Kedysi som lietal, ako odtrhnutý plagát na miestach,

kde som si neveril, ale možno, niečo vytvoril. Tancoval

som z celých síl a zároveň strácal silu žiť. Ja, keď sa

necítim dobre, mám pocit, že ubližujem a potom lepšie,

nemať nič. Do tanca som vyložene upadal a skoro nič

nevnímal, ani neviem čo som robil, len som sa po

svojom bavil na ostatné, som si netrúfal. Myslel som si,

že aj to sa dá. Ten, kto tam vtedy nechodil, myslel som,

že nemôže žiť. Priznám bol som zraniteľný a tie veci som

nemal robiť. Mal som si dať, riadny pozor, nesprávať sa

ako blázon. Ja som v tom však žil a sebe si aj vysvetlil.

Žijeme náročný život, je ľahké riadne sa potknúť a na

hubu padnúť. Rozlúčka nedopadla dobre, bol som rád,

že už sa do toho nevystavím a nabudúce sa už

nedostavím, bola to aj úľava. Podozrivo voľný priestor a

ja som tam vliezol, stačilo prežiť do rána, tak to bolo

veľa krát. Čo som, ale uvidel, to som ozaj nečakal, no a

ani, nechápal. Niečo, čo nebolo ľudské, ale možno niečo

vyššie. To som ozaj nečakal a totálne sa vyľakal. Vedel

som, že to nedokážem vyriešiť a ani sa priblížiť, bol som

zo seba sklamaný, vôbec som si neveril. Musel by ma

niekto pochopiť, kto by ma chcel podporiť. Ono to však

ide inak a to ja už nechápem. Len sa snažím odpútať

a možný krach nevnímať. Niečo som si, ale možno

dodnes zachoval a nenechal sa skrachovať.

 

Neviem, či to nie sú, len pomätené slova, Ja v tom

nemám žiadny prehľad, niečo také som však zažil a

svoju cestu stratil.

Železo sa kuje za horúca a mňa drží silná horúčka.

Rozpálené všetky bunky, len ten tvar sa nemení, veď

predsa, som jeden z nich. Na to všetko rozpálené,

dopadá zimný dážď, možno je to, jedna z krás.

Potom začne husto snežiť, všetko musí človek prežiť,

alebo sa môže vzdať, na seba sa vykašlať. Vzdať sa,

to je ťažký rébus, zamestnáva všetko, nielen hlavu.

Keď sa vzdám, budem bezbranný a nikdy sa nevrátim,

Ja nemôžem, byť na okraji. Hodiť všetko za hlavu, ale

ako teraz, budem dýchať a ako sa budem vnímať.

Sú tu jasné mantineli, ja som na bojovom poli. Neviem,

či ma neklame aj úspech a nikdy ku mne nepríde,

no inak ani nemusí, Ja chcem, len reálne žiť,  nie

len blúdiť a doma sa nudiť. Mne, už ozaj stačí malo,

stačí kľudná myšlienka a ten pocit, že sa dá, prežiť v

tomto hustom zmätku, kde nerozumiem ničomu.

Ja mám asi pevné nervy, akú majú silu, tak sa

napínajú. Občas som si dovolil ustať z rýchleho behu

a liečil som si svoju hlavu. Kto by to bol povedal, ale je

tam celkom pekne, keď si treba oddýchnuť, tak ma tu

mate, hlavne ma neklamte a ani nechváľte, na to tiež,

nie som zvedavý a môžem sa aj uraziť. Jedno si dúfam,

že môžem myslieť, že nie som, len čistý hajzel.

 

No, už stačilo, už je to dosť dlhé.

Náladu nemám nič moc, ale nespokojnosť, nemá cenu.

Dá sa prežiť z mála, keď nie je viacej, iné nezostáva.

Nemusí každý obletieť svet a vidieť tuná úplne všetko.

Niekedy, možno lepšie nevidieť nič, ale hľadať len

v sebe, aj to je nekonečná krajina, každý sa stále vyvíja.

Každý si ide svojou cestou, niekto sa usmieva, Ja si

pripadám celý vonku. Mám troška odlišný systém,

neskryjem nič i keď to nie je isté. Neviem nič, skúšam

aspoň tušiť, dá sa urobiť, tak dokonalé klamstvo,

možno som chorý. Liečiť sa liečim, i keď sú aj poctivejší,

takto tvrdé klamstvo sa len tak nerodí. Raz som sa

zamiloval, moja láska bol však, len vzduch. Preto, že

som potom túžil, tak som si to užil, lepšie by bolo, úplne

že nič. Nebol som na tom, vtedy moc dobre. Časom,

som na tú lásku zabudol i keď predtým mi na tom

záležalo silno, teraz stretávam kadejaké svinstvo. Pre

mňa je ojeb, stále, len ojebom, nie je dobré, takto

dosiahnuť ciel, skúsim to, na čom záleží mne i keď mi je

už slušne zle. To čo vnímam v sebe sa mi nepáči,

vyhráža sa, manipuluje, do pekla ma tlačí, tak nech sa

zoznámi i tak je silnejšia a podporuje ju každý. Dúfam,

že takto to nebude navždy a raz to skončí. Že budem

bojovať na lepšom bojovom poli. No akurát, tak tajne

sa modlím a ozaj neviem, čo tu ja budem ďalej robiť,

ľudia ma moc nemusia. I keď ja si vážim všetkých.

Nechápem, prečo som toto zažil, som v tom len sám,

škoda že sa to tyká presne mňa. Na tom je ale jedna vec

dobrá, lebo toto, by som ozaj nikomu neprial.

Tak sa majte.