Archív značiek: Skusenosti

Skrutka

Alternatívne formy bytia:

Calothrick - Básničky, , ,

Ahoj. Aký máš deň, život je sen aktuálny, všeličo sa nepodarí, ale zase veľa hej, tak sej to dobré, niekto žobre, ale aj to je cesta ,aj to je parameter života a duchovna. Aj taká maximálna špinavosť má svoj rozmer, tak ho rozmeň, to sa na oko stalo, vtedy keď sa to zlomové dialo, cesta z komfortu do pekla, zbytočná bola každá veta, smer, tak sa zmeň z bezmocného na cteného, proste životom skúšaného ako každí, lákajú nás tu vnady, na to sme nastavení, ale nemusí to tak byť. Ja zisťujem že je to tak lepšie, nie žiť v mladosti len pre koitus, keď zahlásia odstúp, my nie sme  pre teba, potom prišla dlhoročná odveta, že som v podstate o nič neprišiel, že je to tak lepšie, keď si povieš nerieš, ale konaj inak, čo z toho vyplýva, nie nie je mi zima, samému my je dobre i keď sa duša orie, bývajú to aj zážitky mocné, čarovné. Realita nejde priamo, všeličo sa už stalo a stane sa zas, ak to nevyriešiš, čo je časté, lebo je to komplikované a si späť tam kde si bol, nedoriešil si zlom a príde to zas, tak sa možno tras, či plač, si predsa hráč, nie bábka, ktorú všetko zláka, ale vyber si svoje, čoho si hoden, čo ťa zrkadlí, nový rozmer nastaví, nech nie je časté Deja vu, lebo taký život, nejde rovno, ale pestro kľukato, stane sa čo už si zažil, zase si sa vrátil, návraty sú často v tých extrémnych chvíľach, kedy si sa priznal, som to Ja. Sú rôzne fázy, opakujúce sa frázy, treba to raz zlomiť, inak budeš krúžiť.

Sú na to rôzne parametre bytia, rôzne pravidla a zvyky, dotiahnuť akciu do konca je ťažké, ale má to grády, každý žije svoje, máme svoje pole, pôsobenia a tvorenia, zmeny. K zlepšeniu je cesta komplikovaná, lebo tento Svet je pestrý, vanú silné vetry, keď to zacítiš, tak sa prebudíš zo svojej nevedomosti, všetko sa znejasní, ukáže sa že Svet je iný, sila v každej chvíli. Jaj Ja som sa zmýlil, štandard nie je vše priamo nič, ale každý má svoju sféru vplyvu, svoje osobné poslanie, prichádza na pozvanie, začal iný boj, drž sa, alebo sa zlom, ale čo po tom, nezlom seba, ale ostatné v realite, začni písať svoje, ono to nebude až tak nové, len sa to znova objaví. Potom na to niekto narazí a možno mu to pomôže, nie som tu prvý ani sám. Tak sa nedám, iná cesta nie je ako vpred, možno ciel je stred, pokojnejšia, zlatá stredná cesta, čo ťa stále viedlo, mal si ten cit a povahu, ako sa dostať z davu k sebe samému, tam je naj zábava, keď sa s tebou každý len nezahráva, no keď sa môžeš o seba oprieť, nebyť len obeť života, mnohý tu živoria a vraj „vo vilách hrajú karty“, nevedia čo stým, takže bohatstvo je inde, každý ho má v sebe a rodine, niekedy aj na pive, ak je to zaslúžené po práci, nie ako jediné.

