Idem vpred, či naspäť, klamem seba, alebo hľadám to správne? Riešim veci čo netreba, vo mne je ale silná potreba, je to priami fakt. Neustála potreba, treba sa nejakým smerom uberať, mať ambíciu a cieľ, za ktorým by som šiel, niečo, čo za niečo stojí, niečo čo chcem. Vypadnúť z komfortnej zóny, kde sa nič nerieši, spokojne sa ide bez rečí, čo spochybňujú, jednoduchosť nášho života. Pokus napadnúť tú zdanlivú jednoduchosť, lebo je to hlúposť, život je isto pestrejší, mystickejší, silnejší, sme neustále na rázcestí, neustále nás skúša. Dávajme si pozor, ale sám to nerobím, správny smer je neistý, aj za zlé skutky, nás občas odmení, lebo možno nebol zlý, alebo sa niekto k tomu skutku prihlásil, bojuj za čo chceš, je to tvoja vec, zmysel a význam je otázny. On vie, že máme svoje slabosti, všetko je to naše, on na nás kašle, rieši svoje obdobné ťažkosti, spovedá sa tomu hore, rieši, čo je dobré, alebo čo chce. Možno bol tuná, žil ako my, je jeden z mnohých, asi tuná na niečo prišiel, alebo bol vždy inde a toto pre nás pripravil. Aby sme sa cítili, ako bohovia, že my sme to najviac, vo vesmíre, to je, ale úplný nezmysel, musím si dať pozor. Nechcem byť, ten najhorší, som ale riadne zlý, nechcem si to, ale vyčítať, všetko sa dá zmeniť, prejaviť silnú pokoru a túžbu, uviesť veci do pohybu, odstrániť istú chybu. Ospravedlniť svoj postoj, ja som v tomto systéme rástol, prečo je tak nastavený. To je kto, čo nám tuná vládne, toto nie je zdravé, ryba smrdí od hlavy. Dúfam, že sa za tým skrýva, vyšší úmysel, ak nie, tak je to tuná slušný nezmysel, pekne nepríjemný. Lebo ideme späť, aby sme svojou pasivitou neprišli o všetko, aby sme neboli, len čistý otroci, lebo toto je, zrejme forma otroctva. Je možné, že sa do tej pozície, oficiálne dostaneme, niekto uchopí moc, dúfam, že je nás tu dosť, že sa nedáme. Každý máme svoju pozíciu, navzájom sa tuná ovplyvňujeme, jeden je policajt, druhý učiteľ, tretí podnikateľ, štvrtý nejaký človek, vzájomne sa buzerujeme. Keď príde rozhodujúci moment, musíme sa oslobodiť od svojho remesla a funkcie, musíme sa spojiť na tom základe, že sme ľudia a chceme byť, aspoň troška slobodný. Napísal som preto, lebo tí mocný majú Políciu a Armády, tí radi plnia rozkazy, možné je čokoľvek. Sila, že my ľudia fungujeme, na princípe klamstva, manipulácie a to celkom verejne, tu nefunguje, nič transparentne. Manipulujú sa masy, verejne sa využívajú primitívne zložky spoločnosti, rôzne debility, reklama a marketing. Tu je ozaj, všetko manipulácia a klamstvo, nám to, asi nevadí, je ťažké, si stým poradiť, pozrime sa teraz, do zrkadla, aká je realita, čo sa nás týka, to sme my, staňme sa inými, zrazme aspoň hrany zlého, vykašlime sa na iného, v podstate sú všetci lepší, ako ja, lebo vytvárajú celok, spoločnosť. Ja ako jedinec, nesiem svoj príspevok, mňa to dosť, zo spoločnosti vyviedlo, proti každému stojí tento celok, „Spoločnosť verzus Ja“. Život jedinca je ťažký, každý sa stým musí, pobiť po svojom, ja to vnímam intenzívne, mám luxusný problém, ktorý presne s týmto pracuje o tom, ten problém je. Sexualita u nás funguje ozaj, hodnotne, kvalitne a vznešeno, samé ušľachtilé, hodnotné prejavy. To je jedna z tých sfér v ktorej ideme späť, mne sa to nezdá správne, že je to na úrovni, základnej pudovej potreby. Podľa mňa sme viac, mala by stúpať naša hodnota, mal by to byť časom, prejav súzvuku, splynutia, harmónie, pochopenia, vzájomnej podpory, akt spojenia bytostí, na duševnej úrovni, prejav úcty a podpory. Berieme