Mám v sebe pár pív, písal som všelijaký, len nie opití. Opitosť mi k tomu nesedí, jedine niečo kratšie to ma desí viac ako moja klasika. Mám problém používať silné spojenia, básnické, mám skorej rád ľahké plynutie v dlhšom rozmere a sám neviem čo bude teraz, nepripravoval som sa a je viac hodín ako je zvyk, ale také malé vzplanutie z ktorého neviem čo bude, podlieham nude, keď som aktívne riešil hlasy, tak som nudu nepoznal, lebo stále bolo inak, nové scenáre. Povedali mi že ten posledný je posledný, zatiaľ tomu tak je a je to pár mesiacov, nič potešiteľné, troška si pýtam ďalší, ale zostalo to pritom označenom ako poslednom, nejaký incident zo základky. Životy nejdú priamo a sú v minulosti veci ktoré my nevieme, neevidujeme, aspoň mne to tak vychádza. Tak skúsim rýmovať, nech dám tomu výraz, nech to má formu, odolávať klasike je ťažké, každý má štýl, len niekto to vyjadruje takto písaním, niekto len pri pive v krčme, tam je jeho rajón, mne to dôjde málo, aby to v živote hralo, to je niekedy málo i keď vedú sa tam ťažké témy, len odchody sú ťažké, nejako sa nikomu domov nechce, tam to všetci poznáme a doma je slušne v krčme divoko, ale doma sa lepšie spí ako za stolom v krčme, otlačený a nedá sa plne vyspať po pravde neviem teraz či sa mi stalo, že som driemal na stole to skorej v robote pri viac dňovej šichte. Mňa aj zastaví žalúdok a nie som taký extrémista. A alkohol nie je jediný sú tu iné latky, ktoré sú tvorivejšie a ponúkajú v tomto viac, ale to aj krachu, iný rozmer, iný štýl, iné možnosti, iná cesta terénom, alkohol je nejaký lebo je legálny, iné veci sú iné a prejavy sú skryté v kriminalizácii, von sa nedostanú reálne prejavy, všetko je tabu, keď toho vpáliš, tak to akceptuješ, neskorej to ale tak nejde, je toho veľa, taká čierna diera v realite, Svet sa zmení, je som sa zničiť vtedy nedal a už je to dávnejšie, človek si to musí vyrovnať v sebe inak to nejde. Môže byť milión rád, prísť na to musíš sám a prijať si ako chceš ísť ďalej, no proste chceš aj troška kľud, lekári to nazývajú blud, ale je to kvalitka, pekne ťa to nachytá a stále sa to mení, otvorené dvere, stále niekto niečo chce a je to zamotané, otázne či to chceš, ja to aj milujem, ale hádže ma to hore dole a bolo more misií, teraz plánujem kľudnejší scenár, lebo ono to nikdy nekonči, pekne ťa to precvičí, pomotá a vystaví extrému, tento Svet je moc a to veľmi, moc, moc. Slovko moc je mocné, každý svoju máme, nejako s ňou zaobchádzame, rysujeme cesty životom, neviem kde som ale moc ďaleko nie oproti rozmerom tohto Sveta, tejto reality. Ale čo som zažil bola sila, len stále málo, pokiaľ mám pokračovať v tomto Svete no amen tma, čo ešte príde, aký budem žiť príbeh, čo ma čaká je to jazda, skúšam sa zväčša nebáť, mám na to návyk, desia ma skorej bežné životné parametre a pohyb v tom, často odchádzam celý a so zážitkom, ale rozmer Sveta je mocný a ja človiečik, niekedy prihoratý, niekedy slabý, niekedy, akurát je tu toho na nás moc, ako zvládať dôležité je plávať vo svojom živote, všetko nepochopíme, všetko nie je v našej moci sme len ľudia, no a neviem aký postoj má k nám Živočíšna ríša, zrejme má veľkú moc a ovplyvňuje nás ľudí. My ich lovíme a oni neviem, zrejme psychologická hra, majú svoju hru voči nám ľudom, neviem prečo sa nám javia, ako menej, len preto že nehovoria našou rečou. Isto hrajú svoju hru na naše mysle, po pravde neviem či takto nemám aj schizu. Sme šikovný posedov je ozaj prehnane veľa, až moc, posed vedľa posedu, kde je kúsok lesa. Preto