Máme svoje silné, aj slabé stránky, niečo nám ide, vieme to, iné sa nám zase nedarí. Predať to dobré v sebe nie je ľahké, ľahko to po ceste krachne, neuplatní sa. Zlé sa prejaví zrejme na plno, to nás neminie, silno sa rozvinie má veľký vplyv. Ja som chcel to dobré zo seba predať, zlé držať na uzde, ale mal som problém, toto nie je dobré, kruto zaplatíš. Tu keď zakopneš a zablúdiš, nepomôže ti nik, ono sa to, ani dobre nedá, keď hľadáš seba, hľadáš svoj smer, chceš byť stabilný, rozumný a pokojný. Ako na tom som, neviem, to ukáže čas. Nechcem sa, ale dať svojim Démonom, či protivníkom, idem proti silnej búrke v nepriehľadnej hmle, nie je to, ale možno zle. Prežívať osobné trápenie, osobné blúdenie, nepokojné, vibrujúce chcenie, neisté túženie, motiváciu, kráčať tŕnistou cestou, bez slov, nezastať a ísť, tak to musí byť. Spokojnosť je plytká, nespokojnosť motivuje, ale občas bolí, musíme sa aj so sebou pobiť, ťažko sa uspokojiť, keď si náročný. Musíš sa pochopiť, vyjasniť si seba, nikoho, ničoho sa nebáť, ujasniť si, základné princípy, realizovať sa celkovo, komplexne, celou svojou bytosťou. Daj si pozor, nepokaz si všetko, teraz musím mlčať, slová ma bolia, idú z veľkej hĺbky, bez pohody a tvorivosti, silu mám na tento okamih. Nevnímam duševné rany, tento Svet sa ma snažil zbaviť, odpálil ma luxusne, sprav zázrak, z krachuj, vzdaj sa, možno sa za tým skrýva krása, spása. Neboj sa ničoho, to ti nepomôže, sám musíš vedieť, čo je dobré, čo má pre teba, akú cenu, ty sa musíš rozhodnúť, spraviť ťažké kroky. To nie je táto minúta, tento okamih, to budú roky, maximálne šoky, týranie a podraz, intenzívny odkaz, ide sa na ostro. Tak sa odváž, vzdoruj, musíš byť najsilnejší, práve vtedy, keď je najťažšie, vtedy sa sila ukáže. Koľko ustojíš, vydržíš, čo dokážeš pochopiť, aký budeš, po koľkých tvrdých pádoch, dokážeš znova vstať, neprestaneš hrať aj keď ide o všetko, už sa ti to do cesty priplietlo. Niekedy je slabosť, skrytá veľká netušená sila, keď sa učíš, prichádza aj chyba, musíš nájsť súlad, skrotiť svoju myseľ, nehanbiť sa, neustále sa snažiť presadiť. Nikoho sa nebáť, aktuálnu búrku krotiť, vyvíjať argumenty, osobné pravdy, správne postoje, neklamať sa, vyvíjať sa, ísť si svoje. Čas tvoje snaženie vyjadrí, prejaví, možno ty budeš, ten nezlomný bojovník, pre neprajníkov, nepríjemný protivník, pokojný bojovník, bojovník pravdy. Záleží, čo za kým stojí, kto nesie, aké posolstvo, kto má, aké právo, kto používa klamstvo, podlosť, zákernosť, splieta intrigy, chce ťa vidieť zlomeného na dne. Ustoj to, tvoje oči budú potom krásne, získaš nový rozmer, treba vedieť aj, čo je problém, Svet si to pýta je komplikovaný, rozmanitý, nikto nič nevie. Je to príležitosť a dar, zlého sa stráň, je to chyták, isto aj šanca, posunúť sa vpred, posíliť, nájsť pointu, zámer, víziu, formu, viesť túto osobnú existenčnú vojnu, neskrývať sa pred Svetom, ani pred sebou. Vytvárať argumenty, hľadať a uplatňovať postoje, ako čeliť každému problému, budovať stabilnú hodnotnú pozíciu, neustále hľadať zmysel, princíp. Vyjadriť, čo s tebou hýbe, vyjadriť svoj svet, svoje hodnoty, vlastnosti, osobnostné danosti, silné stránky, nie si, ako každý, máš svoju hodnotu. Život nás učí, vystavuje nás skúškam, musíme to ustáť, učiť sa, dôjsť po bod zlomu, rozvinúť vedomie, forma osobnej individuálnej realizácie, existenčnej transformácie, zmeny.