to, ako základnú potrebu, možno na úrovni vylučovania a prijímania potravy. Myslím, že sme viac. Myslím si, že človek, by mal smerovať k vyššej bytosti, vyššej existencii. O tomto je zbytočné písať, sexualita je silná, ja som sa stým musel a musím riadne pobiť, ozaj nepríjemná, silná vec. Je to ale výzva, myslím, že som niečo vyjadril, no ale niečo, proti mne stojí, je to nekonečná ľudská vojna. Dostal som sa na druhý breh, troška hlúpe, aký ľudia sa tam dostávajú, zomelie ich spoločenský mlynček, vraj ty nevieš, ako to funguje, ďakujem, ani nie som zvedavý, no po pravde, niekedy troška som. Čo som zažil a zažívam, dostal som sa do konfliktu, so spoločnosťou, lebo som bol nesmelí a zdržanlivejší a hojne som chodil do spoločnosti. Na isté obdobie, nie som moc hrdý, ale bol som taký, teraz nevadí, aspoň som sa dostal do konfliktu s niečím, čo je slušné svinstvo. Tak nevadí, môže to byť aspoň mierne užitočné, pokiaľ to na isté veci upozorní. Stáť v opozícii je ťažké, ale možno správne, len vojna aj práve teraz prebieha, aj toto je moja reakcia. Musím sa snažiť stále, zachovať si isté postoje, ako som aj dnes vyjadril. U mňa je to chuťovka, ja som na tom beznádejne, už veľmi dlho, v podstate to u mňa bolo vždy beznádejne. Ale je ozaj ťažké, keď je to totálne beznádejné.

No ale, aj v slove „Beznádej je Nádej“.

Zhrnúť všetko, čo som tuná, kedysi vyslovil, je zbytočné, aj nemožné, môžem sa, ale pohybovať v tomto svojom priestore. Musí zvíťaziť, zbieranie skúseností, tréning, len tak, môžem ísť v pred, mať ten správny smer, no ladiť svoje názory. Vyvíjať svoje predstavy, mať hodnotné určenie, pre mňa, je to, seba učenie, hľadám tu kadečo, dosť i seba, to čo píšem neviem, ale práve vymýšľam. Uvidím, čo vymyslím, sám som zvedavý, budem rád, ak občas na pravdu narazím, tú hľadám najviac, lebo tá je vzácna, hodnotná a správna. Je toho dosť veľa, často strieľam vedľa, ako to je, čo je správne, čo nie, netuším. Nedesí ma ale, že píšem hlúposti, nečakám, že nájdem všetky odpovede. Že, by som vedel, ako funguje všetko na tomto svete, to netreba, v mori myšlienok, sa chcem, občas zachytiť, nabrať svoj kurz, z reality ujsť, plávať myšlienkami, hľadať v tom mori drahokamy. Rešpektovať, že nie som, tu len sám, že aj niečo dám, krajšie je darovať, ako prijať, všetko, všetkých treba vnímať, rozlíšiť, čo má hodnotu. Sila, sebavedomie, dôraz, nie je všetko, i tak, to je, len z vonkajška, dobré je to, čo má hodnotu, čo je konštruktívne. Slabosť, na každého raz príde, až po dlhých rokoch, sa veľa vecí prejaví, neoplatí sa okamžite, oslavovať úspechy. Zodpovednosť rastie s nami, silný, je ten hodnotný, je to beh, cez prekážky, orientačný beh, vytrvalostné preteky. Nie je dôležité zvíťaziť, ale bojovať, nevzdať sa, prekážky prekonať, po páde dokázať vstať, nevyhovárať sa na iných, všetko zlé, sú i tak naše chyby, za všetko si môžeme sami. To, čo má riadnu silu, ozaj ťažké skúšky, tie keď sa zvládnu, posúvajú vpred, môžu nám ukázať smer a hodnotu, úspech je, už len to, byť živý, to je veľký úspech. Ja som rád, že som, že ako tak zvládam, neľutujem nič, aspoň ja mám ten pocit. Čomu všetkému som čelil, aj si to ťažko, spätne vybaviť, maximálna náročnosť, peklo ktoré preverí všetko, žiadne úľavy, dlhodobý pobyt na dne, ozaj škola života, náročná až na doraz. Kompletné, maximálne, testovanie, úplne priamo, na ostro, neskutočné, čo som musel všetko vydržať, zvládnuť. Ako som sa správal, v tom vidím nádej, musel som byť veľmi