ma to nedávno vyhnalo do lesa, ale tam je nebezpečne, bol som tam cez deň v moci no to by bolo iné strachu by som sa nevyhol. V noci som šiel len na začiatku kúsok, v obkľúčení posedov. Zrejme zver ovplyvňuje lovcov a nás všetkých. Raz keď mňa viezli so záchrankou behalo hrozne veľa zveri na cestu, akoby ich tá sanitka vedela privolať, po pravde neviem ako to funguje. Veľa je asi hologram, ale čo to znamená neviem, napríklad voči svojej osobe, nejako žiť musím. Snáď moja cesta má i plusy, som konzervatívny, i pestrý, tak nás vedú cesty, sú to známe javy, ale zaujímavé, že človek sa pri tom stretne napríklad s prameňom nejakej rieky, tak to myslím chodí, ale nazývať to len blud, tie klasické miesta, že nás to zavedie, inak mi nevychádza len že je to riadené niečím vyšším, také bludy a halucinácie. Má to kvalitu, to že to takto chodí ma neuspokojuje, lebo je to riadne, taký prameň rieky, buchot ako ťažký stroj, zďaleka počuť. Podľa všetkého tak to býva že to schizofrenik má po ceste, obdobné veci, ale podivné. Lekári len bludy a halucinácie po pravde v tomto meradle aj ich klasifikácia vyzneje ako bludy a halucinácie oproti realite ako to v skutočnosti je. Zatiaľ ani nepoznáme vlastné vedomie a to zvieracie už vôbec, aké sú naše vedomia, vieme málo teda aspoň verejne, čo kto vie neviem, možno sa to niekde pri štúdiu preberá, neviem na koľko presne, ale je to potom v tom skryté, poctivo držia tajomstvo, asi ako svoju výhodu, lebo tam sa človek priamo nič nedozvie, len krútia hlavami a že bludy a halucinácie a hotovo. Život je ale pestrý a jedincov to neuspokojí, majú svoje záhady, ktoré im cestu skrížili, svoje si stým užili, keď ten hlavolam lúštili, žili. Nie každý je ale milí a to na všetkých frontoch, na každej strane barikády, každý svoje chráni, svoje pravdy, svoje i zmienené bludy, halucinácie. Zapisujú svoje, niekedy, nepíšu, čo potrebujú, ale nie je to len zle, lebo ma to naučilo, že poradiť si musím hlavne sám, ozaj nikto ti nedá návod na život jedinca, sme stále troška originál, cestu si musíme nájsť a to je na tom fajn. Ja som to troška vypálil trebárs tuná že otvorene píšem, nerobí to každý, nech to nie je navždy, tvorivosť cením, aj ohľadom že to mám v živote, ako spoveď jedinca, čo to rieši. Nech to nie je len že bludy a halucinácie a to vše. Pre toho človeka je tam osobný život, nevyhne sa tomu, som zvedavý či dôjde bod zlomu a uvidím viac, budem to tak hrať, hľadať. Teraz som vo fáze že chcem viac kľud, brať poctivo lieky a Žiť kľudnejšie, nútia ma parametre žitia v tejto realite v tomto spoločenstve, i keď zaujímavé je to pekelne, ale ozaj neviem, či ozaj nie pekelne. Momentálne mám kľud v mysli, teraz ma trápi ako práca a tak ako zvládať, peniaze sú treba a keď chcem ísť ďalej potrebujem zvládať aj pracovné veci, nie len keci, okolo tejto veci. Svet ma parametre za čo sú peniaze, niekedy to pôsobí ako hračka, keď to niekto dokáže, ale tak to má len niekto, často jedine denno dennou prácou, práca šľachtí a to takmer každá tá poctivá. Špinavé ruky čisté peniaze, asi to tak je. Nie len klamať a čakať na podpis. Remeslo má svoje čaro, som rád že som absolvoval cestu v elektrotechnike, nie som nejako odborník ale vynašiel som sa v daných úlohách a získal som k tejto profesii vzťah. To čo mám v živote mi to troška komplikuje, ide o elektriku a bezpečnosť je dôležitá aj oprávnenie je nutný súhlas lekára. Dlho som išiel a neriešil, ale odkedy som požiadal o invalidný, tak je to iné. Montuje sa to do môjho montovania.