Svet je rozmanitý, komplikovaný, pestrý, mystický, ponúka veľa alternatív, postojov, uhľov pohľadov, východísk. Je to náročná cesta, ťažký boj, musíš byť svoj, šliapať, ako dobre nastavený stroj, raz príde zlom. Ty budeš v ňom celý, privoláš, naštartuješ, zmeny, vždy musíš byť silný, udržuj svoje argumenty, buď tolerantný, ústretový. Za chyby sa musí platiť, všetko niečo stojí, záleží, aký si, čo chceš, kam smeruješ, čomu vernosť sľubuješ, koho ctíš, ktorým smerom chceš ísť. Čo pre to urobíš, aké hodnoty sú ti vlastné, koľko zvládneš, ako ďaleko zájdeš, čo si osvojíš, koľko pochopíš, koľko urobíš chýb, ako sa poučíš z nich. Či to bude reálne, niekedy nestačí, len chcieť, nutnosť vedieť. Raz pochopíš Svet, nájdeš súlad, súzvuk, vyrastieš, odhalí sa tvoja sila, kvalita, osobnostná flexibilita, vnútorná energia, budeš sa spoznávať, učiť sa, rásť, kto oddano hľadá, raz musí nájsť, len musí prejsť kus cesty. Pochopiť rôzne Svety, rôzne bytosti, treba oslobodiť svoju myseľ, vyladiť svoju Dušu, svoj charakter, ísť neustále na plno, nepoľaviť, nedať sa, nie je isto náhoda, že táto Zem je prekrásna, dobro v nás, prejav sa. Musíš byť dravý, plný odhodlania, bojovať za seba, za svoje hodnoty, pravdy, to je cesta, ako byť hodnotný, ako ísť ústrety k rozvoju, vývoju, pokroku. Keď sa k tomu pridá ešte flexibilita a kreativita, možná je transformácia, vývoj, zmena vedomia, osobná premena, individuálna realizácia, nekonečná náročná situácia, maximálna skúška, to musíš ustáť. Keď padneš, treba vstať, do poriadku sa znovu dať, výhovorky neobstoja, musíš byť odhodlaný bojovník, sám proti všetkým. Jeden z bláznov tohto Sveta, veriť v úspech je neskonale naivné, musí to byť neodvratná nutnosť, musí sa vpiť do tvojich útrob, neodvratné poslanie, intenzívne snívanie, vnímanie, túžba. Nechceš, ale musíš, inak nevieš, teraz to skúsiš, musíš sa učiť, treba zbierať skúsenosti, získavať známosti, budovať kontakty. Rozprestrieť svoju myseľ, otvoriť sa, prebudiť univerzálnu lásku, vnímať neskonalú krásu, vedieť dobre prezentovať, vyjadrovať, svoju bytosť, zladiť sa, snažiť sa. Nutná priama konfrontácia s vyššou inteligenciou, neprestajný, silný, intenzívny kontakt, všetko si obháj, nekompromisná existenčná matematika, žiadna úľava, neustála konfrontácia. Ak udržíš argumenty, silu, nevzdáš sa a bojuješ, raz sa všetko zmení, chcem tomu veriť, chcem, aby sa tento Svet zmenil. Stratila sa nesloboda, utrpenie, nech sa zlepšia životy tých, čo prídu po nás, niečo im tu nechať, nie len zničenú Zem. Aspoň naštartovať proces, ako kráčať spoločne, tolerantne, budovať vzájomné, rozumné, správne, zdravé, nech je tu raz krásne, pre všetko, všetkých, zajtra budeme lepší, nech nezničíme život na tejto planéte., bojím sa, že bude zle. Verím, ale v dobré, že Svet sa zmení, budeme rozhľadené, kultivované, harmonické, vyššie bytosti, ktoré si budú uvedomovať svoju zodpovednosť, poslanie, úlohu. Spoznáme kde žijeme, objavíme tento náš Svet, tieto pre nás dosiaľ utajené záhady, celý je taký, nevieme nič, isto je veľmi duchovný, mystický a silný. Neviem, čo sme my ľudia za bytosti, iste máme svoje určenie, nie je to náhoda, tá šialená realita v ktorej žijeme, jeden a okolo celý tento Svet, to je šialené, existovať v tomto oceáne bytostí, vnímať krásnu prírodu, byť obklopený, nekonečným tajomným Vesmírom, to má riadnu silu, iste veľké veci, pre jedno, spoločné sme tu všetci. Čo to, ale je? Raz sa to dozvieme, možno nás čaká aj iná existencia na inom princípe. Možno je tých realít hrozne veľa, rôzne iné existencie, možno taká bude naša cesta, rozmanitá, mystická, tajomná, kreatívna, dlhá. Postupný prechod rôznymi realitami, inými Svetmi, snáď sa naše Duše, neponoria do večnej tmy, že budeme ďalej žiť, naveky odvíjať líniu svojho osudu. Nedajme sa.