pokorný, skromný a usilovný. „Testy v ktorých preverili, všetky aspekty, mojich mentálnych schopnosti“ Taká je schizofrénia. Len problém je v tom, že ona má vlastnú a vyššiu inteligenciu, vie viac. Chcem aby ma rešpektovali. Ma svoj pôvab, je to ťažké, ale mystické a zvláštne. Zvykol som si, je to nebezpečné, ale našiel som v tom aj záľubu. Fungujem dosť zvláštne, v mojej mysli je to ozaj pestré. Je to veľmi kreatívne, lebo isto, nejde o fazuľky, je to veľká hra, snažím sa, aby som si udržal argumenty, snažím sa stým pracovať. Vec, ktorá sa mi zdá byť úplne skvelá, pre všetkých, je fakt, že oni mi dávajú priestor presadiť sa, istým spôsobom ma rešpektujú. Vyznie to celé, že človek je veľmi hodnotná, cenná bytosť, vysoko individuálna, svet je veľmi kreatívny, ciest a spôsobov je veľa, každý si, niečo svoje vytvára. Tento svet, je isto silno duchovne založený, keby sme vedeli, s čím dochádzame bežne do styku, aký majú všetky veci význam, čo sa za nimi skrýva. Trebárs za zvieratami, ľuďmi, rastlinami, no všetkým, isto aj tie, pre nás bežné veci, skrývajú silnú energiu a vysokú hodnotu. Ale môžem povedať, že na človeka sú kladené, aj vysoké nároky a vysoké očakávania, sme pod ťarchou veľkej zodpovednosti. Naša pozícia je zradná, správame sa, akoby sme boli pánmi všetkého, to riadne smrdí, je to totálne vážna vec, na tom horíme. Isto nie je náhoda, že tomu tak je, je to pasca. Čo my ľudia robíme, je hrôza, isto je to dôležitá vec, každého osobná výzva. Ja tiež, hojne prispievam do tohto nášho nezodpovedného systému, voči životu na Zemi. Život je ťažký, veľa živých bytosti, vrátane ľudí, ma hrozné problémy, treba si vážiť a ctiť to, čo máme. Ja môžem byť rád, za to všetko, čo mám, že mám seba, že som, taký aký som. Ďakujem, rodičia a Bohovia. Musím sa snažiť a veriť, snáď sa bude dať, uvidím. Som v súboji, dá sa povedať vo vojne, už veľa rokov, hľadám súlad. Ak sa nestane, tak trocha zázrak, tak toto mám, na celý život. Budú ma klamať, zaťažovať a manipulovať, no a ja im budem, zase nadávať, ako to chodí. Naučil som sa, im vzdorovať, vytrénoval som si myseľ, zvykol som si, že je videná, táto skúška je ale komplexná. Prešiel som dlhú cestu, zmenou prešlo, moje vedomie, celá moja existencia, môj život. Moja myseľ, je ozaj, zvláštna a pestrá. Ja mám neustále, čo aktívne riešiť, čim sa zaoberať. Inak vnímam seba a svoju myseľ, vnímam ju ako veľký, rozľahlý priestor, tak troška, akoby sa všetko, čo vnímam dialo vo mne vnútri, no dá sa, nad tým bádať. Čo nie je, môže vzniknúť, veci sa snáď môžu vyvíjať a meniť, fantázii sa medze nekladú. Len my sa akosi všetci tvárime, že pohoda, zastávame si terajšie fungovanie sveta, nebúrime sa, stotožnili sme sa so systémom a jeho princípmi. Podľa mňa, to ako funguje spoločnosť je smutné a nehodnotné, vývoj je minimálny. Bránime si zabehané princípy, lebo je to pohodlné, nenáročné, ľahké. Svet je celí nespravodlivý, zastarali, neproduktívny, prispaný a skorumpovaný. Máme klapky na očiach a ideme stále to isté. No skrátim to, označím to takto:

„Bludy a halucinácie“