Písanie som si obľúbil, vždy treba zvoliť nejakú hudobnú kulisu, podľa nálady, alebo niekedy len tak čo je momentálne aktuálne. Dnes mám otvorené pivko a je to ozaj nezvyk, bol som na pive, kúsok v krčme a napadlo ma že skúsim aspoň kratšiu básničku ale nejako mi nejdú do scenára, tie silný básnické výrazy a tak to ťahám a píšem viac, dlhší text. Aj z tohto nebude text-báseň, označím to len ako text, to sa rozhodujem niekedy neskorej, počas písania. Ale dnes podleziem latku, čo nerád, lebo čas dňa ma tlači, chodím skorej spávať, ale tú latku v dĺžke nerád podliezam. Ale vždy sú nejaké okolnosti okolo písania, musím to tak brať. Vnímam ale ten rozmer pivka, prichádza únava, sranda že ozaj po pivku mám teraz premiéru, tak to musím brať ako motiváciu, čo z toho vytiahnem. Posuniem večierku a po tomto rezignovanom čase uvidím koľko pribudne.
Momentálne po čase začínam pracovať a nie je to ľahké, pozíciu montéra som dlhšie nerobil, len súkromne, pre rodinu a známych no a čo neurobíš to nemáš, vnímam aj tok času a to že som si odvykol, teraz som montér ale viac ma baví práca servisného technika na nejaké únosné mne, zariadenie. Cítim vek ale zase som schudol tak je možnosť lepšej pohyblivosti. Nevyberiem si momentálne, ako som si počas života hľadal práce, zažil som keď som si mohol vyberať a inokedy aj po krátkej dobe som bol na tom na pracovnom trhu zle. Naozaj každé hľadanie práce bolo iné, bol som v inej pozícii. Momentálne doktorské bránenie, jazyková zlá vybavenosť. Ale mám dôchodok čo je nejaká suma, telefón v daný termín cinkne i keď sa nedarí a som doma. Po pravde keď som mal aktívne v mysli, nepoznal som nudu, vždy bolo čo riešiť, teraz mám kľudnejšie v mysli ale prišiel atak nudy. Beriem to skorej ale ako relax nie len nudu, vzácny je aj väčší kľud. Po pravde posledná fáza mala riadne parametre a chcem si to pamätať, ako skúsenosť, zážitok, to som ozaj troška vyliezol z komfortu, klasického žitia, ale Žiadna sranda a to je na tom mocné, že to má vyjadrenie v rámci života, tejto reality. Len neviem stále čo so sebou nesiem z minulosti, aj v tomto živote je plno záhad, čo a ako a z minulosti mimo tohto života, čo bolo predtým neviem, že by som tu bol teraz akože raz a to je vše, asi niečo za sebou ťahám z minulosti, ale aj teraz je toho dosť, čo to znamená, ako žijem, čo vnímam, aký som, čo robím, ako sa správam.
Tak prvé alko písanie. Ale vždy som rád ak sa rozhodnem a niečo napíšem, predsa vždy niečo preberám, niekedy možno filozofujem, niekedy mudrujem o veciach čo sú viac ako ja viem. Tajomstvo, mystérium, vnímanie. Na blogu mi záleží, neriešim tu všetky veci, ale skorej to beriem ako také uvažovanie a sám seba tak učiť, nie sú to nejaké veľké pravdy, skorej také voľné uvažovanie, nemôžem povedať, ako ma jeden človek napadol že si musím stáť za svojim názorom ale často je to skorej také uvažovanie v danom čase, neuvažujem že píšem priamo nejaké veľké pravdy, skorej že nad niečím uvažujem a to za klávesnicou pri vypisovaní. Hej vypisujem sa troška.
OK tak to je vše, začal som neskorej a tak skorej končím, čo je také, ale tak to funguje. Troška uvažovania, mám za sebou, teraz ma čaká proces uverejnia na blogoch, mám dva obsahovo rovnaké, tie isté články, len vzhľad je iný. Dopijem pivko a pôjdem spať. Dobrú noc pomaly, teraz v tejto chvíli. Každý to má inak a niečo za nami zostáva ako minulosť, aj tým čo sa mi dostalo do života, zvykol som si že dôležitý je prítomný okamih, niekedy a to často sa inak nedalo, lebo v mysli bolo rušno. Mám takú myseľ, musel som sa prispôsobiť. Uvidím čo príde, svoj život mám rád taký aký je. Beriem to ako spestrenie života, ako zážitky nevšedného charakteru. Maj sa OK.