Objavil som prekvapivú, netušenú nádej, zvláštne veci tohto Sveta, evidentne, niečo, nie je v poriadku. Existujú mystické, záhadné sily, ktoré sú ozaj zvláštne, niečo je inak, ako sa tvrdí, tento Svet je iný. Mne to dosť nepáli, som aj dosť naivný, asi kvôli tomuto, ako tak zvládam a dokážem stále ísť. Nedá sa to vysvetliť, museli by mi to prezradiť, čo sa môže stať, môžu mi niečo povedať, cítim, ale silný rešpekt, som neustále pod tlakom v hlave veľkú záhadu je to nebezpečné, ale je to šanca, možno istá skaza, pre mňa možno zrada, ale nič sa nedá robiť, isto, ale môj život bude veľmi ťažký, len preto, lebo taký musí byť, aby mal zmysel. Uvidím, čo príde, čo budem vnímať, ako budem stabilný, ako sa to bude vyvíjať, či sa to dá skrotiť, musím sa snažiť o túto šancu. Vyslúžiť si podporu, dúfam, že nabudúce nepôjdem do Mordoru, lebo toto je podobné, ale veľmi kvalitné. Obohatili môj Svet, pár krát som letel, že úplne dole, prešiel som si svoje, nebral som to dlho prakticky nijako, musím to brať z ľahká, snažiť sa byť OK. Toto ťažko vyliečim, vraj sa to ani nedá, dlho som, ale mal priamu túžbu, že to skrotím, odbúram, teraz je to inak, musel som si zvykať na nemožné, akceptovať neúnosné, všetko to uniesť, budem musieť, vyskúšam.

Ale asi vždy budem blázon, ktorý si vymýšľa, namýšľa je to jeho chorá myseľ, lekári iste. Ten medicínsky priemysel, aspoň v tejto sfére je chorý úplne, inak to funguje, tento Svet je iný. Tomu som rád, veľa to pre mňa znamená, som zaujatý maximálnou možnou témou, tento Svet, Vesmír, Život, Všetko.

Objavil som šokujúcu šancu, že tento Svet je veľmi silný, čo všetci potrebujeme. Možno správne prúdenie, vyvolá moje blúdenie, môj totálny akútny hlavolam. Je to skaza, či dar? Pozor, spoločnosť, tam je neprajníkov, viac než dosť, existuje a živý sa tu veľké ľudské zlo, kto povie dosť. Niekto by mohol, aj by to bodlo, každý musí ísť za seba, toho zlého je priveľa, nech príde celková premena, nech stúpa naša úroveň, deň, čo deň, zakiaľ máme túto šancu, zakiaľ sme. Krásy tohto Sveta ma napĺňajú nádejou.

Stop Zlo.

 

Teraz vidím veci inak, roky je to tvrdá drina, nemám sa, ale na čo sťažovať, muselo sa to stať. Logicky prišiel zlom, skončilo pobláznené obdobie, také si svoju daň vyberie, každý za slabosti zaplatí, niekedy sa nedá poučiť z chýb, možno chýba záujem, nabral som drsný smer. Život musí vyjadriť svoju hodnotu a silu, nie je to rozprávka, isto veľká záhada, otvorila sa moja trinásta komnata. Všetko nabralo nehoráznu silu, neustále on-line, to je veľká škola, myslel som, že je to podraz, nehorázne okolnosti, treba sa vyrovnať so všetkým, nehanbiť sa za nič, držať si svoju hodnotu. Najviac ma trápili moje myšlienky, moja hlava, to sa asi občas stáva, nespokojný som bol so všetkým, trápili ma vlastné slabosti. Nemal som nič, čo by to mohlo utíšiť, musel nastať zlom, zrazu som bol v ňom, akoby na mňa zaútočil celí Svet. Pri každom kontakte bolo zle, prilietalo to zo všetkých strán, nedalo sa skovať, nechcel som sa ani poddať, bol som aktívny, musel som sa učiť žiť, ako posledný, šialený a nechcený. Intenzívne sa hlásili problémy, zostal som sám, je to môj dar, byť sólo je odmena, možno príde premena, možno nie, bude to tak ako budem vedieť a chcieť. Bludne som sa zamiloval, do neznámej, to som nečakal, ani nechcel, to ma dostalo do kolien. Láska je silná vec, bola celá v bielom, vystrelila ma do Vesmíru, šialenstvo v každom okamihu v každej sekunde. Túžil som ju nájsť, ona mala iný plán, všetko, ale nabralo iný rozmer, tento Svet je problém, tak to musí byť. Ďakujem, že si ma zapálila, všetko je inak, život je intenzívny zážitok, aspoň bola sranda, prišla existenčná pravda, luxusná výbava mysle, šialený príbeh, intenzívny život. Neskutočné veci, musel som to prežiť, aby som sa mohol meniť, vyvíjať, intenzívne prežívať a cítiť, ladiť svoje zmysli, nezostať plytký a prázdny, nevedomý na vždy. Prepadol som veľkej túžbe, ktorú som nepoznal a nečakal, len veľa sa toho stalo. Zaujíma ma, len tá, pravda o tomto Svete, Živote, blízke odpovede o sebe, túžba riešiť tento hlavolam, možno to všetko, čo sa stalo je istý dar. Teda skorej šanca, niečo rozlúštiť z tejto záhady, chcem sa posunúť aspoň o krok, nebyť len systémový otrok. Silno som sa zmenil, pohltili ma záhady tohto Sveta, chcem skrotiť, to čo vnímam, neustáli príval, možností, alternatív, informácii, osobných komplikácii vyslúžiť si rešpekt, idem po svojej ceste. Momentálne ani nemám túžbu naberať z vonka nové informácie, čo je vo mne vnímam, ako dostatočné, chcem ísť svojou cestou, riadiť sa sebou. Možno mám šancu netušenú, prekvapivú, záhadnú, musel som pred sebou pokľaknúť a modliť sa. Ja sa chcem modliť k sebe, kto je nad nami neviem, ten sa tají, aj tak teraz viacej nezvládnem, ako seba, som predsa samostatná bytosť, plne vyťažená svojou existenciou. Chcem sa zaoberať svojimi myšlienkami a skutkami, na čo mi stačí vedomie, to je u mňa troška zvláštne, nie som sám. Bolo to dlho peklo, teraz vidím nádej, ale možno padnem, ozaj silná vec, čo si si napiekol teraz zjedz. Je to náročné, ale také to musí byť, aby mal zmysel, život nás musí preveriť, niečomu naučiť, musíme sa prejaviť a vyjadriť, chcem ísť v ústrety, aj preto toto píšem, hľadám zmysel. No, nič sa nedá robiť, situácia je taká, netušené, neznáme hľadám. Vymysleli to oni, len Ja som asi, už nemal stáť na vlastných, zrejme to bola suverénna likvidácia, duševná exekúcia, tej chorobe sa vraví, rakovina Duše, ozaj veľký prúser, len Ja som ešte tuná. Zrejme musia ctiť isté pravidlá, princípy v tom vidím nádej, svoju šancu. Drsné, ale má to od začiatku aj svoju poetiku a krásu, akoby niečo nezvyčajné. Aj sa to naštartovalo tým, že som sa brutálne zamiloval do neznámej, bola celá v bielom. Je to od začiatku veľký hlavolam, po rokoch mi občas niečo prezradia, čo vlastne, čo znamená, čo som počul toľko krát a prekvapivé silné, zaujímavé veci. Ale ozaj, riadna reality show, až na dno, ale som tu, mám aj veľkú chuť, nič hodnotné, nemôže byť ľahké. Vidím nádej, žiť je krásne, planéta Zem je prekrásna, okolo šialený Vesmír. Neuveriteľné žiť.