Tak ďalšia skúška, ak zvládnem, niečo napíšem, urobím si radosť. Teraz, niečo vznikne, aj vo svete, pre ktorý, som ja Bohom, pre mňa, je to momentálne, moja myseľ. Podľa mňa, sa každá myšlienka realizuje, všetko, čo sa, vymyslí vznikne. Takže každý sme, niečo ako Boh, každý ma svoj svet, momentálne, je to naše psyché, v našom živote. Každý, nový impulz, sa realizuje, všetko sa deje, aj sny, tie sú taká čerešnička, na torte. Tým pádom, bytosť, nad nami, pre nás momentálne, vyššia energia, niečo prežíva, na niečo mysli, tak sme vznikli. Všetko je tu vymyslené. Všetky myšlienky, sa realizujú v odlišných dimenziách, je dosť možné, že niektorú, s tých dimenzii, ktoré si teraz vytvárame, neskorej prežijeme. Takto si vyslúžime, svoju ďalšiu realitu, ocitneme sa v realite, ktorú sme si, sami nastavili v tejto existencii. Všetko čo sa objaví v mysli, sa realizuje, takže si myslím, teda skorej, teraz polemizujem, že všetko, čo kto kedy vymyslel, aj existuje. Takže, aj všetky postavy z kníh a filmov, sa v nejakej dimenzii, realizujú, na skutočnosť. Bytosti týchto realít, sú na tom, podobne ako my, teda poznajú len svoj svet, skúmajú, vymýšľajú, ako teraz ja. Alebo vnímajú niečo úplne iné, čo si zatiaľ, my ľudia, ani nedokážeme predstaviť, úplne iný typ existencie. Tak preto, je tak dôležité, na čo myslíme, aký sme, aké máme plány, čo vytvárame. Čo vytvoríme, možno niekedy prežijeme. Takže, je možné, že existuje, úplne totálna, maximálna možná, existencia, všetko existuje, čo neexistuje práve vzniklo. Toho sme my, teraz súčasť, pohybujeme sa v maximálnej existencii, tak si vytvárame, svoj ďalší osud. Bolo by to celkom spravodlivé. Tak, by existovalo všetko, bolo by to super, lebo, tak by sa neustále v každej sekunde, existencia vyvíjala a zdokonaľovala. Takže, možno existuje trebárs, Pandora, či Stredozem. Pozeráte film, či čítate knihu, možno všetko sú to, reálne postavy, oni to, ozaj zažívajú. To by bolo super, odbúralo by to, zlé trendy z tejto našej existencie, že to, nie je všetko. Myslím si, že všetko je myseľ, všetko je vymyslené, aj my teraz, sme vymyslený. Mne by sa páčilo, keby aj vedci prišli na to, že je to tak, že sme v takejto existencii, čo je možné. Vedci už potvrdzujú, že je viac dimenzii, v rámci Teórie Strún, či asi viacerých teóriách. Existovať na tomto svete, žiť život, aký žijeme, stým poznatkom, že svet je taký, ako som napísal, dá sa povedať, jeden zo svojich názorov. Ak nie je tak, že existuje všetko, zrejme, niečo na tom bude a zrejme mať, taký názor, nie je od veci. Lebo by nás to nútilo, dávať si pozor na svoje myšlienkove trendy, na procesy, ktoré vo svojej mysli udržiavame a pestujeme. Je dobré udržovať vo svojej mysli kvalitné myšlienky, v rámci toho, ako sa dá, nevenovať sa negatívnym myšlienkovým trendom, lebo my sme myseľ, Svet je myseľ, „myslím, teda som“. Myslím si, že isto existuje, celková energia, s ktorej sa všetko skladá, tá vie o všetkom a zrejme nielen tá, ale viacej bytostí, na rôznych stupňoch, rôzneho typu. Zrejme bude dôležité, aké bytosti, si svojimi mysľami, privedieme k sebe, ktoré sa o nás začnú zaujímať, zrejme také ktoré nás podporia a isto aj také, ktoré budú našim súperom a protivníkom. Tak to, možno je,  my sme zrejme gladiátori, krotitelia, hráči. V našom podvedomí prebieha boj, medzi dobrým a zlým, je otázne, kto u nás zvíťazí, či si vybudujeme harmóniu, súlad, či mier. Sme hráči, na hrudi, by sme mohli mať, meno energií, pre ktoré bojujeme, len to zatiaľ nevieme. Bojujeme, hlavne za seba a v konečnom dôsledku sa dá povedať, vo svojej mysli, len za seba. Energia, sa zrejme, môže tvarovať ozaj rôznorodo, takže písať len o dobre a zle, je málinko, ale asi, toto rozdelenie, je najdôležitejšie. Úžasná vec, zrejme bude, slobodný aspekt, myslí všetkých bytosti a energii, to je sila a krása, len isto aj veľká zodpovednosť. Nesieme toho, možno tak veľa, že radšej nevedieť. Naše