme späť, aby sme svojou pasivitou neprišli o všetko, aby sme neboli, len čistý otroci, lebo toto je, zrejme forma otroctva. Je možné, že sa do tej pozície, oficiálne dostaneme, niekto uchopí moc, dúfam, že je nás tu dosť, že sa nedáme. Každý máme svoju pozíciu, navzájom sa tuná ovplyvňujeme, jeden je policajt, druhý učiteľ, tretí podnikateľ, štvrtý nejaký človek, vzájomne sa buzerujeme. Keď príde rozhodujúci moment, musíme sa oslobodiť od svojho remesla a funkcie, musíme sa spojiť na tom základe, že sme ľudia a chceme byť, aspoň troška slobodný. Napísal som preto, lebo tí mocný majú Políciu a Armády, tí radi plnia rozkazy, možné je čokoľvek. Sila, že my ľudia fungujeme, na princípe klamstva, manipulácie a to celkom verejne, tu nefunguje, nič transparentne. Manipulujú sa masy, verejne sa využívajú primitívne zložky spoločnosti, rôzne debility, reklama a marketing. Tu je ozaj, všetko manipulácia a klamstvo, nám to, asi nevadí, je ťažké, si stým poradiť, pozrime sa teraz, do zrkadla, aká je realita, čo sa nás týka, to sme my, staňme sa inými, zrazme aspoň hrany zlého, vykašlime sa na iného, v podstate sú všetci lepší, ako ja, lebo vytvárajú celok, spoločnosť. Ja ako jedinec, nesiem svoj príspevok, mňa to dosť, zo spoločnosti vyviedlo, proti každému stojí tento celok, „Spoločnosť verzus Ja“. Život jedinca je ťažký, každý sa stým musí, pobiť po svojom, ja to vnímam intenzívne, mám luxusný problém, ktorý presne s týmto pracuje o tom, ten problém je. Sexualita u nás funguje ozaj, hodnotne, kvalitne a vznešeno, samé ušľachtilé, hodnotné prejavy. To je jedna z tých sfér v ktorej ideme späť, mne sa to nezdá správne, že je to na úrovni, základnej pudovej potreby. Podľa mňa sme viac, mala by stúpať naša hodnota, mal by to byť časom, prejav súzvuku, splynutia, harmónie, pochopenia, vzájomnej podpory, akt spojenia bytostí, na duševnej úrovni, prejav úcty a podpory. Berieme to, ako základnú potrebu, možno na úrovni vylučovania a prijímania potravy. Myslím, že sme viac. Myslím si, že človek, by mal smerovať k vyššej bytosti, vyššej existencii. O tomto je zbytočné písať, sexualita je silná, ja som sa stým musel a musím riadne pobiť, ozaj nepríjemná, silná vec. Je to ale výzva, myslím, že som niečo vyjadril, no ale niečo, proti mne stojí, je to nekonečná ľudská vojna. Dostal som sa na druhý breh, troška hlúpe, aký ľudia sa tam dostávajú, zomelie ich spoločenský mlynček, vraj ty nevieš, ako to funguje, ďakujem, ani nie som zvedavý, no po pravde, niekedy troška som. Čo som zažil a zažívam, dostal som sa do konfliktu, so spoločnosťou, lebo som bol nesmelí a zdržanlivejší a hojne som chodil do spoločnosti. Na isté obdobie, nie som moc hrdý, ale bol som taký, teraz nevadí, aspoň som sa dostal do konfliktu s niečím, čo je slušné svinstvo. Tak nevadí, môže to byť aspoň mierne užitočné, pokiaľ to na isté veci upozorní. Stáť v opozícii je ťažké, ale možno správne, len vojna aj práve teraz prebieha, aj toto je moja reakcia. Musím sa snažiť stále, zachovať si isté postoje, ako som aj dnes vyjadril. U mňa je to chuťovka, ja som na tom beznádejne, už veľmi dlho, v podstate to u mňa bolo vždy beznádejne. Ale je ozaj ťažké, keď je to totálne beznádejné.

No ale, aj v slove „Beznádej je Nádej“.