To čo mám Ja, ide podľa šablóny ale nie pre mňa, lebo mi to je prezentované priamo, svojsky, reálne prežité, často v extrémnych situáciách, obdobiach, fáze, na plno prežité, adresne dodané, vyjadrené priamo, so mnou sa to hralo a v tom extréme bolo čaro, neskutočné čo sa dialo, Svet má pre každého osobitný rozmer, priestor, nájde sa tam každí, kráčať v daždi po Svete, na boso a zároveň tak bohatý. Že som na slepo skončil pri blúdení lesom a v civilizácii v Partizánskom, keď som to zistil a  zbadal kde som , na nádraží veľký nápis Partizánske, bolo to aj dojatie, čo mnou prešlo, aj na to je to bohaté, pestré, každí to má niekde. Je to všade, nie je to jasné. Mne bolo naznačené mocne, že spôsobov je veľa, dá sa existovať rôzne,  hľadal som, ale priamo nenašiel, lebo iná forma existencie, vyžaduje toho veľa, často to zostane na prvom odvahe. Kvalita je treba, nebáť sa, ale ťažko zvládnuť, lebo ťa čapnú a ty sa im predstavíš, dajú injekciu a si o dekádu späť, zmena misie, ale dane sú pekelné, celé žitie než príde nová šanca, či vhodná chvíľa, možnosť to zvládnuť, možno na to celé ďalšie žitie, než prídeš do tej chvíle a znova je ta možnosť. Život nejde priamo, len mi sa tak orientujeme v nejakom čase, asi nekončí len sa niekde objavíš pri ďalšej skúške. Je to ťažké platiť také dane, ale neuvedomujeme si to, keď spadneme aj za to zvládnuté a bude to treba znovu, nutnosť zmeniť situáciu, zmaturovať, uspieť, pridať sa na stranu tých čo to dali, svoje si vzali, ale ľahko sa ide späť, „kto vysoko lieta, hlboko padá“.

Taký je život, sme tu uväznený a cesta von je extrémna a nie je na vždy, všetci sme sem padli, lebo sme to nezvládli a stratili status. Tak si to treba hľadať znova, Svet sa s nami pohrá, možnosti dodá, ty len ži, vyhýbaj sa lži, pravda má mocní rozmer i keď často pôsobí naivne, ale často nie ak je hlavná motivácia, tak naivitu prekoná, stane sa základná a nemenná, celistvá, cenná, proste pravda je i vzácna. Klamstvo vyžaduje odvahu a predstavivosť, pravda sa mne osobne páči viac, je pokojná, vznešená, som rád že ma to slovo teraz napadlo.

Je tu sila v každom detaile, všetko je mocne vyjadrené, nič tu nie je len tak, čo za bytosť je vták, vraj sú často „hajzlíci“ pre nás ľudí, väčšina tu blúdi a hrá mocnú hru života, vždy príde odveta, silné obdobie, čo nás zomkne a vyjadrí to dobré v nás, náš príspevok Svetu, keď prídeš na tú správnu vetu, ale skorej stranu, keď sa nájdeš, ďalej zájdeš. Keď vieš viac, môžeš dať príklad, ako neprehrávať, ale budovať niečo tak troška nové v danom čase a priestore.

Ako je nadpis tejto text Básne, pravda je extrémne náročná, umožnené nám je len niečo. Istý level pravdy, nám dostupnej, čo pustia zmysli. Máme ale extrémne bohatú predstavivosť, tam sa dá extrémne veľa tvoriť, sme proste Bohatý, máme túto pozíciu a vzácne dary, to čo mám mi pomáha bádať po vlastnej osy a v tom som bohatý. Mám v mysli pestro a ozaj tam sa dá nekonečne tvoriť, bádať, zisťovať, dozvedieť sa viac, len čo stým, ja to beriem „aj cesta je ciel“. Namier a strel, choď si svoje, vytvor nové, vyjadri názor, svoj postoj, choď do bodu zlomu, lebo tento Svet umožňuje existovať rôzne, kriviť pravidlá, pohybovať sa to po svojom v inom poňatí správneho, iné pravidla, ale to je pre veľmi šikovných. Niekto má veľa ale čo stým, lepšie keď si môžeš zobrať čo chceš a nie len kumulovať svetské Bohatstvo, ale čo stým. Je tu možnosť ak prekročíš silný rozmer, zabezpečiť si to, čo aktuálne potrebuješ, nie len peniaze, tie nie vždy treba, ak vieš svoje a si odvážny, vieš ako na to. Je to ale drahé a keď ťa raz čapnú ideš späť do nevedomosti, nesmie taký človek robiť chyby. Pohybovať sa tu dá zrejme rôzne. Možno aj to čo vnímame je istý obraz pre nás, bytosti na tom môžu byť rôzne, bohatý, chudobný, často klamlivé aj na ulici je to silný rozmer, veľká skúška a už je to tak, neznamená to že vieš viac, veľa nás sa pohybuje na ostrý noža, ľahko sa padá, netreba sa povyšovať že sa ti darí držať, všetko sa ľahko zmení, niekto je bohatý v snení, má bohatú fantáziu niekto vo vile hrá karty, vraj to tak často chodí. Stačí mať málo a vážiť si to, ako sa nechať stresovať o materiálne bohatstvo a nemať chvíľku kľudu. Bohatstvo má každí v sebe, každí dostal dar tuná existovať a je to tu pestré v každom detaile.  