myšlienky, názory, skutky, zrejme tvarujú celkovú energiu, tá je silná, stabilná, hodnotná – to by bolo treba, verím, že tomu, aj tak je. Naše podvedomie, je isto, pestrá vec, tam prebieha, ten súboj bytosti a energii, s ktorými sme sa spojili, ktoré sa o nás zaujímajú, prípadne ktoré sme vytvorili. Takže teraz, sme, dá sa povedať, viac bytostí, lebo bytosti v podvedomí, nás silno ovplyvňujú, ale ovplyvňujú, len myseľ, skutky, sú naše a slobodné, oni nám ponúkajú skúšky a úlohy, my ukážme, čo sme zač. Najväčší zázrak je, pokiaľ, pri tak pestrej existencii, je ten efekt slobody, verím, že tomu tak je. My celí, nie sme slobodný, z nášho podvedomia sme ovplyvňovaný, vystavený skúškam, ale existuje v nás, slobodný myšlienkový element, v tých aspektoch, aby sme, my boli my a slobodný. Podvedomie, je veľký priestor, sme aj, spojený s celkom. Je to, ako kresliť obraz, život ti ukáže, čo si vytvoril, treba vybudovať súlad medzi príjmom a výdajom, nájsť harmóniu, zobrať, len toľko, koľko si dal. Možno, zobrať málo, veľa dať, je tá, cesta dobra, ktorá je cestou hore, možno až, ako teraz hovoríme, do nebíčka (Nebo – Peklo). Život, ťa navedie, na cestu, vystaví ťa skúškam, prídu ponuky, ty sa vyjadríš, raz uvidíš, tak ako ja, ako to je, ako funguje tento svet, prines Lásku do svojich viet, prines Mier. Bojuj slovami a argumentmi, vyjadri sa, ako chceš, je to tvoj Svet.

Svet ktorý sa vyvíja, s každou myšlienkou – Svet bez hraníc.

Čo písať, asi by som, sa mal niekoho spýtať, to, ale nie, je to, môj blog, chcem tu, všetko svoje. Tým pádom, to bude nové, lebo, si to, tuná vymýšľam, snažím sa tvoriť. Nájsť niečo, pre seba, obohatiť svoj svet, priniesť veľa nových viet, jemných rýmov, textov, obohatiť svoj, myšlienkový priestor, ten je široký, rozľahlý, pestrý, presný, to je naše všetko, celá realita, celá existencia „Maximum Muziky“. Treba povedať, dôležitosť, ozaj maximálna, ozaj, náš myšlienkoví priestor, to je naše všetko, teraz som, našiel najlepší prímer k slovu dôležitý, čo je v nás, to je všetko, tu sedí, to slovo, „Dôležité“. Vnímal som, ozaj neuveriteľné veci, na myseľ, som práve našiel ďalší totálny prímer, “Kreativita“. Život je, vysoký level, hra ozaj, pre náročných a pokročilých. Existovať, je brutálna vec, my sme, tú šancu dostali, nás si vybrali. Čo sme? Čo bolo? Čo bude? Každopádne, ďakujme za príležitosť, na to, sú asi, vhodné, naše modlitby. Každý sme, zrejme maximum, je to také divné, ale o ostatných, až tak nejde, toto je, „individuálna existencia“. Náš rozľahlý myšlienkoví priestor, to sme my, to je naša existencia, úplné maximum. Mne, na to sedí, to pomenovanie, ktoré som, si aj prežil, tomu osobnému absolútnu, hovorím „Maximum Muziky“. Celej existencii, úplne všetkému, čo existuje, úplne, že totálne, nepredstaviteľné všetko, nazývam slovom „Existencia“. Predstavujem si to, ako maximálnu energiu, s ktorej sa všetko skladá, no „maximálna energia“. Božstvom, sa teraz, až tak, nezaoberám, podľa mňa, je veľa bohov. Tým pripisujem, takú pozíciu, že majú isté právomoci a schopnosti, ovplyvňovať, celkovú energiu „Existenciu“. Existenciu beriem, ako matku všetkého. Nemodlím sa, k žiadnemu Bohu, lebo ja ich, nepoznám, neviem, aký existujú, ktorý je aký, ktorý je, ten správny. Bohovia, sa pre mňa, skladajú tiež z celkovej energie, čiže „Existencie“. Je možné, že my samotný, sme v pozícii bohov, tuná na Zemi. Je možné, že život je stvorený, na ten účel, že tuná ide o to, akú pozíciu, smerovanie, vlastnosti, určenie, filozofiu, si