Naše príbehy sú silné, všetko má hlbší zmysel, pre niečo si prišiel, vníma nás to nad nami, vedie nás svojimi cestami, nikdy nesmieme zastaviť, treba sledovať svoje túžby, ktoré čas možno zmení, už nechceme byť v cieli, večná púť, večný bojovník. Každý máme svoje hodnoty, túžby, čas ich všetky preverí, ak sú silné prídu problémy, život nás preverí, otestuje na samotnú hranicu, si tak veľký, ako tvoje problémy. Sebaistota a suverenita je zradná, za ňou sa možno niekedy, len skrývame, nás všetkých to oklame, ale teba nie. Buď taký, ako chceš, prečo nie, si to Ty, tvoj príbeh, tvoja cesta, tvoje miesta, tvoje činy, nepozeraj koľko to stojí driny. Treba si raziť svoju cestu, nezastaviť ísť, raz zlom musí prísť, všetko je inak, potom sa treba prijať, mať sa rád, neľutovať žiadnu ťažkosť, pád, veľká sila sa skrýva v Nás, len to treba nájsť a spracovať. Svoju Dušu nikdy nezapredať, aj keď uvidíš hlbokú priepasť, budú stáť proti tebe silné armády, tvoja túžba sa musí presadiť, dopracovať sa k Mieru. Aj keď prežívaš veľkú biedu, zdá sa, že je všetko stratené, nech v tebe nová sila povstane, posuň sa k pravde. Žiť nie je ľahké, tak je to správne na viac, teraz ani nemáme, málo toho vnímame. To nech sa zmení, nech sa naše vedomie rozvinie, rozprestrie, nech sa zmení celý Svet, nech je zajtra inak, ako dnes, nech nové vedomie povstane. Svet sa mení, zatiaľ sme v tieni, to sa časom zmení, zatiaľ si viac nezaslúžime, lebo robíme bezbranným stvoreniam, čo robíme. Zlým smerom ideme, málo si svoj život vážime, naše skutky sú pochybné, vidíme, len seba, zatiaľ, čo zvieratká čakajú na odstrel, zúbožené, zotročené, ponížené, zatiaľ viac nie. Drsný je tento Svet, plný smrti, zakázané nám najviac chutí, správame sa nad božsky. Zabíjame z rozmaru, pre zábavu, prerastá nám to cez hlavu, budeme tomu, ale čeliť, raz bude na nás zbraň mieriť, možno vek, či choroba. Pred smrťou sa nik z Nás neskryje, príde náš čas, možno to vyššie od nás, bude chcieť vyrovnať účty. Podporujeme peklo na Zemi, oni nie sú preto stvorený, dlhy sa musia platiť, život nám všetko vráti, sú to isté, ako my. Celý Svet je zrejme jedno veľké klamstvo. Že vieme klamať, manipulovať, nám dáva najväčšiu výhodu, využívame ju, ako sa dá, klameme sa všetci navzájom. Chýba nám čestnosť, hodnotné zásady, máme zvrátené charaktery, zaujímame sa, len o seba. Živíme klamstvo, rozdúchavame spory, necítime spolupatričnosť, zodpovednosť, nectíme samotný život. Sme vystavený do takejto existenčnej skúšky je to zradná pozícia, iste nie náhoda. My a okolo nás šialený Vesmír, šialená pozícia, asi preto, aby sme sa zorientovali, máme svoju cenu, ale ničíme túto planétu a život na nej. Tá je naše všetko, nemáme kam ísť, ničíme si svoj domov, naše všetko, je to také poetické vezenie. Prešli sme, len kúsok cesty, nepoznáme Vesmír, nepoznáme skoro nič, všetko samé záhady. Máme nad čím špekulovať, čo lúštiť, každý môže veriť tomu, čomu chce je to jeho vec, horšie kvôli viere sa vraždiť, no čo už, sme taký. Dúfam, že sa Svet zlepší, máme to v rukách hlavne my ľudia, to je matematika krutá, hrozne nám chutí moc, pre ňu sme ochotný urobiť zrejme čokoľvek. Raz príde zmena, snáď nebude neskoro, toto nie je všetko, sme zamknutý v našich bytostiach, asi nebude vždy tak, ako bude sa rozhoduje, „Teraz“.