Pôvodne som chcel napísať, len krátku báseň, bola by to aj zmena, ale nedá mi to hneď to zabaliť, lepšie je sa naladiť a ísť ďalej, potom je toho viac, len ťažšie to niekto prečíta. Ale mám to, keď to vznikne, zálohujem a dúfam, že nestratím dáta. To je tiež rozmer Sveta, to more dát, teraz je taká doba ktorá to vyjadruje, orientovať sa v tom mori dát, čo to znemená. Pravda je niekde uprostred medzi základnou bežnou pravdou, proti konšpiráciám. Sú to rozdielne Svety, ale realita je komplikovaná, strácame sa v tom. Horšie staviame sa proti sebe ako spoločnosť, o to zrejme aj ide, aby tak bolo a boli sme rozdelení, lepšie sa potom vládne, ovláda. Aj zbrane aby sa mohli vyrábať nové, treba používať, to je tiež asi motivácia, zbrojného priemyslu.

Sme v pestrom priestore, nekonečných možnosti, fantázia je veľký dar, môžeme tvoriť, to je vzácne, máme to radi, fascinuje nás to, každý sníva keď spí, vtedy sme v inam svete. Ozaj si niekto myslí že základná funkcia je to ako Realita funguje že nie je viac. Že verí len v Ľudí to by bol hnusný Svet. Je tu more bytostí, doslova to more, úplne iný Svet pod hladinou. Vieme svoje a je sila koľko je nám ešte teraz ukryté, napríklad pod tou hladinou, či vo vedomý živočíšnej ríše, nevieme čo sa za kým skrýva, majú isto svoju moc a nie sú tu len ako zväčša potrava.  Smrtí čelíme aj my. Myslím že hrajú snami hru, svojím vedomím, ale možno je všetko len hologram. Ja tak tajne dúfam, že poslanie tohto Sveta je pozitívne, lebo ak budeme čeliť svojim životným skutkom a niesť plnú vinu, tak amen tma. Že sme troška odľahčení ohľadom zodpovednosti, že tresty nie sú plné, lebo sme tu tak od mala vedený a taký je systém. Rebélia je asi vhodná, ako to cítime, čo ctíme, čo vieme, čo chceme, čo sa nám páči, k čomu sa kto hlási u mňa sú mocné hlasy, ktoré za roky značia ako píšem, spochybnenie fungovania Sveta, zároveň je všetko v podaní pochybností , na nič som priamo neprišiel len komplexné podozrenia.

Niekedy som sa tomu poddal, mal riadne fázy kedy som pátral, vnímal ten rozdielny Svet. Bolo to vždy aj čarovné, poviem vznešené, mystické. Aj nebezpečné a je mocné, že tu ešte som, akoby bola vtedy nejaká ochrana v tom psychotickom stave inom vnímaní reality v inom žití.

Dobre to zatiaľ dopadlo, som tu, zostala skúsenosť, divné poznatky, plne iný Svet. Moc ma to ovplyvňuje a podozrenia sú všeobecné, priamo nejaké poznatky, málinko. Svet je pestrý, mystický, precízny, rozsiahly, prepracovaný do detailu, nič a nikto tu nie je len tak, všetko veľa znamená, bytosti sa tu premenia, naberú svoj existenčný smer, vyjadria Svoje, prispejú celku, spoločnosti a tá je pestrá Flóra – Fauna, Vesmír.