vytvoríme, pre našu „Božskú existenciu“. Také životy, typu, ako tuná, život na Zemi, či iná, uzavretá, cielená existencia, je určená na vývoj, tréning, profilovanie, zušľachtenie a smerovanie, svojej osobnej Božskej Existencie. Myslím, že svet, je výrazne individuálne zameraný, nemyslím, ale absolútne, na Ego, v tom to je. Každý tuná žijeme v pozícii, akoby celí Vesmír, bol pre nás, je nezmyselné, zaoberať sa vecami, ako, že to mne nejde, niekto iný, vie viac, ma viac, ako ja, mám v spoločnosti, zlú pozícii. Ťažko napísať, ale jednoducho, brať sa, ako individualitu, stotožniť sa stým, aký sme, zúročiť to naše, pracovať na sebe osobne. Trebárs netreba nenariekať, ani pre, chýbajúceho partnera, vo svojom živote, vystačíme si, aj samostatne a to plnohodnotne. Sme taký aký sme, takáto skúška, je pre nás určená, všetko ma, svoj zmysel, nie je to, ani náhoda, za všetko, si môžeme, i tak sami. Treba si nájsť svoju cestu, každý svoju, vyladiť svoju dušu a charakter. Ciest je veľa, aj „Temná strana sily“, má svoju pozíciu a hodnotu. Lepšie, podľa mňa, je dať hodnotu svojím činnom, pridať sa k „Svetlej strane sily“. Vzťahy a deti sú, zrejme iná kapitola a tá je zameraná, ako všetko, na profilovanie, vyjadrenie, vytvorenie, určenie, tej vyššej, existencie. Myslím, že každý, ma osobne všetko, čo potrebuje, pre plnohodnotnú, kvalitnú existenciu, v tom vidím, to individuálne ladenie našich životov. Ponúkol sa mi, taký obraz, že čo neviem, mám brať, tak, akoby nevedel nikto, či ani neexistovalo. Láska, je ale, určite neuveriteľne dôležitá, veľmi hodnotná. Milovať, iného, či trebárs dokonca, splodiť svojho potomka, je isto silná a ušľachtilá energia, jedna z najkrajších. Láska bude jedným, zo zmyslov života. Ak sa nedarí, láska nie je, o tom, mať frajera, či frajerku, ale o tom, že milujeme. Na svete, sa dá milovať, snáď úplne všetko, je tu veľa krásy. Veď od základu, ako sme sa, tuná ocitli, že sme, čo sme, že žijeme. Že život, je neuveriteľne hodnotná vec, maximálna krása, totálny zázrak, vo svojej podstate. Veď, aká krásna, je Zem a Vesmír. Takže, podľa mňa, najsilnejšie Láska je taká, že milujeme úplne všetko, každú bytosť, či vec, úplne totálne všetko, v nadväznosti na to, že žijeme, ako žijeme, kde žijeme. Naše životy, to že, sme taký, aký sme, nie je, celkom isto náhoda, ani omyl, ale veľká vec. Musíme sa snažiť, nedať sa problémom, bojovať, do posledného nádychu. Všetko zlé, je aj na niečo dobré, každá minca, má dve strany, každý je občas víťaz, občas porazený, treba si nájsť cestu, k sebe, v sebe hľadať absolútno, naša myseľ, je široký a rozľahlí priestor, kreatívny, ozaj silný, život je tvrdá pilulka. Ktorú si vyberieš – „Červenú, či Modrú“, obidve cesty, majú zmysel. Takto ideme, od myšlienky k myšlienke, od situácie k situácii, od názoru k názoru, od rozhodnutia k rozhodnutiu, od skutku ku skutku, od nádychu k výdychu, od nenávisti k láske. Viem, je to ťažké, prajem veľa síl, na boj s veternými mlynmi. Nik, nie je, víťaz, nik porazený, jednoducho tuná sme, boli sme vyzvaný k tancu, staňme sa pokorný bojovníci.

Takto ja sám, prídem na veľa vecí, uvažujem rozmýšľam a píšem, na základe svojho života, zážitkov a podnetov. Ja, nikoho nechcem poučovať, ja tu sám, len hľadám. Nie sú, to žiadne, isté veci, len zvažujem, píšem, hľadám pre seba, svoj myšlienkoví smer, svoju filozofiu, vyjadrujem sa.

Polemizovanie – Keď sa mýlim nevadí, nie je mi, ale jedno, čo tu vyjadrím. Chcem, prebudiť objektívne myslenie.