Nech raz nastane vláda zdravého rozumu, snáď sa zmeníme, čím viac a viac ľudí to sleduje a chce, musíme sa vyvinúť, svoje vedomie rozvinúť, pozdvihnúť. Musí nastať harmónia, všetkého živého, všetkého, čo nás obklopuje, tu zrejme vníma ozaj všetko. Pre mnohých je to tuná ťažké, verím, že smrťou všetko nekončí, každopádne sú tuná silné mocnosti, aké majú plány neviem. Treba dúfať v lepšie a hlavne veriť sebe.

Sme samostatné bytosti, musíme si stým poradiť, nájsť správnu cestu, smerovať k vyspelému celku, ku krajšiemu a spravodlivejšiemu Životu na Zemi. Život je nádherný.

Som pomätený, neviem kde som, keď to tak zoberiem, ani neviem kto som, viem svoje meno, veľa si pamätám, ale som zamotaný v pavučine života. Možno sa zle vnímam, nechápem na dostatočnej úrovni, to ma vždy ťažilo, vždy som veľa vecí pochopil neskoro, aj po rokoch, som dosť naivný, to ti život dá pocítiť. Nie som, ale sám, toto nikto nechápe, len sa tak niekto možno tvári, ako človek sa to nedá vedieť, každý sme nejaký. Zažívam všeličo, treba uznať, problémy sú krásne v harmónii, všetko dobre funguje, všetko vie, kedy má prísť, aby to bolo to pravé. Zlé sa stane, keď sme oslabený, keď nás niečo trápi, no asi je to aj dôležité, keď nás to tak zaujíma. Najzaujímavejšia je jedna vec, teda ani nie, tak zaujímavá, ako ozaj silná, ozaj podchytená vec, myslím sex. Vpálili do mňa, ako plameň, zapálili majáky, my sme ozaj nebezpečný, všetko sa zmení, bude to boj, ako prežiť. Výdatne rozvinuté šialenstvo, neustáli príval informácii, neustále pod tlakom, nastal zlom, už som v tom, dlho, ale asi nevydržím. Ani neviem, čo teraz, žijem zo sekundy na sekundu, odolávam ťažkému ataku, nesmiem sa za seba hanbiť, viem, že som celkom v pohode človek. Teraz sa moja Duša orie, prišlo temno na moju existenciu, moja myseľ je neustále pod paľbou, vidia aký som, hľadám nádej, kto hľadá, raz nájde. Človek musí mať zmysel pre humor, musí sa vedieť sebe smiať. Smiať sa z absurdna, toto je neuveriteľná existencia, no ale tak troška si to chcel, len si nevedel, aké to je. Presne takto to vyzerá, sám si to privolal, svojím túžením, až neskutočne silno, netušené prišlo, možno nikdy nebudem vedieť, čo to je, nebudem vedieť, ako na tom som, nie, časom príde zlom, ale potom to bude náročnejšie ešte viac. Našťastie zodpovedám, len za seba, viac by sa nedalo, to by nešlo, zaberie to moje všetko, intenzívne šialenstvo. Zmenil sa môj vnútorný priestor, asi preto, že som si ho pestoval, som to k sebe privolal, oni vedia potešiť. Mám neuveriteľnú túžbu, nájsť ich, len oni nechcú, neustále sa mení môj názor na seba a svoj život. Prežívam rôzne scenáre, čo sa stalo, ako na tom som, striedanie realít, vraj sa to nedá odstrániť a pokusy sú ozaj zúfalé. Vyzerá to tak, že ani Veda tomu nerozumie, neviem, čo to študujú, oni len typujú, je to od veci a i tak nikto nedokáže dokonale vyriešiť, inú bytosť, sme taký, že každý musí nájsť sám. Vnútri sme sami, my sme všetko prežili, veľa potrebujeme pre seba, aby sa dalo, keď nezvládaš, tak problém, trebárs si na druhom brehu, ostatný to tak berú. Keď je ozaj ťažko, je to náročné, potrebujeme svoje Ja stabilné, aby sme dokázali ovplyvňovať, formovať, svoj Svet, všetci chceme pevne držať opraty, mať veci pod kontrolou, chceme byť sebavedomí, riadiť svoj osud, to ale nie, silnejší je tento Svet, ponúkol nám cestu, za to ďakujem. Budem Vás brať, ako silnú oporu, ktorá dá hodnotu, môjmu životu, neuveriteľne zážitky, ktoré žiadny človek nevymyslí. Tak to ale beriem, až po hrozne dlhých