Pohybovať sa tuná je zaujímavé, tajne osobne verím že poslanie Života je pozitívne, že to tak je, lebo inak, amen tma, ako som spomenul. Systém, ako fungujeme má ohromnú silu a hej chápem že veštenie je náročné, myslím že taký ľudia sú, lebo som prekvapený čo vnímam sám. Ja ale nie som veštec ale aj vraj „máš brutálne informácie“. Chce to veľkú odvahu. Hrá to so mnou hru a raz som rozmýšľal čo sa dozvedia na výške psychiatri a prišla mi správa „aj teba niečo učíme“. Cesty sú podobné vraj tak to chodí, ale mať to naplno zažité je iné, proste som to zažil a javí sa mi že v tom je niečo osobné, podľa toho ako to u mňa chodí, že rôzne veci sa mi dostali inak, ako tomu čo tomu verí naplno a drží sa toho čo vnímal, ja to beriem skorej skúsenosť v tomto rozsiahlom Svete, indície. Tak to vyzerá,  vyzneje, tak ti vnímam, často snívam, svoj životný sen, plný zmien a znakov, ako kov na kov, také trenie, v teráriu života, javisku žitia, potreby bytia, žitia, vnímania. Vnímanie, ako osobného i celku, nie je všetko sledovať telku, internet, rádio, to by sa im páčilo. Fantázia je mocná, máme ju radi, aj nám radí, treba žiť svoj Svet, nie len ten bežný, čo sa nám núka, nie je to náhoda, sledujú sa tu rôzne ciele a to všelijaké, boj o moc. Moc je mocná. Volíme „slobodne“ len koho, ponuka je klasická, často ide o menšie zlo, odrazené od mocností a ich plánov.

Už stačí, aj tak túto koncovku malo kto prečíta, sám čítam malo. Preto som rozmýšľal napísať niečo kratšie so silnými slovami, ale zostalo to nakoniec pri starom.

Tak sa majte pekne, prajem úspešné žitie, nech je ten úspech taký čo ctíme. Prajem spokojnosť. Život nemusí byť bohatý len materiálne.

Stôl

Každý deň, nejako. Aspekty.

Calothrick - Text, , ,

Mám v sebe pár pív, písal som všelijaký, len nie opití. Opitosť mi k tomu nesedí, jedine niečo kratšie to ma desí viac ako moja klasika. Mám problém používať silné spojenia, básnické, mám skorej rád ľahké plynutie v dlhšom rozmere a sám neviem čo bude teraz, nepripravoval som sa a je viac hodín ako je zvyk, ale také malé vzplanutie z ktorého neviem čo bude, podlieham nude, keď som aktívne riešil hlasy, tak som nudu nepoznal, lebo stále bolo inak, nové scenáre. Povedali mi že ten posledný je posledný, zatiaľ tomu tak je a je to pár mesiacov, nič potešiteľné, troška si pýtam ďalší, ale zostalo to pritom označenom ako poslednom, nejaký incident zo základky. Životy nejdú priamo a sú v minulosti veci ktoré my nevieme, neevidujeme, aspoň mne to tak vychádza. Tak skúsim rýmovať, nech dám tomu výraz, nech to má formu, odolávať klasike je ťažké, každý má štýl, len niekto to vyjadruje takto písaním, niekto len pri pive v krčme, tam je jeho rajón, mne to dôjde málo, aby to v živote hralo, to je niekedy málo i keď vedú sa tam ťažké témy, len odchody sú ťažké, nejako sa nikomu domov nechce, tam to všetci poznáme a doma je slušne v krčme divoko, ale doma sa lepšie spí ako za stolom v krčme, otlačený a nedá sa plne vyspať po pravde neviem teraz či sa mi stalo, že som driemal na stole to skorej v robote pri viac dňovej šichte. Mňa aj zastaví žalúdok a nie som taký extrémista. A alkohol nie je jediný sú tu iné latky, ktoré sú tvorivejšie a ponúkajú v tomto viac, ale to aj krachu, iný rozmer, iný štýl, iné možnosti, iná cesta terénom, alkohol je nejaký lebo je legálny, iné veci sú iné a prejavy sú skryté v kriminalizácii, von sa nedostanú reálne prejavy, všetko je tabu, keď toho vpáliš, tak to akceptuješ, neskorej to ale tak nejde, je toho veľa, taká čierna diera v realite, Svet sa zmení, je som sa zničiť vtedy nedal a už je to dávnejšie, človek si to musí vyrovnať v sebe inak to nejde. Môže byť milión rád, prísť na to musíš sám a prijať si ako chceš ísť ďalej, no proste chceš aj troška kľud,  lekári to nazývajú blud, ale je to kvalitka, pekne ťa to nachytá a stále sa to mení, otvorené dvere, stále niekto niečo chce a je to zamotané, otázne či to chceš, ja to aj milujem, ale hádže ma to hore dole a bolo more misií, teraz plánujem kľudnejší scenár, lebo ono to nikdy nekonči, pekne ťa to precvičí, pomotá a vystaví extrému, tento Svet je moc a to veľmi, moc, moc. Slovko moc je mocné, každý svoju máme, nejako s ňou zaobchádzame, rysujeme cesty životom, neviem kde som ale moc ďaleko nie oproti rozmerom tohto Sveta, tejto reality. Ale čo som zažil bola sila, len stále málo, pokiaľ mám pokračovať v tomto Svete no amen tma, čo ešte príde, aký budem žiť príbeh, čo ma čaká je to jazda, skúšam sa zväčša nebáť, mám na to návyk, desia ma skorej bežné životné parametre a pohyb v tom, často odchádzam celý a so zážitkom, ale rozmer Sveta je mocný a ja človiečik, niekedy prihoratý, niekedy slabý, niekedy, akurát je tu toho na nás moc, ako zvládať dôležité je plávať vo svojom živote, všetko nepochopíme, všetko nie je v našej moci sme len ľudia, no a neviem aký postoj má k nám Živočíšna ríša, zrejme má veľkú moc a ovplyvňuje nás ľudí. My ich lovíme a oni neviem, zrejme psychologická hra, majú svoju hru voči nám ľudom, neviem prečo sa nám javia, ako menej, len preto že nehovoria našou rečou. Isto hrajú svoju hru na naše mysle, po pravde neviem či takto nemám aj schizu. Sme šikovný posedov je ozaj prehnane veľa, až moc, posed vedľa posedu, kde je kúsok lesa. Preto ma to nedávno vyhnalo do lesa, ale tam je nebezpečne, bol som tam cez deň v moci no to by bolo iné strachu by som sa nevyhol. V noci som šiel len na začiatku kúsok, v obkľúčení posedov. Zrejme zver ovplyvňuje lovcov a nás všetkých. Raz keď mňa viezli so záchrankou behalo hrozne veľa zveri na cestu, akoby ich tá sanitka vedela privolať, po pravde neviem ako to funguje. Veľa je asi hologram, ale čo to znamená neviem, napríklad voči svojej osobe, nejako žiť musím. Snáď moja cesta má i plusy, som konzervatívny, i pestrý, tak nás vedú cesty, sú to známe javy, ale zaujímavé, že človek sa pri tom stretne napríklad s prameňom nejakej rieky, tak to myslím chodí, ale nazývať to len blud, tie klasické miesta, že nás to zavedie, inak mi nevychádza len že je to riadené niečím vyšším, také bludy a halucinácie. Má to kvalitu, to že to takto chodí ma neuspokojuje, lebo je to riadne, taký prameň rieky, buchot ako ťažký stroj, zďaleka počuť. Podľa všetkého tak to býva že to schizofrenik má po ceste, obdobné veci, ale podivné. Lekári len bludy a halucinácie po pravde v tomto meradle aj ich klasifikácia vyzneje ako bludy a halucinácie oproti realite ako to v skutočnosti je. Zatiaľ ani nepoznáme vlastné vedomie a to zvieracie už vôbec, aké sú naše vedomia, vieme málo teda aspoň verejne, čo kto vie neviem, možno sa to niekde pri štúdiu preberá, neviem na koľko presne, ale je to potom v tom skryté, poctivo držia tajomstvo, asi ako svoju výhodu, lebo tam sa človek priamo nič nedozvie, len krútia hlavami a že bludy a halucinácie a hotovo. Život je ale pestrý a jedincov to neuspokojí, majú svoje záhady, ktoré im cestu skrížili, svoje si stým užili, keď ten hlavolam lúštili, žili. Nie každý je ale milí a to na všetkých frontoch, na každej strane barikády, každý svoje chráni, svoje pravdy, svoje i zmienené bludy, halucinácie. Zapisujú svoje, niekedy, nepíšu, čo potrebujú, ale nie je to len zle, lebo ma to naučilo, že poradiť si musím hlavne sám, ozaj nikto ti nedá návod na život jedinca, sme stále troška originál, cestu si musíme nájsť a to je na tom fajn. Ja som to troška vypálil trebárs tuná že otvorene píšem, nerobí to každý, nech to nie je navždy, tvorivosť cením, aj ohľadom že to mám v živote, ako spoveď jedinca, čo to rieši. Nech to nie je len že bludy a halucinácie a to vše. Pre toho človeka je tam osobný život, nevyhne sa tomu, som zvedavý či dôjde bod zlomu a uvidím viac, budem to tak hrať, hľadať. Teraz som vo fáze že chcem viac kľud, brať poctivo lieky a Žiť kľudnejšie, nútia ma parametre žitia v tejto realite v tomto spoločenstve, i keď zaujímavé je to pekelne, ale ozaj neviem, či ozaj nie pekelne. Momentálne mám kľud v mysli, teraz ma trápi ako práca a tak ako zvládať, peniaze sú treba a keď chcem ísť ďalej potrebujem zvládať aj pracovné veci, nie len keci, okolo tejto veci. Svet ma parametre za čo sú peniaze, niekedy to pôsobí ako hračka, keď to niekto dokáže, ale tak to má len niekto, často jedine denno dennou prácou, práca šľachtí a to takmer každá tá poctivá. Špinavé ruky čisté peniaze, asi to tak je. Nie len klamať a čakať na podpis. Remeslo má svoje čaro, som rád že som absolvoval cestu v elektrotechnike, nie som nejako odborník ale vynašiel som sa v daných úlohách a získal som k tejto profesii vzťah. To čo mám v živote mi to troška komplikuje, ide o elektriku a bezpečnosť je dôležitá aj oprávnenie je nutný súhlas lekára. Dlho som išiel a neriešil, ale odkedy som požiadal o invalidný, tak je to iné. Montuje sa to do môjho montovania.