rokoch, ťažkej cesty, všetko musíme prežiť, musíme riešiť svoje problémy, ktoré sa nám do života priplietli, učíme sa celý život. Dobre napíšem to takto, ste mojimi učiteľmi, mojimi spirituálnymi partnermi a trénermi. Kontaktujete priamo moju dušu, dávajte si prosím pozor, nevydržím všetko, no ale musíš. Keď chceš rásť, musíš si to vypracovať, život nie je len tak, cesty sú kľukaté, čas všetko ukáže. Ukáže sa pravda a význam, uvedomíš si odžité roky, ocitneš sa v realite svojej existencie, práve teraz. Zvykol som si na svoju realitu, musel som sa učiť odreagovať svoju myseľ, za nič, čo sa v nej objaví, ani čo v nej je, sa nesmiem hanbiť. Cítim sa strašne, ale šancu mám, poznám sa, teraz je to tak. Zmení sa poloha vnímania, život prejde do abstraktná, experimentálna existencia, alternatívna poloha mysle, dynamický temný príbeh, život na hrane žiletky.. Tlak v každej chvíli, vynárajú sa otázky, musím rozmýšľať, naučiť sa stým žiť, keď chcem ďalej byť. Musím sledovať svoju osudovú nit, nechcem sa stratiť, podľahnúť tomuto existenčnému šoku, musím to zvládnuť, možno sa to ukľudní, cítim veľkú túžbu žiť. Vedel som dávno, že som v prúsere, čakal som kedy sa to udeje, prišlo k explózii, bola to atómová puma, aj troška zázrak, že som živý. Idem, ale život bolí, naučil som sa údery nevnímať, bolieť to, ale bolí vždy, nie som kameň, neodolám každej rane. Pravda, naučiť sa odolávať svojím pudom, stojí za to, nechcem byť ich otrok, považujem to za prízemné a chabé, riadne hnusná vec. Idem za nejasným cieľom, nerozumiem ničomu, stalo sa toho veľa, všetko malo nejasný význam, myšlienkový pretlak. Cesta nereálnej existencie, predieranie sa cez slabosti, možnosť niečo sa naučiť, naberať skúsenosti, neprestať dýchať. Som neustále on-line, bojujem o prežitie, snažím sa úplne nestratiť, po krízach, sa dať dokopy, udržať svoju myseľ na hladine. Som outsider, nezvládam existovať, úplne bežne, je to na mne vidieť, nechcem sa ale skovať, utiahnuť, ani neviem prečo, ale neviem prestať, chcem sa zachrániť, plnohodnotne žiť. Som prekvapený, že som neustále šiel, nestratil túžbu, všetko som akceptoval, sekundu po sekunde prežil, zo všetkým sa vyrovnal. Život ozaj nie je jednoduchý, hlavne, keď je všetko inak, ako sa hovorí, ako sme navyknutý, na čo sme učený, tento Svet je silnejší, spirituálny, mystický. Ľudská túžba je neskutočne silná, mnohý o tom vedia, mnohých to zlomilo, mnohé osudy to zmarilo. Vôbec sa nedivým, sám som prekvapený, že ešte zvládam, chcem sa stať ich partnerom, spirituálnym učeníkom. Potrebujem to k prežitiu, ku svojmu pokračovaniu, neviem, či mám, ale šancu, záleží, kto má aké plány, aký je tento Svet, kto má akú kvalitu, aké sú možnosti. Musím veriť a ísť ďalej, už dlho ma motivuje Nádej, fascinuje ma, neviem sa jej vzdať, cítim silnú túžbu, chcem rozvíjať, svoje psyché, svoju dušu. Vediem v sebe vojnu, túžim po Mieri, verím, že sa to ukľudní, už som sa niečo naučil, musím ísť ďalej, sledovať Nádej. Vyvarovať sa zásadným chybám, nesmiem zísť z cesty, musím byť silný, tak ako každý, život je ťažký. Choďte svojou cestou, nevzdávajte sa nikdy, je to lekcia, život sa vyvíja, vystavuje nás skúškam, musíme to ustáť. Všetko je to šanca, život je zmena, prirodzene sa vyvíja, rozvíja sa realita, hľadáme význam, hľadáme pohodu, je to cesta k pokroku, nutná k vývoju. Majme zdravú vieru, nebojme sa nikoho, hľadajme to krásne, vznešené, vzácne, doprajme si ten zážitok. Dostaňme sa do pokojnejších vôd, k súladu a harmónii, akceptujme vývin a princípy života.