Písanie som si obľúbil, vždy treba zvoliť nejakú hudobnú kulisu, podľa nálady, alebo niekedy len tak čo je momentálne aktuálne. Dnes mám otvorené pivko a je to ozaj nezvyk, bol som na pive, kúsok v krčme a napadlo ma že skúsim aspoň kratšiu básničku ale nejako mi nejdú do scenára, tie silný básnické výrazy a tak to ťahám a píšem viac, dlhší text. Aj z tohto nebude text-báseň, označím to len ako text, to sa rozhodujem niekedy neskorej, počas písania. Ale dnes podleziem latku, čo nerád, lebo čas dňa ma tlači, chodím skorej spávať, ale tú latku v dĺžke nerád podliezam. Ale vždy sú nejaké okolnosti okolo písania, musím to tak brať. Vnímam ale ten rozmer pivka, prichádza únava, sranda že ozaj po pivku mám teraz premiéru, tak to musím brať ako motiváciu, čo z toho vytiahnem. Posuniem večierku a po tomto rezignovanom čase uvidím koľko pribudne.

Momentálne po čase začínam pracovať a nie je to ľahké, pozíciu montéra som dlhšie nerobil, len súkromne, pre rodinu a známych no a čo neurobíš to nemáš, vnímam aj tok času a to že som si odvykol, teraz som montér ale viac ma baví práca servisného technika na nejaké únosné mne, zariadenie. Cítim vek ale zase som schudol tak je možnosť lepšej pohyblivosti. Nevyberiem si momentálne, ako som si počas života hľadal práce, zažil som keď som si mohol vyberať a inokedy aj po krátkej dobe som bol na tom na pracovnom trhu zle. Naozaj každé hľadanie práce bolo iné, bol som v inej pozícii. Momentálne doktorské bránenie, jazyková zlá vybavenosť. Ale mám dôchodok čo je nejaká suma, telefón v daný termín cinkne i keď sa nedarí a som doma. Po pravde keď som mal aktívne v mysli, nepoznal som nudu, vždy bolo čo riešiť, teraz mám kľudnejšie v mysli ale prišiel atak nudy. Beriem to skorej ale ako relax nie len nudu, vzácny je aj väčší kľud. Po pravde posledná fáza mala riadne parametre a chcem si to pamätať, ako skúsenosť, zážitok, to som ozaj troška vyliezol z komfortu, klasického žitia, ale Žiadna sranda a to je na tom mocné, že to má vyjadrenie v rámci života, tejto reality. Len neviem stále čo so sebou nesiem z minulosti, aj v tomto živote je plno záhad, čo a ako a z minulosti mimo tohto života, čo bolo predtým neviem, že by som tu bol teraz akože raz a to je vše, asi niečo za sebou ťahám z minulosti, ale aj teraz je toho dosť, čo to znamená, ako žijem, čo vnímam, aký som, čo robím, ako sa správam.

Tak prvé alko písanie. Ale vždy som rád ak sa rozhodnem a niečo napíšem, predsa vždy niečo preberám, niekedy možno filozofujem, niekedy mudrujem o veciach čo sú viac ako ja viem. Tajomstvo, mystérium, vnímanie.  Na blogu mi záleží, neriešim tu všetky veci, ale skorej to beriem ako také uvažovanie a sám seba tak učiť, nie sú to nejaké veľké pravdy, skorej také voľné uvažovanie, nemôžem povedať, ako ma jeden človek napadol že si musím stáť za svojim názorom ale často je to skorej také uvažovanie v danom čase, neuvažujem že píšem priamo nejaké veľké pravdy, skorej že nad niečím uvažujem a to za klávesnicou pri vypisovaní. Hej vypisujem sa troška.

OK tak to je vše, začal som neskorej a tak skorej končím, čo je také, ale tak to funguje. Troška uvažovania, mám za sebou, teraz ma čaká proces uverejnia na blogoch, mám dva obsahovo rovnaké, tie isté články, len vzhľad je iný. Dopijem pivko  a pôjdem spať. Dobrú noc pomaly, teraz v tejto chvíli. Každý to má inak a niečo za nami zostáva ako minulosť, aj tým čo sa mi dostalo do života, zvykol som si že dôležitý je prítomný okamih, niekedy a to často sa inak nedalo, lebo v mysli bolo rušno. Mám takú myseľ, musel som sa prispôsobiť. Uvidím čo príde, svoj život mám rád taký aký je. Beriem to ako spestrenie života, ako zážitky nevšedného charakteru.  Maj sa OK.

Zaostrenie

FLÁKANIE KADE, TADE. MIESTA A SILA.

Calo - Text, ,

Niečo z poslednej doby. Flákal som sa s fábiou v Smrdákoch, ocitol som sa na cintoríne u 300 ročnej, myslím lipy. Chcel som tam stráviť noc, ale nakoniec som tam bol kratšie a bádal inde. Na cintoríne bolo veľa anjelikov pri pomnîkoch s vystrečenou nohou. Pár som ich pobozkal na nožku, evidentne tam boli i na tento účel. Oslovil som jedno dievča s psíkom, mala ho na krátko na vodítku. Nevedel som ako to je a psíkom sa všeličo vysvetľuje ako som zistil. Bola to nakoniec fenka a vraj mám hovoriť. Pracoval som vtedy so scenárom a ten je každú chvíľu iný, že človek, ja, ako chalan by mal zostať v jednom a to prvom vzťahu, že viac je už nižší level existencie a problém, usmiala sa lebo som jej to hovoril. Prišiel jej otec a poznamenal že psík je suka zachytil moje slová. Ako som bol na cintoríne bral som to že zrejme si zaslúžim trest, že som na tom negatívne voči tým hrobom. Prišli 3 ženy s psikmy a oslovovali ich ženskými menamy, fenky. Pre mňa špecifické, lebo nútene pracujem v oblasti rovnoprávnosti, ale v opačnom garde. Som muž a to je pre mňa dôležité tak to vnímam tak. Cítil som nebezpečie, že sa mi tam niečo stane, ale vraj jeden hrob bez dátumu smrti myslím je vraj najvävsia ku… môjho života. Čo sa vyjadrilo že možno nie som vo vynnej pozícii ale možno v kladnej. Silno je hre moja minulosť, moja karma. Kto som bol, kto som. Dlho stretávam ľudí a vnímam podobnosť na iného človeka, viem že myšlienky, čo nás napadnú niesu náhoda. Dlhšie sa má aj hlavne v psychiatrickej nemocnici, že či som bol tam, či tam, či väčší špecialisti že má priamo poznali, ako iného človeka.

Intenzitu prostredia tohto Sveta, som vnímal, hocikde, všade. Troška som si prešiel v okolí,rôzne miesta a veci vnímam špecificky, ako to je v rozmere ženy, muži a tejto reality. Moc má to tam ťahá a scenárov je neuveriteľne veľa, často každých 20 minút iný. Neskorej mi povedali drsne jeden scenár a ten je vraj posledný, ale to nabudúce.