Sme v kontakte s energiami vyššími, nech nás to podporí, hľadajme cestu, skúsme viac chápať, otvorme svoju myseľ Svetu, prestaňme sa skrývať. Akceptujme svoju cestu, svoj osud, svoje ťažkosti, naučme sa žiť, poučne sa zo zlyhaní a chýb, malo to tak byť. Pestujme si dobrú túžbu, riaďme svoj osud, nikdy sa nevzdajme, žiť na tejto planéte je prekrásne, ceňme to.

Toto ma dneska popadlo, vznikla táto text – báseň, čo znamená zmenu, písal som inak, dlho hľadám formu, ako ďalej tuná na Blogu. Učím sa, chcem nejako žiť, chcem nejaký byť. Tuná sa snažím vyjadriť, na niečo prísť, prečo budem žiť. Hľadám sa.

Akú to má pointu, prestaň na chvíľku, otvor oči, niečo sa ti prejaví, reálny Svet sa zobrazí, toto sa nedá pochopiť, zmysel je skrytý, tak to je, teraz, zajtra možno nie. Myslím, že to zatiaľ nikto nedokázal, neviem, či sa to zmení, my by sme to chceli, možno odpoveď je až v cieli. Preto sa stále hľadá, musí prísť ten, čo to odhalí, prinesie na Zem to vyššie, ktoré sa ku svojmu poslaniu vyjadrí, ku všetkému sa prihlási, príjme zodpovednosť. Verím, že by Svet bol potom bohatší, krajší, pokiaľ je ozaj hodnotný, čo neviem, všetko je možné, tu veľa vecí nesedí. Možno si nás chce, len podmaniť, uchrániť si svoju moc, potom jediná šanca je ho zvrhnúť, vylepšiť mu existenciu, ušetriť mu tápanie, nastaviť ho hodnotne, nahradiť ho lepším, schopnejším. Isto aj Boh má veľa nedostatkov, isto ma aj čierne svedomie, preto je Svet taký, aký je, utrpenie je silná črta,

všetkých živých bytostí, samotnej planéty Zem. Možno, tam nie je ten kompetentný, možno mu, len chutí moc, tak to vyzerá. Aké je tomu tak, sám sa časom zničí, možno ho zničí, ak ho odhalíme, neobháji svoje skutky. Bude možnosť, ako ho vymeniť, on riadi tento Svet, podieľa sa na utrpení, všetkých bytostí, bude súdený, ocitne sa v pozícii, ako my, bytosti na Zemi, niekto ho vymení. Len to je taká rozprávka, keby šiel Svet dobrou cestou, čo sa zatiaľ nedeje, nevzdajme sa nádeje, raz bude Svet a život, lepší, krajší. Máme predstavu, že Boh musí byť dobrý, čo je možno jeho zámer, vládne nám, dosť možné, niečo Čierno kňažné. My v túžbe, aby sme žili po smrti v tomto tele, či aby nás oslobodil od nášho trápenia, sa na neho obraciame s prosbami. Možno nie je tak krásny a dobrý, ako by sme chceli, ale verím, že smrť, nie je koniec našej existencie, to je dôležité, ostatné sa možno časom zmení. Isto, nie je taký, ako si ho my ľudia na Zemi predstavujeme, čo je dosť možné, nemusí byť tak dobrý, to je len naša túžba, predstava, môže to byť inak. Je ťažké riadiť tento Svet, možno preto musí taký byť, spoliehaj sa na seba, nie na Boha, sám teraz za seba zodpovedáš, cti svoje hodnoty, maj dobrú vieru, že tento Svet je hodnotný. Napísal som, len preto, že ozaj nevieme a všetko je možné, nič nie je isté, tento Svet je krutý, zlý, môže to tak byť, chcel som to, len spomenúť. Možno raz Svet, bude krásne miesto, ubudne utrpenia, ale možno to tak musí byť, aby sa naše Duše vyvíjali, aby sme sa učili. Len ťažké skúšky nám pomôžu byť ušľachtilí a hodnotný, teraz sa to musíme naučiť, preto je Svet taký. Maj dobrú vieru, neboj sa, život je dar, chráň si ho. Ver sebe, spoliehaj sa na seba, ver v dobro tohto Sveta, ver tomu, čomu Ty chceš, je to tvoja vec.