Pracujem z rovnoprávnosťou ale z opačnej situácie a nie len že ženy sú len obete ale že majú veľa svojích výhod, zbraní ako sex a ďalšie. Dostávam od toho riadne ale je to tak že som muž a takto sa to rieši, nie je to až tak prekvapivé opačne nesú zodpovednosť one a po pravde bude to zamotané, mne prezentujú ženy v sile a to hlavne cez náboženstvá. Ak nesú plnú zodpovednosť, že nie sú zvýhodnené ako sa mi dlho núka, budú to mať drsné.

Troška bádam no a tu sú iné miesta. Všade hrôzostrašné miesta. Všade zanedbané a strašidelné miesta, hlavne v noci. Opustenené ale i obývané miesta. Je to všade, miesta dýchajúce minulosťou a stopami času ovplyvnené miesta. Stačí zobrať našu dedinu, strach a hrôza čo tam máme hneď v centre ale všade. DSS v kaštieli, rozbitá konzervareň, DSS pre starších, medzi územia, všade okolo. Všade okolo je intenzívne prostredie napríklad na drahách. Nebol som všade ale také je tu prostredie, neupravené, s rukopisom času, či nové veci v temnom rúchu. Miesta sa aj inak vyjadrujú, záleží od času, spôsobu obhliadnutia, deň, noc, baterka, či bez, strana cez ktorú sa blížime, s predu či zo zadu. Videl som kadečo a dostával rôzne info.

No mám to troška hororové a každopádne je tu kde, čo študovať. Budova fontány, novo stavba na ktorú priamo upiera zrak stĺp na hlavnej križovatke, panna Mária, ktorú beriem rôzne, ale silno v živote vnímam jej vplyv, ale som okolo nej neistý, nie som plný nejakej dôvery, len viem že je mocná. A kresťanstvo sa nám tu mocne a dlho núka a ostatné odsúva. To ponúkanie, socha piety všade, ukrižovaný Ježiš všade. A je toho ozaj prehnane veľa a všade. Viem že je to ohromná moc a mám pochybností. Len trebárs ešte som nebol tej dobroty a nečítal som ani bibliu. Náš dvor je tiež miesto, čo má troška vystrašilo no ale ono je to všade.

A potom príroda, stromy, všetky rastliny, jazerá, potoky no a zvieracia ríša. Sochy na oltáry v Šaštine zo zlata s krídlami na ľavo tvorca živočíšnej ríše a na pravo ocas. Tak to býva v živočíšnej ríši. A povedali mi že ohľadom existencie rôznych bytostí by vraj boli zvedavý na moje vysvetlenie. Prečo je to tak a prečo existujú rôzne bytosti v tejto ríši. Že to by sa chceli spýtať mňa. Je možné že dvere s otváracím oknom hore za oltárom je miesto Božieho súdu, alebo obyčajne dvere, neviem. Ťažko povedať aký je Svet a naša realita, ale je to mocné.

Flákal som sa po okolí s Fabiou a rád by som pokračoval ale rozvažnejšie, držal si pokoj. Niečo som už testoval a neviem po tej existenčnej rozdielnej ceste kráčať, dá sa všelijako fungovať, tak bolo by fajn myslieť aj na bezpečnosť. Noc je riadna.

V Brne má nabúrali od zadu a absolvoval som opravu cez servis v Prahe. Mal som náhradné vozidlo veľmi podobné môjmu, modrá Fabia Combi. S tou som potom brázdil miesta, na českých značkách. Ponúkol sa mi aj rozmer že to mám ozaj kúsok do Česka a Rakúska, pocítil som to riadne.

Teraz som v nemocnici v Pezinku po udalostiach ktoré popíšem nabudúce.

Ponúklo sa mi možné že sú rôzne miesta kde ľudia so schizou chodia, miesta ktoré sú aj strážené no nevyrazil som hneď a myslel som že som v háji. Ľudia a to všetci inak na mňa reagovali. No a nakoniec som predsa niekam vyrazil, podnikol som cestu kusom prírody k zvieracími prostrediu. Troška má trápia veci, ako to tu funguje a ponúklo sa mi i že majú veľkú moc. Že samé ovplyvňujú nás ľudí. Neviem či to nemám kontakt so zvieracou ríšou, možné je i to.

Scenárov na tento Svet mám veľa, jeden za druhým sa mi to mení a som nútený si v mysli takto prijímať tieto rôzne rozmery a možnosti. Zaujať postoj v mysli.

Tak zase nabudúce. Maj sa fajn.

calothrick-foto-rcv

Ja 2000 - Zo šuplíka, , ,