Ťažké veci majú vyššiu hodnotu, možno preto, to všetko, život na Zemi, ako peklo, cesta do strmých schodov, výstup na vysokú horu. Byť odhodlaný a nezlomný, prekonať všetky ťažkosti, po búrke vyjde Slnko, objaví sa netušené, zistíme, že to pôjde, že môže byť dobre, poučiť sa z chýb. Nikdy sa nevzdať, čím hlbšia je priepasť, tým viac nás zocelí, naučí, raz zabudneš na tie problémy, príde nové vedomie, poznanie, po búrke znova povstaneš, uvidíš krásny Svet, stúpne tvoja hodnota. Ver mi, padol som niekoľko krát. Bolo to peklo, ale neuveriteľne silné zážitky, úplne iný pohľad na Svet a Život, pohľad, ako sen, už inak pozerám na hviezdy, tento Svet je mystický, duchovný a zázračný. Cesta mohutným peklom, silný osobný prielom, zmena, posilnenie, vzostup vedomia, zušľachtenie môjho Ja, rozšírený rozmer mysle, osobný prevrat. Ak si veľký bojovník a neuspokojíš sa, čo sa dá len na čas, tak boj nikdy nekončí, stále sa budeš byť za svoje hodnoty. Bude ťa drviť klamstvo a nespravodlivosť, utrpenie všetkých bytostí, budeš mať proti sebe, všetko zlo, nekonečný boj. Veľa porážok a pádov, musíš veriť, že aj v niektorom boji zvíťazíš, musíš si vážiť úspechy. Pokorný, kľudný, časom silný bojovník za lepší Svet, raz to dosiahneš, dôležité, koľko ľudí sa vydá na túto cestu. Bojovník pravdy, od teraz, až navždy. Nie si, ako každý.

Ideme všetci spolu, vytvárame spoločné, rozhodujeme aký bude zajtra Svet. Každý prispeje svojim osobitým spôsobom, svojím príbehom, formujú sa názory, vzájomne sa ovplyvňujeme. Dobré je, správnym názorom sa nechať ovplyvniť, prijať za svoje, takto skvalitňovať, svoje Ja, svoje postoje a skutky, zlepšovať sa. Filozofia je silná veda, akú prijmeme, aký prirodzene sme, taký bude celý Svet, preto sa treba vyjadrovať, to správne hľadať, uvažovať a vyvíjať sa, ladiť svoje Ja. Individuálna viera, postoj, že Ja som Boh, keď chcem kritizovať, musíme mať osobné zázemie, svoje učenie, svoju kvalitu, svoju vlastnú filozofiu, svoju osobnú vieru, hodnotne prispievať celku. Isto nerobiť iným, čo my sami nemáme radi, neútočiť na slabosti iných, podporiť na každom a vždy to dobré, hľadať cestu k súladu a zhode, vzájomnej podpore, budovať spoločné. Každý má svoje pozitíva i negatíva, vždy sa nájde dobrá vec i chyba, nikto nie je ideál, všetci sme na ceste poznania a hľadania. Potom sú taký, čo prinesú dar, zmenia Svet, takých akých niet, geniálne, zázračné bytosti, od ktorých sa dá veľa naučiť. Ich posolstvo svojim životom zhodnotiť, šíriť dobré, zdravé, isť po ceste ku kráse, nech sa veci zmenia, aby sme si my a naša planéta vydýchli. Umenie je krásna vec, keď oslovuje našu dušu, keď je hodnotné, nie povrchné vyrábanie, ale precítená tvorba. Vyjadrovanie zo svoje duše, estetické, krásne, umelecké diela, kreatívna, zmysluplná tvorba. Každý má v sebe netušený dar, niečo vytvárať, niečo tvoriť, vyjadriť svoju bytosť, potešiť svoju dušu. Na to je teraz veľký priestor, je informačný vek, internet je skvelé médium, skvelá vec, viac a viac ľudí to začína využívať, pribúda počet ľudí, čo sa vyjadrujú tvoria. Viac a viac nám ponúka budúcnosť, ako pribúda osobná a osobitá tvorba jedincov, Svet sa vyvíja mení a zhodnocuje. Každý deň pribudne nové, objavujú sa nové zdroje, informácie sa šíria, rozvíja sa poznanie. Umenie je krásna vec, vyjadrovať svoju Dušu, svoj Svet, kreatívne investovať energiu, formovať svoju myseľ, vyjadrovať, čo nás oslovuje, čo snami hýbe, prejaviť prečo žijem. Snaha vytvoriť, niečo krásne, niečo vlastné, hľadanie svojho štýlu, krásna svojej Duše, prejaviť svoje Ja, vyjadriť sa bez zábran. Kreatívne sa vyvíjať, tvorivo sa realizovať, ďalšie bytosti zaujať, inšpirovať, motivovať k tvorbe. Hľadať to dobré. Inšpiruj sa, skús, rozvíjaj svoj vkus, objav netušené.

Každý je originál, treba to skúsiť vyjadriť, prejaviť, svoje Ja, ostatným predstaviť, rozbehnúť proces osobnej tvorby. Prejav sa, vyjadri sa, nájdi význam, objav nové, vyjadri niečo svoje. Tvoriť je dobré.